Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Desať dní s utečencami na Lesbose: Úplne iný svet

Zo všetkého najviac ich trápi neistota, čo s nimi bude. Veria, že to môže byť len lepšie. V čom sa, žiaľ, často mýlia. Dobrovoľníci z komunity Sant’Egidio strávili desať dní s utečencami, ktorých učili základy angličtiny, hrali sa s deťmi a stolovali s dospelými.

Pavol Zlatovský, Mária Kostyálová a Mária Vidličková. Foto: Matúš Zajac

Pavol Zlatovský, Mária Kostyálová a Mária Vidličková. Foto: Matúš Zajac

Publikované: 

Podstatou tohto príbehu je dôstojnosť. Netreba veľmi vysvetľovať, o čo ide, stačí opísať niektoré konkrétne príbehy. Existuje totiž forma pomoci, ktorá je viac ako peniaze, rozprávali sme sa s tromi Slovákmi, ktorí sa o to pokúsili. A zdá sa, že okrem pomoci iným sa zmenili aj oni sami.

Mária Vidličková sa stala členkou komunity Sant’Egidio po prvej vlny pandémie koronavírusu. Odvtedy sa začala ako dobrovoľníčka na ulici stretávať s ľuďmi bez domova. Keď počula inú členku komunity rozprávať o utečeneckom tábore Moria na Lesbose, začala sa o tému viac zaujímať. Po roku sa rozhodla, že chce aj ona pomôcť. A popri tom zároveň zažiť a pochopiť ľudí, ktorí sa ocitli v tejto neľahkej situácii.

Moria však medzičasom vyhorela, a tak presťahovali utečencov do tábora Kara Tepe, ktorý sa nachádza tiež na Lesbose. V súčasnosti v ňom žije zhruba štyritisíc ľudí prevažne z ázijských a afrických krajín. Do tábora sa tento rok vybrala pätica mladých slovenských dobrovoľníkov, všetko členovia komunity Sant’Egidio. Okrem Márie Vidličkovej sa sme sa rozprávali aj s Máriou Kostyálovou a Pavlom Zlatovským.

Mária Vidličková v škole mieru. Foto: archív Márie Vidličkovej

Začali medzi Rómami a ľuďmi bez domova, pokračujeme v Grécku

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.