Oddlženie nemocníc za 1,6 miliardy: Možno máme priveľa nemocníc, naznačuje šéf výboru
Štát chystá ďalšie oddlženie nemocníc. Spor sa však vedie o to, prečo dlhy vôbec vznikajú. Kým jedni ukazujú na vysoké náklady, iní na nízke platby od poisťovní. Riešením môže byť aj väčšia transformácia siete nemocníc.
Ku koncu júla 2026 dlhujú štátne zdravotnícke zariadenia Sociálnej poisťovni 894 miliónov eur a svojim dodávateľom ďalších 634 miliónov.
Ministerstvo zdravotníctva vidí hlavnú príčinu dlhov v tom, že nemocnice dávajú na platy zamestnancov až 82 percent svojich príjmov od poisťovní. K vysokým mzdovým nákladom prispieva aj nadmerný počet akútnych lôžok v porovnaní s priemerom krajín OECD, čo si vyžaduje viac personálu.
Za ďalší dôvod označuje rezort aj systém koncových nemocníc, ktoré musia prebrať každého pacienta. Práve preto na ich pleciach končia tie najzložitejšie a finančne najnáročnejšie zákroky.
Pre neschopnosť platiť faktúry načas nás zažalovala Európska komisia. Ak naše nemocnice nezačnú uhrádzať záväzky do 60 dní, hrozí nám ročná pokuta vyše 18 miliónov eur.
Aj pod týmto tlakom plánuje štát v prvom štvrťroku 2027 spustiť ďalšie kolo oddlžovania za takmer 1,6 miliardy eur.
Od roku 2003 sme už pritom podľa Najvyššieho kontrolného úradu v piatich záchranných balíkoch minuli 2,2 miliardy eur. Spolu s chystanou sumou tak celkový účet za nemocničné „sekery“ presiahne 3,8 miliardy eur. Za to by štát zvládol postaviť a zariadiť koncovú nemocnicu vo Vajnoroch a ešte by mu aj zvýšilo.
Musíme sa pozerať aj na výnosy, vraví Baláž
Predseda parlamentného zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž (Smer) pre Štandard uviedol, že zdroje na oddlženie bude ministerstvo financií tentokrát zrejme hľadať v štátnych aktívach.
Tvorbe nových dlhov chce ministerstvo zdravotníctva predísť ôsmimi opatreniami, ktoré zverejnilo v apríli po výsledkoch pilotných auditov v piatich štátnych nemocniciach. Medzi opatreniami je napríklad centrálne obstarávanie liekov, lepšie využitie operačných sál či riešenie nadpočtu zamestnancov a nadmerného čerpania nadčasových hodín.
Baláž tvrdí, že sa nestačí pozerať na náklady nemocníc, ale treba vziať do úvahy aj výnosy. Napríklad podľa NKÚ výnosy zo zdravotných poisťovní dlhodobo nepokrývajú náklady nemocníc na personál, lieky, krv a zdravotnícky materiál.
„Budeme sa pozerať na to, či je problém vo výške zdrojov na ústavnú starostlivosť, alebo v ich redistribúcii medzi rôzne typy nemocníc,“ naznačil politik.
Ešte podľa neho nie je jasné, či napĺňame ciele reformy nemocníc, v rámci ktorej sa mali rušiť oddelenia a centralizovať výkony. „Aj keby sme mali dosť zdrojov, možno máme príliš veľa nemocníc,“ povedal.
Priznal, že v budúcnosti sa môžu na základe analýzy vo vybraných zariadeniach obmedziť niektoré medicínske programy, čím by sa ušetrilo aj na mzdách zdravotníkov. Práve v znižovaní nákladov vidí potenciál pre zvyšovanie efektivity nemocníc.
Upozornil, že valorizácia miezd zdravotníkov dosiahla medziročne 6,4 percenta. „Otázka nie je, či je to dobré alebo zlé, ale či za toľko peňazí dostaneme toľko muziky. Ja si myslím, že toto robia súkromné nemocnice oveľa lepšie než štátne. Nevyhneme sa tomu, aby sme mzdy naviazali na ukazovatele kvality výkonu,“ podotkol.
Automatické odmeňovanie na základe odpracovaných rokov je súčasťou memoranda, ktoré s vládou SR podpísalo Lekárske odborové združenie (LOZ). Baláž priznal, že to od konca roku 2022 pomohlo stabilizovať lekárov, ale každoročnú valorizáciu treba podľa neho prehodnotiť. „Výhoda z jednej veci nemusí trvať desiatky rokov. Súčasný alebo budúci minister bude musieť túto tému otvoriť,“ vysvetlil.
Vladimír Baláž. Foto: Tomáš Baršváry/Štandard
Aj neštátne zariadenia sa budú môcť zúčastniť
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska (ANS) Marián Petko na pondelkovej tlačovej konferencii uviedol, že podľa prísľubu štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Michala Štofka sa o peniaze na oddlžovanie budú môcť uchádzať aj neštátne zdravotnícke zariadenia, ktoré sú združené v ANS.
„Teraz sme zvedaví, aké budú pravidlá hry, čo budú musieť nemocnice splniť,“ povedal Petko s dôvetkom, že ešte nevideli systém a metodiku oddlžovania.
ANS podľa slov Petka rozumie, že iná možnosť ako oddlžovanie nemocníc nie je, pretože fakultné či univerzitné nemocnice by tak neboli schopné zabezpečiť základnú zdravotnú starostlivosť. Zároveň upozornil, že nevidí žiadny mechanizmus na to, aby k zadlžovaniu nemocníc nedochádzalo.
Predseda LOZ Peter Visolajský odmietol tvrdenie, že štátne nemocnice sú pri oddlžovaní zvýhodňované.
Poukázal na analýzy Najvyššieho kontrolného úradu, Útvaru hodnoty za peniaze aj Centra pre klasifikačný systém, podľa ktorých je hlavnou príčinou zadlžovania štátnych nemocníc nedostatočné financovanie hlavne zo súkromných zdravotných poisťovní.
Visolajský zároveň upozornil, že záchranné balíky sa v minulosti netýkali iba štátnych zariadení a ministerstvo chce do nich aj teraz zaradiť súkromné nemocnice.
Splatenie už vzniknutých dlhov označil za lacnejšie riešenie než ich ďalšie hromadenie. Hoci najväčší podiel dlhov tvoria záväzky voči Sociálnej poisťovni (63,7 percenta) a približne pätina smeruje k dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu, okolo 167,5 milióna eur záväzkov skúpili súkromné firmy.
Najčastejšie sa ako ich vlastník spomína firma BFF Central Europe. Tá pre Štandard odmietla uviesť, aké vysoké úroky si pýta. Visolajský však tvrdí, že niektoré firmy si pýtajú až 14 percent, čím sa náklady štátu ďalej zvyšujú.
Odborár upriamil pozornosť aj na prepojenie súkromných zdravotných poisťovní a súkromných nemocníc. Skonštatoval, že niektoré majú rovnakých vlastníkov a práve súkromné poisťovne podľa neho nedostatočne financujú štátne nemocnice.
Analytik skupiny INESS Martin Vlachynský upozornil, že celkový dlh štátnych nemocníc vlani narástol za jediný rok približne o 316 miliónov eur. Stratu dosiahli aj obe súkromné siete Penta a Agel.
Negatívny hospodársky vývoj zariadení pokračoval napriek tomu, že objem verejných peňazí na ústavnú starostlivosť sa medzi rokmi 2019 až 2025 zvýšil o 104 percent.
Takéto tempo rastu dlhu podľa neho nevyrieši jednoduché presúvanie peňazí od ziskovejších nemocníc k stratovým ani ďalšie plošné nalievanie peňazí do systému.
Za hlavné riešenie preto považuje zvýšenie efektivity a zmenu siete nemocníc. V praxi by to znamenalo, že nie všetky nemocnice budú poskytovať všetko. Niektoré oddelenia by sa zatvorili alebo zmenili zameranie a nemocnice by viac súťažili o pacientov.
Okrem toho analytik navrhuje aj transformáciu nemocníc a ich spájanie do holdingov a zrušenie platového automatu pre lekárov.
