Súčasná vlna horúčav nie je len meteorologickou udalosťou. Má aj svoje ekonomické dôsledky. Veľké teplo sa správa ako skrytá daň. Nikto ju neschválil v parlamente, nevyberá ju finančný úrad a domácnosti ju neuvidia ako samostatnú položku na účtenke.
Napriek tomu ju ekonomika platí. A to nižšou produktivitou práce, vyššou spotrebou elektriny, väčšou únavou, nákladmi na chladenie, väčším počtom zdravotných komplikácií, oneskorením zákaziek a v krajnom prípade aj slabšou úrodou.
Koľko to stojí Česko
Napríklad v podmienkach českej ekonomiky možno štrnásťdňovú vlnu mimoriadnych horúčav orientačne vyčísliť na zhruba 419 až 620 miliónov eur. Stredný odhad je približne pol miliardy eur [v prípade Slovenska by mohlo byť toto číslo zhruba polovičné, pozn. red.].
Pri miernejšom scenári, keď síce horúco obťažuje, ale neochromuje prevádzky a nie je spojené s výrazným suchom, môže byť účet okolo 290 miliónov eur. Pri horšom scenári, keď teploty opakovane atakujú štyridsiatku, zvyšuje sa chorobnosť, častejšie sa prerušuje práca a vznikajú škody v poľnohospodárstve, môže účet dosiahnuť 825 miliónov eur.
Nejde o presnú štatistiku, ale o kvalifikovaný makroekonomický odhad. Opiera sa o zahraničné recenzované akademické štúdie, európske a stredoeurópske modely aj české zdravotné štúdie.
Tento odhad potvrdzuje základný mechanizmus, že silné horúčavy nie sú len problém zdravotný, klimatický alebo poľnohospodársky. Je to problém produktivity práce. V prehriatych budovách, vo výrobných prevádzkach, v školách, skladoch či kanceláriách ľudia pracujú pomalšie, viac chybujú a častejšie vypadávajú z pracovného procesu.
Ako je to v podmienkach Rakúska
Použiteľnú stredoeurópsku analógiu ponúka štúdia Economic impact of labor producivity losses induced by heat stress in Austria, uverejnená v časopise Climatic Change. Rakúsko predstavuje stredoeurópsku ekonomiku so silným priemyslom, službami a väzbami medzi odvetviami.
Štúdia ukazuje, že tepelný stres sa hospodárstvom nešíri len cez jednotlivých pracovníkov, ale aj cez dodávateľsko-odberateľské väzby medzi odvetviami. V modeli sú priamo najviac zasiahnuté odvetvia s prácou na slnku, najmä poľnohospodárstvo a stavebníctvo, avšak dôsledky sa cez ekonomické väzby prenášajú aj ďalej.
Pri najhoršom scenári štúdia uvádza priemernú stratu reálneho HDP okolo 0,7 percenta oproti základnému scenáru. Dôležitý je aj poznatok, že oneskorenie na stavbách, v poľnohospodárstve alebo logistike sa môže následne premietať aj do priemyslu, obchodu a investícií.
Zahraničná akademická literatúra tento mechanizmus potvrdzuje. Štúdia zverejnená v časopise Nature (Global non-linear effect of economic production) ukazuje, že celková ekonomická produktivita nie je vo vzťahu k teplote lineárna. Podľa jej záverov produktivita ekonomík vrcholí pri priemernej ročnej teplote okolo 13 stupňov Celzia a pri vyšších teplotách výrazne klesá.
Štúdia pritom uvádza, že tento vzťah sa prejavuje nielen v poľnohospodárstve, ale aj mimo neho, teda aj v priemysle a službách. Preto je dôležité práve to, že horúco nie je len problém poľa alebo lesa. Je to problém celej ekonomiky.
Čo ukazujú ďalšie štúdie
Podobne štúdia Temperature and the Allocation of Time, publikovaná v Journal of Labor Economics, ukazuje, že vysoké teploty znižujú ponuku práce najmä v odvetviach, ktoré sú priamo vystavené pôsobeniu počasia.
Zjednodušene povedané: keď je príliš horúco, časť práce sa jednoducho neodpracuje. Ľudia robia kratší čas, pomalšie alebo prácu presúvajú na iné hodiny. To presne zodpovedá situácii na stavbách, v poľnohospodárstve, doprave, skladoch či ďalších prevádzkach, kde nemožno celé pracovné prostredie jednoducho uzavrieť do klimatizovanej kancelárie.
Ďalší priamy dôkaz prináša štúdia The Impact of Temperature on Productivity and Labor Supply, uverejnená v Journal of Political Economy, o spracovateľskom priemysle.
Štúdia zistila, že vysoké teploty znižujú produktivitu pracovníkov v továrňach a zvyšujú absenciu. V národnom paneli tovární podľa nej ročný výkon závodu klesá približne o dve percentá na každý dodatočný stupeň Celzia. Dôležité je aj zistenie, že klimatizácia a kontrola teploty v pracovnom prostredí straty výrazne tlmí. To znamená, že teplo je zároveň daň z nepripravenosti: kto má chladenú prevádzku, tienenie, úpravu zmien a modernú budovu, platí menej. Kto ich nemá, platí viac.
Dve percentá strateného pracovného času ročne
Medzinárodná organizácia práce (ILO) v správe Working on a warmer planet uvádza, že tepelný stres môže do roku 2030 globálne pripravovať ekonomiku o viac ako dve percentá celkového pracovného času ročne. A to buď preto, že je príliš horúco na prácu, alebo preto, že ľudia musia pracovať pomalšie.
Ide konkrétne o 2,2 percenta celkových pracovných hodín, čo zodpovedá 80 miliónom plných pracovných úväzkov. ILO za najviac ohrozené odvetvia označuje poľnohospodárstvo a stavebníctvo. Práve tieto odvetvia sú pritom aj v Česku počas horúčav medzi najzraniteľnejšími.
Český zdravotný rozmer dokumentuje štúdia Temporal changes in years of life lost associated with heat waves in the Czech Republic, zverejnená v časopise Science of the Total Environment, ktorá skúmala časové zmeny v počte rokov života stratených v súvislosti s vlnami horúčav v Českej republike v rokoch 1994 až 2017.
Štúdia dospela k záveru, že početnosť a intenzita vĺn horúčav v Česku rástli a že celková zdravotná záťaž spojená s horúčavou sa zvýšila. Pre ekonomickú interpretáciu je to dôležité, pretože zdravotné následky horúčav znamenajú výdavky zdravotníctva, absencie, stratené pracovné hodiny a tlak na verejné rozpočty.
Staršia česká štúdia Mortality and displaced mortality during heat waves in the Czech Republic, zverejnená v International Journal of Biometeorology, analyzovala úmrtnosť počas sedemnástich vĺn horúčav v Českej republike.
Zistila, že celková úmrtnosť počas týchto vĺn horúčav rástla v priemere o 13 percent. U niektorých raných letných epizód presahoval relatívny nárast celkovej aj kardiovaskulárnej úmrtnosti 20 percent. To podporuje tézu, že vysoké teploty nespôsobujú len nepohodlie, ale reálny spoločenský a ekonomický náklad. Vyššia chorobnosť a úmrtnosť zaťažujú zdravotnícky systém, rodiny, zamestnávateľov i verejné financie.
Najväčšmi sú zasiahnuté stavebníctvo a poľnohospodárstvo
Najviditeľnejšia je skrytá daň horúčav na stavbách. Práca na rozpálenom lešení, ceste alebo streche nie je len nepríjemná, ale často aj nebezpečná. Firmy musia zavádzať častejšie prestávky, presúvať zmeny do ranných hodín, zaisťovať pitný režim a počítať s pomalším tempom.
Pokiaľ stavebná firma v horúcich dňoch stratí desatinu výkonu, nejde o abstraktnú stratu. Znamená to oneskorenie zákaziek, drahšiu organizáciu práce a niekedy aj zmluvné sankcie.
Podobne zasiahnuté je poľnohospodárstvo. Tam sa silná horúčava neprejavuje len cez pracovný výkon ľudí, ale aj cez pôdu, vodu, rastliny a zvieratá. Pokiaľ sa vysoké teploty spoja so suchom, vzniká riziko nižších výnosov obilia, zeleniny, ovocia i kŕmnych plodín.
To sa nemusí prejaviť okamžite, ale až neskôr v cenách potravín alebo v nákladoch poľnohospodárov. Zvlášť zradné je, že škoda sa môže kumulovať. Jeden horúci deň pole nezničí, ale séria horúcich dní bez zrážok už môže zásadne zmeniť výsledok sezóny.
Chladenie je nutnosť, nie komfort
Ďalšou položkou je energetika. Domácnosti aj firmy viac chladia. Fungujú klimatizácia, ventilátory, chladničky, mrazničky a chladiace technológie v obchodoch, skladoch, reštauráciách či hoteloch. Pre časť ekonomiky je chladenie nutnosťou, nie komfortom. Výsledkom sú vyššie účty za elektrinu a vyššie prevádzkové náklady.
Predajcovia klimatizácií, ventilátorov, balených vôd, zmrzlín alebo nápojov síce krátkodobo zarábajú, ale z hľadiska celej ekonomiky ide z veľkej časti len o presun spotreby. Peniaze, ktoré domácnosť vydá za chladenie alebo nápoje, často nevynaloží inde.
Horšie sú na tom chudobnejší
Výrazné horúčavy sú navyše daň regresívna. Najviac dopadá na tých, ktorí sa im môžu brániť najmenej. Bohatšia domácnosť má klimatizáciu, lepšie izolovaný byt, vonkajšie tienenie alebo možnosť odísť z mesta. Chudobnejšia často žije v prehriatom byte a šetrí aj na elektrine.
Podobne je to pri pracovníkoch. Manažér v klimatizovanej kancelárii je zasiahnutý menej ako stavebný robotník, kuriér, vodič, skladník alebo kuchár v prehriatej prevádzke.
Ekonomické poučenie z toho je jednoduché. Horúčavy nespôsobujú len nepohodlie. Sú to aj vyššie účty, nižšia produktivita, väčšia zdravotná záťaž a tlak na verejné i firemné rozpočty.
Spoločnosť, firmy i jednotlivci budú musieť viac investovať do tienenia, zelene v mestách, zadržiavania vody, lepšej izolácie budov, úprav pracovného času i do modernejšieho chladenia. Inak môžu skrytú daň zo silných horúčav platiť čoraz častejšie.
Text, ktorý je krátený, pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz.