Právny spor medzi predsedníčkou Súdnej rady Marcelou Kosovou a poslankyňou a právničkou Beátou Jurík sa týka výberu slovenského kandidáta na funkciu európskeho prokurátora.
Kosová bola spolu s ďalšími štyrmi členmi súčasťou výberovej komisie v zložení Alica Kováčová, Lenka Valachovičová, Vladimír Javorský a Eduard Bárány, ktorá hodnotila kandidátov na danú funkciu.
Beáta Jurík na tlačovej konferencii Progresívneho Slovenska (PS) s názvom „Diabolský plán Fica na znefunkčnenie Európskej prokuratúry“ tvrdila, že na Slovensku je 15 až 20 kvalifikovaných prokurátorov, ktorí by sa o funkciu mohli uchádzať, no podľa jej informácií ich odrádza aj zloženie výberovej komisie.
Slová Beáty Jurík ako hrubý zásah do práv Kosovej
Jurík pri „demotivácii kandidátov“ menovite poukázala na predsedníčku Súdnej rady Marcelu Kosovú a na „advokáta, ktorý je poradcom premiéra Fica, pána Bárányho“. Dodala: „Jednoducho naši slovenskí prokurátori nemajú záujem kandidovať cez toto výberové konanie, pretože si nemyslia, že s takouto výberovou komisiou budú úspešní.“
Predsedníčka Súdnej rady Kosová tieto slová vníma ako „neprípustný hrubý politický útok založený na klamstvách“. Pripomína, že za členku výberovej komisie na výber európskeho prokurátora bola zvolená ešte v roku 2018, a to Súdnou radou, nie politikom ani vládou.
Kosová sa v tejto súvislosti pýta, či „majú politici PS priame napojenie alebo politický vplyv na konkrétnych prokurátorov a kto z prokurátorov poskytol poslankyni Jurík informácie, z ktorých má byť jasné, že sú prokurátori demotivovaní aj zložením výberovej komisie“.
Zápisnica ukazuje zhodu na nedostatkoch kandidátov
Predsedníčka Súdnej rady SR poukazuje na skutočnosť, že všetky rozhodnutia výberovej komisie boli prijaté jednohlasne, o čom svedčí zápisnica z výberového konania. Osočujúce vyjadrenia Beáty Jurík podľa predsedníčky Súdnej rady zasahujú nielen do jej práv, ale aj do nezávislosti súdnej moci, ktorej je Marcela Kosová vrcholnou predstaviteľkou.
Podľa Kosovej vyjadrenia poslankyne PS „nemajú oporu v realite a je neprehliadnuteľné aj to, že majú za cieľ osobný politický prospech Beáty Jurík pred voľbou na podpredsedu strany PS“.
Marcela Kosová žiadala od Jurík verejné ospravedlnenie, čo však poslankyňa neurobila. Predsedníčka Súdnej rady preto avizovala žalobu, ktorou sa bude domáhať ochrany svojich osobnostných práv. Nebude však žiadať finančné odškodnenie, ale iba ospravedlnenie.
Jurík zavádzala aj pri Karasovi
Podobnú metódu verejného skresľovania faktov použila poslankyňa Jurík aj voči podpredsedovi KDH Viliamovi Karasovi.
Spor vznikol po relácii V politike, v ktorej minister obrany Robert Kaliňák naznačoval, že KDH v skutočnosti zo zákulisia riadi europoslankyňa Miriam Lexmann, manželka predsedu hnutia Milana Majerského.
Karas reagoval, že demokratickú stranu so 6-tisíc členmi a regionálnymi štruktúrami nemôže zo zákulisia ovládať jedna žena, čo vyjadril slovami „to jedna žena neutiahne“.
Jurík napriek tomu Karasov výrok posunula do úplne inej roviny. Poslankyňa osočila Karasa, že podľa neho „ženy nie sú schopné, ženy by nevedeli, ženy by nemali niečo viesť“.
Z tvrdenia o nemožnosti zákulisného riadenia tisícovej organizácie jednou osobou tak urobila tvrdenie o neschopnosti žien ako takých.
Podpredseda KDH označil vyjadrenia Jurík za „účelovú dezinterpretáciu jeho slov“ s tým, že poslankyňa PS dobre chápala význam jeho tvrdení, no „napriek tomu sa rozhodla moje slová vytrhnúť z kontextu a vytvoriť dojem, že ženy považujem za neschopné viesť politickú stranu“.
Karas takúto interpretáciu jednoznačne odmieta a poukazuje na to, že súčasťou komunikácie PS je podľa neho „aj vytváranie umelých nepriateľov a konfliktov“. Dodal: „Pani poslankyňa Jurík si tentoraz takéhoto nepriateľa vytvorila zo mňa – účelovou manipuláciou mojich slov.“
Zo strany poslankyne PS tak ide o druhý prípad verejného zavádzania voči verejne činným osobám v krátkom čase, ktorý možno objektívne vyvrátiť. Postup poslankyne PS okrem Kosovej kritizuje aj mimovládna organizácia Via Iuris s odôvodnením, že ide o nevhodný osobný útok na predstaviteľku ústavnej inštitúcie.
Napriek tomu Beáta Jurík označila tvrdenia predsedníčky Súdnej rady SR za „skutočne smiešne“ s tým, že v kontexte neúspešných uchádzačov vo výberovom konaní sa jej slová „naplnili“.
Tódovej skresľovanie faktov pri európskych prokurátoroch
Predsedníčka Súdnej rady SR okrem Beáty Jurík poukázala aj na skresľovanie reality zo strany Denníka N. Ten zverejnil v newsfiltri článok novinárky Moniky Tódovej s titulkom „Kto zmaril výberové konanie na európskeho prokurátora?“. V newsfiltri Tódová napísala, že kandidátka na európsku prokurátorku Renáta Ontkovičová „nevyhovovala terajším vládnym poskokom“.
Novinárka ďalej uviedla, že na úspech v ústnej časti potrebovala 80 percent a získala 66 percent. Tódová s odvolaním sa na nemenovaný zdroj zvnútra komisie tvrdí, že ju mali potopiť predovšetkým Marcela Kosová a Eduard Bárány, ktorých označila za „názorovo blízkych vláde“.
Kosová však poukázala na zápisnicu Generálnej prokuratúry, z ktorej je zrejmé, že Ontkovičová získala v ústnej časti iba 47 percent a po spojení oboch častí dosiahla celkovú úspešnosť 66 percent. Tódová teda uvádzala nielen nesprávne čísla, ale na základe „zdroja“ poplietla aj ich priradenie k správnym skúškam.
Nejde pritom o bezvýznamnú nepresnosť. Podľa článku Tódovej chýbalo kandidátke v rozhodujúcej ústnej časti 14 percentuálnych bodov, no v skutočnosti jej chýbalo 33 bodov. Chybný údaj tak výrazne menil obraz o tom, ako blízko bola k úspechu.
Zápisnica navyše uvádza, že všetky rozhodnutia päťčlennej komisie boli prijaté jednohlasne. Spojenie o „vládnych poskokoch“ je tak hodnotiacim úsudkom, ktorý nemá oporu v objektívnej realite. Za tvrdenie bez objektívneho základu považuje Kosová aj vyjadrenie novinárky, že má „blízko k vláde“. Podľa nej ide o hodnotiaci úsudok, ktorý nie je postavený na „ničom konkrétnom“.
Rada kritizuje Tódovej neschopnosť rozumieť rozsudkom
Nejde pritom o jediný text Moniky Tódovej, ktorý vyvolal výhrady v justícii.
V júni publikovala newsfilter s titulkom „Pomoc Šutajovi Eštokovi nie je prvé pozoruhodné rozhodnutie týchto sudcov“. Venovala sa v ňom senátu Krajského súdu v Bratislave, ktorý zrušil rozsudok pre zmeškanie, ukladajúci ministrovi povinnosť ospravedlniť sa policajtom okolo Jána Čurillu a zaplatiť im nemajetkovú ujmu.
Tódová v texte označila členov senátu za sudcov, ktorí „pomohli“ ministrovi, no opäť bez objektívnych faktov, v zásadnej miere pritom novinárka pracovala so subjektívnymi dojmami. Táto výhrada bola zo strany Súdnej rady SR formulovaná aj voči ďalším novinárom, ktorí sa snažia komentovať právne témy, no celkom zjavne im nerozumejú.
Daný článok Tódovej bol totiž jedným z mediálnych výstupov, ktorými sa Súdna rada SR zaoberala na svojom ôsmom zasadnutí v rámci bodu „Stanovisko Súdnej rady Slovenskej republiky k verbálnym útokom na sudcov“.
Podpredsedníčka Súdnej rady Ayše Pružinec Eren, ktorá navrhla prerokovanie textu Tódovej, zaujala kritické stanovisko k práci novinárky. Článok označila za „manipulatívny“ s tým, že „Tódová by si mala naštudovať Civilný sporový poriadok“, aby vedela, kedy a ako musí sudca rozhodnúť. To však podľa nej vôbec neznamená, že by tým sudca ministrovi pomáhal.
Podľa Pružinec Eren mala Tódová zámer „vyvolať vlnu nevôle voči týmto sudcom a bezočivo označiť týchto sudcov za pomocníkov strany sporu (ministra), a to bez toho, aby ovládala literu zákona. V tomto prípade išlo o to, aby vypustila tento informačný jed vo vzťahu k trom sudcom Krajského súdu (kolegom Pružinec Eren) a ich zákonnému rozhodnutiu“.
Podpredsedníčka Pružinec Eren hovorí o „vyliatí kýbla špiny“, pretože „sa pani novinárke toto rozhodnutie nepáči“, a považuje ho za útok na sudcov.
Politici aj novinári majú právo vyslovovať podozrenia, kritizovať personálne rozhodnutia a preverovať, či mocenské väzby neovplyvňujú fungovanie štátu. Pri justícii je takáto kontrola osobitne dôležitá. O to vyššie nároky však treba klásť na prezentáciu faktov a odlíšenie hodnotení založených na dojmoch a pocitoch, často prameniacich z neznalosti odbornej problematiky, alebo z preváženia utilitárnych politických motívov.
Poslankyňa PS Beáta Jurík a novinárka Monika Tódová v tomto prípade stavili na druhý prístup. Akoby pri právnych témach stačilo pri verejných vyjadreniach operovať s „osvedčeným prístupom“ typu – verte nám, my sme na tej správnej strane.
Tento prístup okomentovala predsedníčka Rady Kosová porovnaním dát o dôveryhodnosti sudcov a novinárov. Sudcom verí 35 percent Slovákov, zatiaľ čo novinárom iba 19 percent.