Život v urbanizovaných oblastiach je už dnes počas podobných období ťažko znesiteľný a situácia sa bude naďalej zhoršovať. Podstatné je, že Európa a spolu s ňou aj ďalšie vyspelé ekonomiky sa budú musieť tomuto štrukturálnemu trendu prispôsobiť.

Európska adaptácia s obrovským potenciálom

Jedným z najviditeľnejších príkladov tejto adaptácie sú klimatizácie. V Spojených štátoch je nimi vybavených približne 90 percent domácností, zatiaľ čo v Európe ide zatiaľ o zhruba pätinu.

Ešte väčšie je ich rozšírenie v Japonsku, ktoré sa v tomto ohľade nachádza na svetovej špičke. Rýchlo ho však doháňa Čína, kde s rastom životnej úrovne, urbanizáciou a čoraz častejšími vlnami horúčav prudko pribúda klimatizovaných domácností.

Európa, naopak, zostáva výrazne pozadu, pričom tento priepastný rozdiel sa bude s ďalšími horúcimi rokmi postupne zmenšovať.

Klimatizácia, ktorá sa na starom kontinente dlho považovala za zbytočný luxus a tak trochu za americký výstrelok, sa mení na nevyhnutnú súčasť domácností, kancelárií, nemocníc i škôl.

Rast dopytu však nepramení iba z európskych domácností. Čoraz väčšie množstvo chladiacich systémov si vyžadujú aj kancelárske budovy, priemyselné prevádzky a predovšetkým dátové centrá.

Výrobcovia klimatizácií sa tak ocitli na lukratívnom priesečníku dvoch dlhodobých trendov: otepľovania a rýchleho rozvoja digitálnej infraštruktúry.

Regulačné a politické úskalia

Tak ako pri každej investícii, ani tu absolútne istá stávka neexistuje. Všetko má svoje riziká. V Európe predstavujú neprekvapivú komplikáciu tejto zdanlivo jednoduchej stávky na zisk predovšetkým politici a regulácia.

Dobrým príkladom je Francúzsko. Tamojšie vlny horúčav donútili aj časť ekologického tábora revidovať doterajší postoj. Šéfka francúzskych Zelených Marine Tondelierová pripustila, že existujú miesta, kde sa už bez klimatizácie nezaobídeme. Zároveň však upozornila, že inštalovať ju do zle izolovaných budov nemá hlbší zmysel.

Pomerne široká zhoda dnes panuje v prípade nemocníc a domovov pre seniorov, kde môže extrémna horúčava priamo ohrozovať ľudské zdravie a životy. Pokiaľ ide o školy a domácností, tam je už debata zložitejšia. Marine Le Penová presadzuje rozsiahly plán na vybavenie verejných budov klimatizáciami, zatiaľ čo ministerka životného prostredia Monique Barbutová varuje pred predstavou, že stačí „dať klimatizáciu všade“.

Do hry navyše vstupujú reštrikcie. Francúzsko disponuje veľkým množstvom historických centier, kde skrátka nie je možné jednoducho navŕtať vonkajšiu jednotku na fasádu. Do procesu inštalácie hovoria pamiatkari, susedia aj striktné pravidlá týkajúce sa hlukových noriem. Získanie povolenia preto môže predstavovať beh na dlhú trať.

Dôležitým argumentom v prospech klimatizačných jednotiek je však to, že Francúzsko disponuje veľkým množstvom nízkoemisnej elektriny. Klimatizácie navyše zvyšujú spotrebu predovšetkým počas slnečných letných dní, keď býva produkcia solárnych elektrární na svojom vrchole. Nerieši to síce úplne problém prebytkov elektriny, Francúzi však dokážu časť tejto výroby efektívne využiť práve vo chvíli, keď jej je v sieti najviac.

Dve cesty, ako na trende zarobiť

Odpor voči klimatizáciám tak čoraz viac pripomína boj s veternými mlynmi. Prinajmenšom z hľadiska dlhodobej orientácie je situácia jasná. Tým sa dostávame k zásadnej otázke: ako na tomto vývoji zarobiť?

Aktuálna situácia je trochu komplikovaná tým, že klimatizácia a chladiace systémy tvoria neoddeliteľnú súčasť nových dátových centier, ktoré v súčasnosti masívne vznikajú kvôli umelej inteligencii. Od roku 2025 zažíva veľká časť dodávateľov techniky a stavebných riešení pre dátové centrá doslova explóziu objednávok aj burzových valuácií. Výrobcovia chladiacich systémov v tomto ohľade nie sú výnimkou.

Najvýraznejším príkladom je americká spoločnosť Comfort Systems USA, ktorej akcie od začiatku tohto roka viac ako zdvojnásobili svoju hodnotu. Firma inštaluje klimatizačné, potrubné a ďalšie technické systémy, pričom čoraz väčšia časť jej rastu pramení práve z výstavby dátových centier.

Akcie spoločnosti AAON, ktorá vyrába komerčnú klimatizáciu a systémy kvapalinového chladenia, posilnili približne o 70 percent. V prípade oboch spoločností však rast nesúvisí primárne s tým, že by si európske domácnosti zaobstarávali klimatizácie. Hlavným motorom zostávajú cloudové úložiská a umelá inteligencia.

Z toho logicky vyplýva aj riziko. Ak investori jedného dňa začnú pochybovať o valuáciách firiem spojených s AI alebo pokiaľ technologickí giganti obmedzia tempo výstavby, zasiahne burzový výpredaj aj dodávateľov chladenia. Úplne bez ohľadu na to, že dlhodobý dopyt po ich technológiách zostane vysoký. Pri prudkej zmene trhového sentimentu sa totiž väčšinou predáva celý príbeh naraz.

Na trhu však figuruje aj druhá skupina výrobcov klimatizácií, ktorá je menej závislá od dátových centier a viac od bežného dopytu zo strany domácností a firiem. Patria sem predovšetkým firmy Carrier Global, Daikin Industries, Midea alebo Gree Electric.

Spoločnosť Carrier, ktorá generuje veľkú časť tržieb z rezidenčných klimatizácií, zvýšila od začiatku tohto roka svoju trhovú hodnotu približne o tretinu. Japonský Daikin si pripísal okolo 17 percent a jeho európske tržby z klimatizácií a chladiacich zariadení vzrástli za posledný finančný rok o takmer desať percent. V prípade Daikinu navyše hrá v prospech finančných výsledkov slabší japonský jen, ktorý po prepočte do domácej meny zvyšuje hodnotu zahraničných tržieb a ziskov.

Ani tieto akcie už dávno neležia zabudnuté v kúte burzy. Stále však nevykazujú tak fundamentálne prepäté valuácie ako subjekty napojené priamo na výstavbu dátových centier. Investor v tomto segmente nestavia na to, že horúčka okolo umelej inteligencie vydrží ešte ďalší rok, ale na oveľa pomalšiu a stabilnejšiu štrukturálnu zmenu.

Klimatizácia sa skrátka v Európe mení z luxusu na nutnosť. A práve podobné transformácie bývajú na kapitálových trhoch najlukratívnejšie vo chvíli, keď sú síce už jasne viditeľné, ale trh ich doposiaľ plne neohodnocuje.