Koniec skrytých stretnutí? Register má odhaliť lobovanie u politikov

Ako je to s lobistami v Bruseli

Mimovládne organizácie Transparency International Slovensko, Nadácia Zastavme korupciu a Via Iuris v spoločnej analýze uviedli, že ovplyvňovanie verejných politík rôznymi záujmovými skupinami je v demokracii bežné, ale musí byť kontrolované.

Na účinnú kontrolu lobingu je potrebné vychádzať zo skúseností iných krajín a vytvoriť povinný verejný register lobistov aj lobovaných. Mimovládky poukázali na to, že register transparentnosti na úrovni EÚ patrí k najpokročilejším.

„Lobisti poskytujú rozsiahle informácie vrátane zdrojov financovania v prípade organizácií občianskej spoločnosti alebo príjmov získaných od klientov v prípade sprostredkovateľov. Hoci register nie je povinný pre všetky inštitúcie EÚ, jeho veľkosť narástla na viac ako 12-tisíc organizácií, čím pokrýva značnú časť lobistov pôsobiacich v Bruseli,“ uviedli mimovládky.

Škripek: Z duše neznášam hráčske asociácie

Branislav Škripek, ktorý je v súčasnosti poslancom Národnej rady za KDH, pôsobil v europarlamente jedno volebné obdobie. Priblížil, že každý lobista sa musí v Bruseli registrovať, ak sa chce stretávať s predstaviteľmi inštitúcií EÚ. Zároveň musí nahlásiť každé stretnutie s europoslancami. Rovnako aj tí musia uvádzať stretnutia s lobistami, pretože inak hrozia sankcie.

Poslanec pre Štandard opísal, ako aj jeho kontaktovali v europarlamente lobisti, ale odmietol ich, lebo „neznáša“ hráčske asociácie. Bolo to v čase prípravy návrhov na sprísnenie kontroly hazardu. „Obrátili sa na mňa listom, že sa chcú stretnúť a vysvetliť mi pozitívne dosahy podnikania v hazarde. Ja ich však z duše neznášam, pretože si myslím, že prinášajú rozvrat do spoločnosti, tak som im odpísal, že sa s nimi nestretnem,“ zakončil Škripek.

Bývalý europoslanec Vladimír Maňka skonštatoval, že zásadou bolo nahlásiť stretnutia. Keď rokoval o financiách, dodržiaval pravidlo, že nikdy nebol na rokovaní sám.

„Mal som na starosti rozpočet EÚ alebo finančné pravidlá, ale rokoval som tak, že sme si pozývali viac ľudí a vo výbore nás bolo viac poslancov, a to sa nenahlasovalo. Keď sa nejakí lobisti chcú stretnúť, najlepšie je, keď sú prítomní odborníci z viacerých politických strán, vtedy je to v poriadku,“ povedal Maňka pre Štandard.

Lobing je „za závesom“

Pripravovaný zákon podľa štátneho tajomníka Michala Kaliňáka (Hlas) vymedzí pojem lobingu a okruh aktivít lobistov. Zdôraznil, že sú odlišnosti medzi lobingom, občianskou participáciou, verejnou kontrolou aj postavením subjektov v rámci tripartity, ktorú tvoria vláda, odbory a zamestnávatelia. Upozornil na potrebu zohľadniť, že v niektorých iných krajinách neexistuje tripartita alebo nie sú zadefinované povinne pripomienkujúce subjekty v rámci legislatívneho procesu.

„Za lobing sa musí považovať to, čo nie je verejné. Účasť na pripomienkovom konaní, na okrúhlych stoloch a podobne preukázateľne nemožno považovať za lobing, lebo sú verejné. Lobing je to, čo je za závesom, nie to, k čomu sa každý hlási aj verejne,“ ozrejmil pre Štandard.

Obava z poškodenia verejných funkcionárov

Súčasťou návrhu zákona bude podľa Kaliňáka register lobistov. Cieľom je zaznamenať celú lobistickú stopu, ktorá bude súčasťou prípravy zákonov. Uviedol, že v registri budú základné informácie o lobistovi, predmete jeho aktivity súvisiacej s konkrétnym rozhodnutím a tiež prepojenie na verejného funkcionára.

„Ten bude mať možnosť vyjadriť sa k uvedenému obsahu, aby nedochádzalo k situácii, že lobista niečo uvedie iba preto, aby sa uškodilo verejnému funkcionárovi. Bude tam teda aj rozmer nápravy a ochrany s cieľom zachovať transparentnosť, informovanosť aj predchádzanie úmyselnému zavádzaniu,“ zdôvodnil štátny tajomník.

Zákon stanoví aj zoznam lobovaných, ktorých sa snažia lobisti ovplyvniť. Je zrejmé, že tam budú členovia vlády, poslanci či vysokí štátni úradníci. Pôvodný zoznam bol podľa Kaliňáka veľmi široký. „Na základe požiadaviek aj z prostredia mimovládnych neziskových organizácií sa zoznam zúžil, aby v ňom nefigurovali aj verejní funkcionári s minimálnym vplyvom na tvorbu a prijímanie rozhodnutí,“ povedal Kaliňák.

Súčasťou zákona budú tiež pokuty za porušenie povinností. Rozhodnutia o udelení sankcií bude možné preskúmať v dvojstupňovom konaní.

Sankcie je podľa Kaliňáka potrebné vnímať ako „trestajúci meč“, ktorý bude len nad tými, ktorí porušia pravidlá a podmienky lobovania. „Samozrejme, vnímame rozdiel medzi administratívnym a systémovým pochybením. Na to sa bude tiež prihliadať,“ dodal.

Nejasný termín predloženia zákona

Štátneho tajomníka teší, že Európska komisia pozitívne vníma prípravu návrhu zákona, ktorému rezort venoval viac ako rok práce, analýz, okrúhlych stolov a stretnutí s každým, kto o túto tému prejavil záujem.

Povedal však, že si nedovolí určiť termín, kedy sa návrh zákona dostane do vlády a následne parlamentu. Ešte predtým sa uskutoční medzirezortné pripomienkové konanie. Bude ťažké odhadnúť počet pripomienok a čas potrebný na ich vyhodnotenie.

Zrážka očakávaní s realitou

Poslanec Ondrej Dostál z SaS si myslí, že sa nenaplnia očakávania, ktoré verejnosť má. Podľa neho jednorazové, príležitostné neformálne aktivity by ani nemali podliehať regulácii. Ako príklad spomenul, že sa niekto s niekým stretne na ulici a rozprávajú sa o probléme súvisiacom s verejným pôsobením poslanca. „A korupčné aktivity nie sú lobingom, to je trestná činnosť,“ zdôraznil.

„V oblasti dlhodobého a systematického lobovania je možné vytvoriť zákon, ktorý bude upravovať povinnosti lobistov a pravdepodobne aj lobovaných, aby teda politici a verejní funkcionári mali povinnosť niečo vykazovať. Treba jasne zadefinovať subjekty, na ktoré sa zákon vzťahuje, a aj činnosti, ktoré sú lobingom,“ zhodnotil poslanec pre Štandard.

Má však pochybnosti, či sa zákon vôbec prijme. „Táto vládna koalícia nemá veľký záujem nastavovať transparentné pravidlá, bojovať proti korupcii a regulovať aktivity, ktoré smerujú k ovplyvňovaniu verejného života. A keď áno, tak skôr obmedzujúco, ako sme to videli pri zákone o mimovládkach,“ doplnil Dostál.

Poslanec Škripek si myslí, že rezort vnútra pripraví zákon „veľmi povrchne a bezzubo“, podobne ako zákon o preukazovaní pôvodu majetku. „Aj podľa tohto zákona nič nezistíme o pôvode majetku,“ podotkol Škripek.

„Táto vláda pripravuje veci tak, aby dobre vyzerali, ale nemali účinok.  Ak zákon vôbec pripravia, nebude to skutočný zákon,“ dodal poslanec.

Snahy prijať pravidlá regulácie lobingu doteraz vždy stroskotali. Strany vládnej koalície chceli vlani tieto pravidlá upraviť v novele zákona o mimovládnych organizáciách. Stopol to však Hlas po kritike tretieho sektora. Polemiku vyvolalo registrovanie mimovládok ako lobistov.

Mimovládne organizácie mali mať povinnosť na svojich webových stránkach zverejňovať správu o vykonanom lobingu za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. Správa mala obsahovať identifikáciu osoby, u ktorej mimovládka lobovala. Mala tiež zverejniť, čo navrhovala, ako aj trvanie, spôsob a dátum lobingu.

Ako je to v Českej republike

Diskusie a samotné schválenie zákona o regulácii lobovania trvali v Česku štyri roky. Zákon nadobudol účinnosť vlani v júli. Definuje postavenie lobistov a lobovaných. Rezort spravodlivosti spravuje register lobovania. Zaujímavé je, že medzi lobovanými nie sú asistenti poslancov, hoci k nim majú priamy prístup. Zatiaľ nie je jasné, či na Slovensku budú patriť medzi lobovaných.

Český zákon hovorí aj o finančných sankciách pre lobistov podľa závažnosti priestupku. Pokuty môžu dosiahnuť približne 2-tisíc eur, v ďalších prípadoch až do 41-tisíc eur alebo do výšky troch percent aktív právnickej osoby.