Najvyššie zastúpenie žien je podľa neho medzi absolventmi lekárskych a zdravotníckych vied. „Naopak, najnižší pomer žien je v skupine odborov technické vedy.“
Slovensko patrí medzi krajiny s výrazným náskokom žien
Rozdiel sa pritom netýka iba výberu odborov. Štandard s otázkami oslovil sociológa Tomáša Katrňáka z Masarykovej univerzity v Brne. Redakcii poskytol štúdiu, ktorej spoluautormi sú aj Pia N. Blossfeldová a Tomáš Doseděl.
Práca z roku 2025 ukazuje, že za posledné dve desaťročia sa v Európe obrátil aj niekdajší nepomer v dosahovaní vysokoškolského vzdelania.
Priemerný podiel ľudí vo veku 25 až 34 rokov s terciárnym vzdelaním v európskych krajinách vzrástol z 25 percent v roku 2000 na 41 percent v roku 2020. Rast bol pritom výrazne rýchlejší medzi ženami. Kým pred rokom 2000 boli ženy približne v polovici európskych krajín na univerzitách zastúpené menej, v roku 2020 bol ich podiel medzi vysokoškolsky vzdelanými vyšší vo všetkých sledovaných krajinách.
Slovensko patrí medzi štáty, kde je tento obrat zvlášť výrazný. V roku 2020 malo terciárne vzdelanie 49,2 percenta Sloveniek vo veku 25 až 34 rokov, v prípade mužov to bolo 29,3 percenta. Na začiatku milénia bol pritom rozdiel minimálny – vysokoškolské vzdelanie malo 11,6 percenta žien a 10,7 percenta mužov.
Autori tento jav označujú ako „gender-gap reversal“, teda obrátenie rodového rozdielu vo vysokoškolskom vzdelávaní. Skúmali, prečo sa rozdiel po dosiahnutí rovnováhy nezastavil, ale ďalej rastie.
Rozdiel sa môže sám posilňovať
Výskumníci analyzovali údaje z 12 európskych krajín a skúmali štyri možné demografické faktory: rodiny, v ktorých má matka vyššie vzdelanie než otec, dvojice s rovnakým vysokoškolským vzdelaním, rozvod rodičov a vyrastanie v neúplnej rodine. Empiricky sa potvrdili tri zo štyroch predpokladaných mechanizmov.
Podľa autorov majú dcéry v rodinách, kde je matka vzdelanejšia než otec, vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie ako synovia. „Dievčatá z rodín, v ktorých má matka vyššiu úroveň vzdelania než otec, vidia svoje vysokovzdelané matky ako vzory,“ vysvetľujú výsledky autori štúdie.
U chlapcov môže podľa nich pôsobiť opačný mechanizmus: na príklade otca môžu vidieť, že vysoké vzdelanie nie je nevyhnutnou podmienkou dobrej profesijnej pozície či príjmu.
Výhodu mali dievčatá aj v rodinách, kde majú obaja rodičia vysoké vzdelanie. Tretím faktorom bol rozvod rodičov spojený s následným vyrastaním v neúplnej rodine. Neúplná rodina bez rozvodu však rozdiel medzi chlapcami a dievčatami podľa výskumu nevysvetľovala.
Výskumníci preto hovoria o možnej „pozitívnej spätnej väzbe“: rastúci náskok žien vo vzdelaní mení aj štruktúru partnerských a rodinných vzťahov a niektoré z týchto zmien môžu v ďalšej generácii opäť zvýhodňovať dievčatá.
Na Slovensku sa napríklad podľa výskumu citovaného autormi zvýšil podiel manželstiev dvoch vysokoškolsky vzdelaných partnerov približne zo štyroch na 22 percent. V sledovaných európskych krajinách zároveň od roku 2000 pribúdali aj manželstvá, v ktorých má žena vyššie vzdelanie ako muž.
Preferencie alebo stereotypy?
Výrazné rozdiely vo výbere odborov nemožno podľa Magdalény Adamus z Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied vysvetľovať jednoducho tým, že muži a ženy majú iné záujmy.
Výskum podľa nej poukazuje na stereotypy, rodové roly a inštitucionálne bariéry. Jedným z problémov sú podľa nej aj predstavy, že ženy sú menej kompetentné v predmetoch dôležitých pre STEM, napríklad v matematike a vo fyzike.
„Mali by sme už teraz vedieť, že súdiac len na základe školských známok to jednoducho nie je pravda,“ hovorí pre Štandard. Talentované dievčatá však podľa nej môžu od technických smerov odrádzať stereotypy zakorenené v rodinách aj medzi učiteľmi.
Skratka STEM pochádza z anglických slov science, technology, engineering a mathematics. Zahŕňa teda prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematiku – oblasti úzko spojené s technologickým rozvojom, výskumom či inováciami.
Úlohu podľa odborníčky zohráva aj nedostatok ženských vzorov. Keďže ženy boli v technických oblastiach tradične zastúpené menej, dievčatá majú menšiu šancu nájsť podobné skúsenosti medzi matkami, sestrami či ďalšími ženami vo svojom okolí. Obmedzený je preto aj ich prístup k priamej podpore, kontaktom či mentoringu.
Do rozhodovania vstupuje aj budúca rodina
Ďalšou bariérou sú podľa Adamus spoločenské očakávania spojené so starostlivosťou o rodinu. „Máme spoločenské normy, ktoré očakávajú, že ženy – najmä v prevažne konzervatívnom prostredí, akým je Slovensko – prevezmú väčšinu bremena starostlivosti o deti a domácich prác,“ hovorí.
Štúdium STEM je pritom náročné a ženy zároveň musia počítať s možným prerušením kariéry po narodení detí. „Vynára sa prirodzená otázka: prečo sa snažiť? Prečo investovať čas a úsilie s vedomím, že človek nebude môcť ťažiť z výhod tejto investície do vzdelávania?“ vysvetľuje Adamus. To, čo sa na prvý pohľad javí ako odlišná preferencia, tak môže byť podľa nej „len logický výpočet“.
Za potrebné považuje dostupnejšie materské školy, flexibilnejší pracovný čas či väčšie zapojenie mužov do starostlivosti o deti. Spomína aj povinné rozdelenie rodičovskej dovolenky medzi oboch rodičov.
Akademička zároveň ponúka možné vysvetlenie paradoxu, že ženy výrazne prevažujú medzi absolventmi vysokých škôl, no v IT a STEM zostávajú menšinou.
„Muži si dokážu nájsť relatívne dobre platené zamestnanie aj bez formálneho vysokoškolského vzdelania,“ upozorňuje. Takzvané robotnícke profesie sú podľa nej spoľahlivé a môžu byť aj lepšie chránené pred vplyvmi umelej inteligencie. „Pre ženy má vzdelanie stále značný prínos,“ myslí si.
Toto vysvetlenie sa čiastočne prekrýva s mechanizmom, o ktorom píšu Katrňák, Blossfeldová a Doseděl: synovia menej vzdelaných otcov môžu vidieť, že dobré pracovné postavenie a príjem možno dosiahnuť aj bez vysokej školy.
Ministerstvo chce dostať viac dievčat do STEM
Ministerstvo školstva tvrdí, že nerovnomerné zastúpenie mužov a žien považuje za tému, ktorej treba venovať „systematickú pozornosť“. Odkazuje pritom na ciele EÚ do roku 2030. Na terciárnej úrovni by malo byť v STEM odboroch zapísaných 32 percent študentov, pričom dve pätiny z nich by mali byť ženy.
„Jednou z našich priorít v rámci tohto procesu je práve podpora a cielené zvyšovanie počtu zapojených dievčat do týchto odborov, rovnako ako hľadanie riešení pre vyváženejšie zastúpenie v ďalších sférach,“ reaguje pre Štandard ministerstvo. Opatrenia sú zatiaľ vo fáze prípravy a diskusie s vysokými školami a ďalšími partnermi.
Inštitút vzdelávacej politiky spolu s Inštitútom finančnej politiky už uskutočnil pilotný projekt Ženy v STEM na vybraných gymnáziách. Dievčatá sa v rámci neho stretávali s mladými profesionálkami zo spomínaných odborov, dostávali adresné motivačné listy a výskumníci prostredníctvom rozhovorov zisťovali, aké bariéry ich môžu od technického štúdia odrádzať.
Nielen ženy v IT, ale aj muži v pedagogike
Adamus upozorňuje, že rovnakú pozornosť ako nedostatku žien v IT by sme mali venovať aj opačnému javu, napríklad nízkemu zastúpeniu mužov v pedagogike.
„Segregácia, či už vo vzdelávaní, alebo na trhu práce, je vždy škodlivá,“ tvrdí. Ak majú muži a ženy podobné schopnosti a môžu pracovať naprieč odbormi, výrazné rozdelenie podľa pohlavia podľa nej znamená, že spoločnosť nedokáže naplno využiť dostupný talent.
Aj preto podľa nej nestačí pýtať sa iba na to, ako dostať viac dievčat do technických odborov. „Je momentálne rovnako dôležité pochopiť, prečo menej mužov chce študovať a ako ich povzbudiť k štúdiu v odboroch, ktoré sú považované za tradične alebo typicky ‚ženské‘,“ tvrdí.
Problém vidí aj v odmeňovaní. Povolania s prevažne ženskou pracovnou silou sú podľa nej spravidla finančne hodnotené horšie než typicky mužské oblasti. Vyrovnanejšie zastúpenie mužov a žien by tak podľa Adamus mohlo prispieť aj k znižovaniu rozdielov v odmeňovaní.
Rastúci vzdelanostný náskok žien však prináša aj ďalšiu výzvu. Adamus upozorňuje, že ženy sú v porovnaní s mužmi menej ochotné vytvárať partnerské vzťahy s ľuďmi, ktorí majú nižšie vzdelanie. Ak teda pribúda vysokoškolsky vzdelaných žien a zároveň zaostávajú muži, zužuje sa partnerský trh pre obe skupiny.
