Islamista, ktorého úrady poznali, premenil berlínsky Pride na miesto masakru. Tento útok odhaľuje nielen pretrvávajúcu hrozbu islamistického násilia, ale aj zlyhanie štátu, ktorý síce identifikuje nebezpečných radikálov, no následne ich prepúšťa a na krviprelievanie reaguje stále rovnakými prázdnymi sľubmi.
V Berlíne mladý islamista, ktorý bol polícii známy, úmyselne vrazil autom do davu účastníkov podujatia Christopher Street Day s cieľom zabíjať.
Ani totožnosť útočníka, ani výber jeho obetí neboli náhodné. V očiach veriacich moslimov len máloktorá menšina symbolizuje úpadok Západu jednoznačnejšie ako extravagantná komunita LGBTQ, ktorej členovia otvorene prezentujú svoju sexualitu. Jedine Židia sú bežne nenávidení ešte viac. V skutočnosti sa však terčom môže stať akýkoľvek „neveriaci“ len preto, lebo sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste.
Vypátranie podozrivého v berlínskej záhradkárskej kolónii v nedeľu podvečer bolo veľkým úspechom policajného zásahu. Pri pokuse o zatknutie podozrivý na policajtov zaútočil nožom a pri útoku bol smrteľne postrelený. O jedného útočníka je teda menej, základný problém však pretrváva.
Desať rokov po tom, ako islamista vrazil s nákladným autom do vianočných trhov na berlínskom Breitscheidplatz, sa neurobilo absolútne nič pre to, aby sa takýmto ľuďom predovšetkým zabránilo vo vstupe do krajiny, respektíve ak tu už z dôvodu otvorených hraníc sú, aby bolo možné ich identifikovať, chrániť pred nimi verejnosť a v ideálnom prípade ich vyhostiť.
Teda pokiaľ už dávno neboli naturalizovaní v rámci zrýchlených postupov zavedených ako súčasť naivnej a nezodpovednej migračnej politiky. Berlín sa pravidelne vystatuje práve tým, že naturalizuje viac migrantov ako ktorékoľvek iné nemecké mesto.
V sobotu na to opäť raz niekto doplatil.
Islamista, ktorého štát už poznal
O útočníkovi ešte nie je známe všetko, ale už teraz je jasné viac než dosť. Abdul Rahman Ballout mal 21 rokov. Bol libanonského pôvodu, ale údajne sa narodil v Berlíne v roku 2005. Bol nemeckým občanom, a teda učebnicovým príkladom úplného zlyhania nemeckej integračnej politiky.
Webová stránka NIUS cituje internú policajnú správu, v ktorej sa uvádza, že Ballout bol dobre známy nielen ako islamista, ale aj ako zločinec. V správe sa píše: „Obvinený je nielen predmetom všeobecných policajných záznamov, ale aj rozsiahlych informácií štátnej bezpečnosti týkajúcich sa náboženskej ideológie/islamizmu.“
Hovorca polície verejne potvrdil, že Ballout bol považovaný za súčasť berlínskej islamistickej scény a bol stúpencom teroristickej skupiny Islamský štát.
Z detského väzenia bol prepustený až v máji pod podmienkou, že absolvuje celkovo 26 sedení v rámci deradikalizačných služieb. Denník Bild medzitým informuje, že berlínsky okresný súd v Tiergartene ho v máji 2026 odsúdil na jeden rok a 10 mesiacov odňatia slobody za prípravu závažného násilného činu ohrozujúceho štát.
Bol to odsúdený zločinec, známy islamista a náboženský fanatik, ktorý bol občas pod policajným dohľadom – napriek tomu zostal na slobode v podmienke.
Každého, kto práve vyjde z väzenia pre mladistvých a hneď chce zabiť niekoľkých nemeckých homosexuálov, nemôžu sociálni pracovníci skrotiť. Azda tomu vážne niekto veril?
Potom sa príbeh stáva takmer absurdným. Ballout bol zrejme zatknutý v Libanone a prevezený späť do Nemecka na konanie, ktoré viedlo k jeho najnovšiemu odsúdeniu. Nemecko dokonca zachádza až tak ďaleko, že násilím privádza svojich útočníkov späť do krajiny.
Teraz je jedna žena mŕtva, približne dve desiatky ľudí utrpeli zranenia a niekoľko obetí zostáva v kritickom stave. Minister vnútra Alexander Dobrindt tiež potvrdil, že útočník bol bezpečnostným orgánom už známy a v minulosti na seba upútal pozornosť „vysokou mierou kriminality a radikalizácie“. Po tom, ako vrazil do davu, údajne zranil ďalšie obete mačetou. Počet obetí sa nateraz zvýšil na 29.
Absurditu nemeckého zákonného záväzku chrániť páchateľov azda najlepšie ilustruje príspevok berlínskej polície. Požiadala verejnosť o pomoc pri jeho vypátraní, ale z dôvodov ochrany osobných údajov nezverejnila jeho fotografiu online. Čitatelia ju následne sami zverejnili pod výzvou polície.
Nemecká polícia musí teda chrániť súkromie páchateľa aj vtedy, keď je na úteku po spáchaní vraždy. V tom čase už nemecké noviny dávno zverejnili fotografiu Abdula B. na svojich domovských stránkach a obrázok sa široko šíril na internete. Ktokoľvek ho mohol zdieľať – okrem nemeckej polície.
Otvorené hranice prinášajú smrť. Islamistické útoky v Nemecku teraz tvoria temný a stále sa predlžujúci reťazec.
Aspoň tentoraz úrady rýchlo uznali, že „vzhľadom na cieľ útoku a zjavný spôsob, akým bol vykonaný“, nemožno vylúčiť súvislosť s „náboženskou ideológiou/islamizmom“. Ich počiatočné hodnotenie preto bolo, že útok predstavoval terorizmus alebo politicky motivovaný násilný zločin celoštátneho významu.
Toto sú pojmy, ktoré zodpovední politici spočiatku neradi vyslovujú. Namiesto toho sa naďalej venujú recitovaniu fráz a klišé, ktoré si zrejme pripravujú na každú takúto príležitosť. Hovoria o „podozrivom islamistovi“ a vyhlasujú, že bol napadnutý „náš spôsob života“ – spôsob života, ktorý nám, samozrejme, „nikto nedovolí vziať“. Odvolávajú sa na „rozmanitú spoločnosť“ a „hodnoty“.
Takýto jazyk už neznie len prázdne a smiešne. V kontexte násilia, ktoré sa stalo súčasťou každodenného života, znie takmer cynicky.
Príkladom neustáleho strácania kontaktu s realitou zo strany berlínskych politikov je Alfonso Pantisano, takzvaný komisár pre queer otázky berlínskych sociálnych demokratov. Ešte nedávno uviedol, že jeho politická práca sa zameriava hlavne na útoky zo strany „konzervatívcov, pravicových extrémistov a neonacistov“.
Na otázku reportéra, či by chcel po islamistickom útoku toto hodnotenie revidovať, Pantisano odpovedal, že nie. Vysvetlil, že islamistov a náboženské skupiny zaraďuje medzi „konzervatívne sily“.
Islamisti sú teraz tiež pravicoví. Aktivisti z hnutia Queers for Palestine nie sú jedinými bláznami, ktorí sa ozývajú po celom svete. Berlín ich dobieha.
Už nechcem, aby v našej krajine boli Abdulovia a všetci ich priatelia. Zabíjajú naše deti, ničia našu kultúru, znásilňujú naše dievčatá a stoja nás peniaze, pričom našej spoločnosti nikdy nič neprinášajú. Musia odísť.
V Nemecku môžu takéto výroky teraz oficiálne upútať pozornosť domácej spravodajskej služby. Politicky aktívni občania môžu prísť o právo kandidovať vo voľbách a riskovať svoje zamestnanie, pretože Nemcom je odopierané právo vybrať si, s kým sa chcú deliť o spoločnú kultúru a každodenný život.
Mladý muž, ktorého rodičia zrejme prišli do Nemecka ako utečenci z Libanonu, využíva krajinu, ktorá ich privítala, nie na to, aby si vybudoval lepší život, ale na to, aby zabíjal tých, ktorí jeho rodinu prijali. Koľko nenávisti voči západnému spôsobu života musí v takýchto prostrediach existovať, hoci sa jeho výhody s nadšením prijímajú?
Politická elita, ktorá toto šialenstvo podporuje namiesto toho, aby ho zastavila, musí byť odvolaná a nahradená. Ak tomu bráni zákon, musí sa zmeniť.
Zvrat v migračnej politike, ktorý nikdy nenastal
Pred pár dňami bol v Trieri zavraždený Marius Dick, mladý, ambiciózny a odhodlaný Nemec. Bodol ho muž, ktorý bol sotva starší ako on sám a ktorého tiež privítali v Nemecku ako údajne zraniteľného maloletého.
Neuplynie ani deň bez útokov nožom, ktoré boli v Nemecku kedysi neznáme. Ktokoľvek sa teraz môže stať náhodnou obeťou. Dosť.
Nemecko má na konanie už len málo času. Kancelár Friedrich Merz nevynechal žiadnu príležitosť, aby zdôraznil, že „obrat v migračnej politike“ sa úspešne rozbehol. Kde je?
Za úspech sa dnes považuje, ak sa vláde podarí deportovať jedinú leteckú zásielku recidivistov alebo ak nelegálne prekročí hranice menej ľudí ako predtým – pričom na to, aby sa nemecké právo vôbec dodržiavalo, by bolo potrebné vyhostiť stovky tisíc ľudí. V skutočnosti však stovky tisíc ďalších ľudí naďalej prichádzajú len na základe zlučovania rodín namiesto toho, aby boli vyhostení.
Skutočný obrat by znamenal rozsiahle deportácie, ktoré Merz sľúbil verejnosti v januári 2025 po šoku z útoku v Aschaffenburgu, ak by bol zvolený za kancelára. Pri tomto útoku migrant v parku napadol nožom skupinu detí z materskej školy. Zomrelo jedno dieťa, rovnako ako otec, ktorý sa pokúsil pomôcť.
V rozhovore s novinármi pred náhle zvolaným spomienkovým obradom v Berlíne za obete teroristického útoku počas Christopher Street Day Merz povedal, že takéto zločiny majú len jeden účel: rozdeľovať našu spoločnosť a okrádať nás o to, čo je najdôležitejšie – otvorenosť a slobodu. To je nesprávne. Páchatelia chcú aj zabiť svojich nepriateľov.
Každý, kto vrazí dodávkou do davu, na vianočné trhy alebo do demonštrácie, nechce len zničiť abstraktné pojmy alebo neustále vyzdvihované „hodnoty“ našej spoločnosti. Predovšetkým chce jednoducho zabíjať. Ktokoľvek, kto máva mačetou alebo vrazí nôž do krku či hrude, hľadá smrť a krviprelievanie, nie zničenie rozmanitosti.
Merz vyzval na jednotnosť naprieč politickým spektrom. „Je nás viac, sme silnejší a stojíme pri sebe.“ Teraz sa urobí všetko potrebné, povedal. Verejnosť sa na to môže spoľahnúť. Naozaj?
Nemci už počuli viac než dosť veľkolepých vyhlásení tohto druhu. Zbabelosť a bezmocnosť, ktoré pravidelne nasledujú, vyhnali celonárodnú podporu pre Alternatívu pre Nemecko (AfD) na takmer 30 percent.
V súčasnosti sa Nemci môžu, žiaľ, spoľahnúť predovšetkým na jednu vec: islamisti v ich krajine už preukázali oveľa väčšiu odhodlanosť konať ako po sebe nasledujúce nemecké vlády.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
