Americká inflácia zaskočila trhy. Investičná horúčka okolo AI dostáva trhliny
Ropa a drahé energie opäť komplikujú situáciu americkej centrálnej banke. Vyhliadky na dlhšie obdobie vysokých sadzieb vyvolali výpredaje technologických akcií a otázky o návratnosti obrovských investícií do umelej inteligencie.
Šéf Fedu Kevin Warsh. Foto: Evan Vucci/File Photo/Reuters
Niekoľko týždňov finančné trhy, predovšetkým tie americké, odolávali realite ekonomických dát. Mohla za to najmä zverejnená inflácia PCE za august a mierne zvýšená nezamestnanosť za mesiac september. Tieto dve hodnoty investorov upokojovali, pretože naznačovali, že americký Fed nebude nutne zdvíhať sadzby na svojom októbrovom zasadnutí.
Problém tohto postoja spočíva v tom, že inflácia PCE sledovala rast cien v mesiaci august. Ceny pohonných hmôt však rástli kontinuálne v auguste, ako aj v septembri. Bolo teda veľmi naivné myslieť si, že situácia sa zlepší sama. Naopak, vývoj ceny ropy a ostatných komodít naznačoval posledný mesiac niečo iné a to sa aj potvrdilo.
Inflačné čísla z Ameriky nepríjemne prekvapili. Septembrová inflácia CPI totiž medziročne zrýchlila z 3,4 percenta na 3,7 percenta, zatiaľ čo analytici očakávali 3,6 percenta. Na prvý pohľad sa zdá, že analytici sa len mierne pomýlili, ale pri bližšom skúmaní sa ukazuje, že nejde len o číslo, ale o hrozbu spustenia inflačnej špirály.
V medzimesačnom porovnaní ceny vzrástli o 0,6 percenta, čo bol najvyšší nárast za posledných päť mesiacov. Hlavným vinníkom boli podľa očakávania energie. Medziročne vzrástli ceny benzínu o 34,2 percenta a ceny vykurovacieho oleja dokonca o 74,2 percenta.
Samotný benzín sa postaral o viac ako polovicu medzimesačného rastu inflácie. Situácia je teda jasná. Keby Spojené štáty a Izrael nezaútočili na Irán, tak by inflácia s najväčšou pravdepodobnosťou klesla. Vysoké ceny energií sú tak jasnou príčinou.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
A to nie je všetko. Zrýchlila aj jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa ceny energií a potravín. Tá vzrástla z 2,4 percenta na 2,6 percenta. V medzimesačnom porovnaní zostala na 0,3 percenta, hoci analytici očakávali jej spomalenie na 0,2 percenta.
Práve vývoj jadrovej inflácie je pre Fed nepríjemný. Ukazuje totiž, že problém rastúcich cien sa neobmedzuje iba na energie. Inflácia sa postupne začala prelievať do ďalších sektorov ekonomiky.
To nie je až také veľké prekvapenie. Trhy a ekonómovia verili tomu, že Donald Trump rýchlo vyrieši situáciu v Iráne, ako sľuboval. Pôvodne malo ísť o niekoľkodennú operáciu. No celý konflikt už trvá viac ako sedem mesiacov.
Analytici sa prepočítali aj v tom, že Trump bude chcieť situáciu vyriešiť pred polčasovými voľbami. S najväčšou pravdepodobnosťou chce americký prezident situáciu v Iráne po voľbách ešte viac eskalovať. To znamená ešte dlhšie obdobie vysokých cien energií.
Keď k tomu pripočítame fakt, že aktuálna spotreba vyčerpáva zásoby energetických zdrojov a po skončení konfliktu si väčšina štátov bude chcieť doplniť či dokonca zvýšiť zásoby, tak ceny energií nebudú rýchlo klesať.
Ak bude chcieť americká centrálna banka zabrániť tomu, aby sa zdvihli stavidlá inflácie, bude musieť držať dlhšie obdobie menovú politiku na reštriktívnej úrovni. Navyše bude musieť v tomto boji pritvrdiť. A práve to nacenili trhy. Ešte pred zverejnením inflačných čísel nepripúšťali zdvihnutie sadzieb na októbrovom zasadnutí. Teraz už pravdepodobnosť, že centrálna banka zvýši úrokové sadzby druhýkrát za sebou, výrazne vzrástla.
Reakcia trhu na seba nedala čakať. Z amerických indexov najviac odpísal technologický Nasdaq – 1,9 percenta. O niečo lepšie dopadol index S&P 500, ktorý stratil 1,1 percenta.
Najväčšie výpredaje zasiahli spoločnosti spojené s dátovou infraštruktúrou pre umelú inteligenciu. Akcie CoreWeave sa prepadli o 16 percent, Nebius stratil 11 percent a Oracle 9 percent. Spoločne s Dellom prišli tieto firmy počas jediného dňa o zhruba 80 miliárd dolárov trhovej kapitalizácie.
Investori si začínajú pripúšťať riziko zníženia investícií do umelej inteligencie. Vyhliadka na dlhé obdobie vyšších sadzieb ich núti prehodnocovať riziko a to môže mať dvojaký účinok. Samozrejme, že sa predražia úvery všetkým technologickým firmám, ktoré investujú do výstavby dátových centier. Lenže spoločnosti cielia na vysoké marže, takže zdraženie úverov je problematické, ale nie obmedzujúce za predpokladu, že sa umelá inteligencia adoptuje na úrovni firiem.
A tu je druhý problém, oveľa závažnejší. Tieto firmy sú často klasické priemyselné podniky, ktoré majú rádovo oveľa nižšie marže ako tie technologické. Zvýšenie sadzieb sa ich teda dotkne oveľa viac. Budú nútené prehodnocovať investičné plány aj celú adaptáciu na umelú inteligenciu. Vysoké sadzby tak ochladia predovšetkým záujem potenciálnych zákazníkov.
Ešte dramatickejšia bola reakcia v Ázii. Juhokórejský index Kospi sa počas štvrtkového obchodovania prepadol až o osem percent. Výpredaje boli také silné, že burza musela dočasne prerušiť obchodovanie. Akcie Samsung Electronics strácali 11 percent a konkurenčné SK Hynix dokonca 12 percent. Výpredajom sa nevyhlo ani Japonsko, kde index Nikkei strácal takmer päť percent.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Práve Južná Kórea ukazuje, ako rýchlo sa nálada investorov zmenila. V prvom polroku bol tamojší akciový trh vďaka boomu umelej inteligencie najvýkonnejším veľkým trhom na svete. Od konca júna však Kospi stratil približne 35 percent svojej hodnoty.
Pritom sa nedá povedať, že by výrobcovia čipov prestali zarábať. Samsung minulý týždeň oznámil, že za tretí štvrťrok očakáva takmer deväťnásobný rast prevádzkového zisku. Ani to však nezabránilo tomu, aby jeho akcie počas niekoľkých dní stratili takmer pätinu hodnoty.
Aj mimo akciového trhu sme zaznamenali silné reakcie, ktoré však zodpovedali logike výhľadu na vyššie sadzby. Oslabovali zlato a bitcoin. Dôvodom poklesu boli posilnenie dolára a vyhliadky na vyššie výnosy amerických štátnych dlhopisov.
Reakcia na dlhopisovom trhu bola výrečná. Na začiatku výnosy rástli, pretože sa očakáva, že sa výrazne predĺži doba vysokých sadzieb. Následne však výnosy mierne poklesli. Dôvodom toho bol práve prebiehajúci výpredaj na akciových trhoch. Investori sa tak rozhodli časť peňazí previesť z akciového na dlhopisový trh.
Tento pohyb nám pripomenul skutočnosť, že aj keď to tak v poslednej dobe nevyzeralo, akciový a dlhopisový trh sú spojené nádoby.
Otázkou je, či pôjde iba o klasický jednodňový alebo dvojdňový pokles, akých sme tento rok zažili už niekoľko, a tento pokles sa skončí, pretože investori v ňom vidia príležitosť na nákup, alebo naozaj pôjde o zmenu trendu, keď si trhy pripustia myšlienku, že nás čaká dlhšie obdobie ozdravnej kúry v podobe vyšších sadzieb.
Investori môžu dostať aspoň čiastočnú odpoveď už v piatok 16. októbra. Šéf amerického Fedu Kevin Warsh totiž vystúpi na výročnom zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Bangkoku.
O 10:30 hodine miestneho času, teda o 5:30 hodine stredoeurópskeho času, bude diskutovať s riaditeľkou MMF Kristinou Georgievovou. Pôjde o jeho posledné verejné vystúpenie pred zasadnutím Fedu, ktoré sa uskutoční 27. a 28. októbra.
Trhy tak budú pozorne sledovať, či Warsh naznačí ďalšie zvyšovanie sadzieb. Ak totiž Fed skutočne pristúpi k dlhšej a tvrdšej menovej reštrikcii, výpredaje na finančných trhoch nemusia byť zďaleka na konci.
