Francúzsko v plameňoch. Študentské protesty prerástli do násilných nepokojov
Zábery z miest ako Bordeaux či Marseille pôsobia ako z Kyjeva po bombardovaní. Situácia odhaľuje zlyhanie integrácie, hoci pôvodnou príčinou boli požiadavky v školstve.
Maskovaný študent kope do kanistra so slzotvorným plynom počas stretov s poriadkovou políciou na študentskom proteste v Saint-Denis vo Francúzsku 1. októbra 2026. Foto: Abdul Saboor/Reuters
Začiatok školského roka vo Francúzsku poznačili protesty stredoškolákov proti stavu školstva, ako sú nedostatok učiteľov či nevyhovujúce priestory učební. Netrvalo však dlho a prerástli do vandalizmu a násilia, ktoré už majú aj politický či dokonca rasový motív.
Paríž je už niekoľko storočí dejiskom demonštrácií za záležitosti spojené so životnou úrovňou. Vzplanutia Veľkej francúzskej revolúcie (1789) sa vo veľkej miere sústredili najmä v hlavnom meste, podobne ako staršie študentské protesty z roku 1968 či protesty žltých viest proti rastu cien palív, ktoré sú bližšie k súčasnosti.
Aj teraz sa študentské protesty proti nečinnosti školských úradov začali v Paríži – konkrétne na lýceu Saint-Exupéry na parížskom predmestí Créteil (departement Val-de-Marne), kde študenti 21. septembra vyhlásili blokádu. Dôvodom boli neobsadené učiteľské miesta.
Už predtým sa študenti snažili vyjadriť podporu učiteľom, ktorí protestovali 17. septembra. Po prvej úspešnej blokáde sa však v dňoch od 23. do 25. septembra tieto blokády rozšírili na desiatky škôl v departementoch regiónu Île-de-France a po víkende aj za jeho hranice.
Obsadili stovky škôl
Na prvých protestoch sa zúčastnil aj poslanec hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI) Louis Boyard, ktorý už vtedy vyzýval na celoštátnu blokádu škôl.
Po poslednom septembrovom víkende sa to stalo skutočnosťou – až 180 stredných škôl sa stalo dejiskom študentských protestov, a to aj v mestách ako Lyon, Nice či Tours.
Nasledujúci deň (29. septembra) demonštranti obsadili 416 škôl, v stredu to bolo 356 škôl – podľa ministra vnútra Laurenta Nuñeza zadržali zasahujúci policajti 625 osôb. Počas pondelkových nepokojov pritom zatkli 164 ľudí.
Vláda Sébastiena Lecornua obvinila LFI z eskalácie napätia a výziev na pokračovanie protestov, ktoré sa medzitým začali vyznačovať násilím medzi policajtmi, žandármi a demonštrantmi, ako aj niekoľkými požiarmi. Líder hnutia Jean-Luc Mélenchon to na sieti X odmietol s tým, že údajne dochádza k policajnej brutalite.
Násilie
Prvého októbra sa protestné hnutie rozrástlo o posily z vysokých škôl, pričom sa dejiskom demonštrácií podľa Nuñeza stalo až 1 027 škôl, z toho 222 blokád bolo úspešných.
Ďalej uviedol, že 305 policajtov, žandárov a hasičov utrpelo zranenia pri zrážkach a hasení požiarov a odsúdil „nekontrolované násilie“, pričom ohlásil aj 1 949 zadržaných.
Minister na pozadí eskalácie pouličného násilia priznal, že sa vo francúzskych mestách rapídne zhoršila bezpečnostná situácia, „ktorá už nemá nič spoločné s legitímnym vyjadrením požiadaviek stredoškolákov, ale teraz vykazuje všetky znaky mestského násilia“.
Výtržnosti osobitne tvrdo zasiahli mesto Bordeaux, kde sa jeden z hasičov stal obeťou požiaru, keď pred ním v ohnisku vybuchla plechovka s aerosólom. Kolegovia ho previezli do nemocnice a čaká ho niekoľko dní práceneschopnosti.
Výbuchy násilia už mali aj rasový či etnický podtón. V meste Annecy medzi Lyonom a talianskymi hranicami obkľúčil dav mladíkov so zjavne migrantským pozadím dve belošky a napadol ich priamo na ulici.
Za posledných 24 hodín utrpelo zranenia takmer 300 policajtov, viac ako štyri stovky škôl v piatok predbežne zatvorili, pričom vyučovali online. Na severovýchode Francúzska v burgundskom meste Belfort muži afrického či arabského pôvodu napadli policajta, skutok vyšetrujú ako pokus o vraždu.
Minister školstva Édouard Geffray sa mal počas dňa stretnúť so zástupcami učiteľských odborov a rodičovských organizácií. Demonštranti medzitým násilne vnikali aj do škôl, ktoré násilnostiam dovtedy nečelili.
Škola Nelsona Mandelu v Nantes bude pre požiare zatvorená do sviatku Všetkých svätých, oznámilo vedenie. Ďalšie školy sú na tom podobne, status „narušené“ priradil Geffray až 564 školám z celkového počtu 3 700 stredných škôl.
Nuñezove slová o odklone od pôvodných požiadaviek boli každým dňom pravdivejšie. V meste Nantes neďaleko Atlantického oceánu vtrhli migranti či ich potomkovia do miestnej predajne potravín, v ktorej rabovali regály a ničili majetok.
V metropole francúzskeho juhu Marseille podpaľovali autá a autobusy, po príchode hasičov sa podľa verejne dostupných záberov snažili zapáliť aj ich autá a znemožniť im tak hasenie.
LFI a ľavicoví extrémisti
Zdroje z kancelárie prezidenta Emmanuela Macrona pre agentúru Reuters 1. októbra potvrdili, že tajné služby odhalili zapojenie niekoľkých členov LFI a ďalších ľavicovo-extrémistických zoskupení do eskalácie protestov, pričom ich niekoľkokrát odhalili priamo v dave.
Toto zatiaľ nepotvrdené zapojenie do násilných demonštrácií študentov s migrantským pozadím súvisí s úsilím Mélenchona a jeho koordinátora Manuela Bomparda o získavanie hlasov práve z tejto demografickej skupiny.
Zároveň to však odhaľuje nepríjemný záver: už nejde o migrantov (študenti sú väčšinou príslušníkmi druhej či tretej generácie prisťahovalcov), no napriek tomu sa neintegrovali.
Priame zapojenie poslanca Boyarda pripomína prípad zabitia mladého aktivistu Quentina Deranquea, ktorého napadlo asi 20 maskovaných mužov – dvaja z útočníkov boli asistenti poslanca Raphaëla Arnaulta (LFI), konkrétne Jacques-Élie Favrot a Robin Chalendard, ktorých po incidente zadržali.
Tento incident sa pritom stal už vo februári, vo svetových médiách ho zrejme prekryla americko-izraelská vojna proti Iránu.
Väčšina demonštrantov sa však stále prikláňa ku kritike vlády za škrty v rozpočte pre rezort školstva a za netransparentné fungovanie platformy Parcoursup na predbežné prihlasovanie na vysoké školy.
„Rozpočet na vzdelávanie sa drasticky škrtá, kým sa všetky extra prostriedky nalievajú do armády,“ povedala pre denník Guardian študentka pod pseudonymom Sophia. Tá sa zúčastnila na blokáde školy Lycée Voltaire, podľa vlastných slov chce študovať umenie a venovať sa animácii.
Macron a ním menovaná vláda zatiaľ presúvajú rozpočtové prostriedky do obrany, keďže podľa vlastných vyhlásení vláda čelí rastúcim hybridným hrozbám. Lecornu 1. októbra predstavil návrh rozpočtu na budúci rok, ktorý televízia France 24 označila termínom „uťahovanie opaskov“ v dôsledku zmrazenia valorizácie dôchodkov a platov vo verejnom sektore.
Na rok 2027 hodlá kabinet znížiť deficit na päť percent HDP, Lecornuove návrhy však podľa Vrchnej rady pre verejné financie budú mať len obmedzený efekt.
Po ďalšom uťahovaní opaskov sa však nedá vylúčiť ďalší nárast napätia medzi študentmi, pričom Macronovu dôchodkovú reformu (ktorú v roku 2023 presadili bez hlasovania v parlamente) pozastavil Lecornu s cieľom získať podporu Socialistickej strany.
