V roku 2024 ukončilo vysokoškolské vzdelávanie v Európskej únii približne 4,5 milióna ľudí, z ktorých bolo 2,6 milióna žien. Tie tvorili približne 58 percent všetkých absolventov. Na každých 100 mužov s ukončeným terciárnym vzdelaním tak pripadalo približne 137 žien.
Celkové číslo však hovorí iba časť príbehu, ktorý v najnovšej štatistike Rozdiel medzi pohlaviami absolventov vysokých škôl prináša Eurostat.
Štyri ženy na jedného muža
Najväčší rozdiel je v odboroch zameraných na vzdelávanie. Absolventiek je tam štyrikrát viac ako absolventov. Jednoducho povedané, z piatich ľudí, ktorí skončia pedagogický odbor, sú približne štyri ženy a jeden muž.
V informačných a komunikačných technológiách je to takmer presne naopak. Na jednu absolventku pripadá približne 3,7 absolventa.
Za celkovou prevahou žien na vysokých školách sa tak skrýva úplne iný príbeh. Ženy síce získavajú vysokoškolský diplom častejšie, no v IT, ktoré patrí medzi dôležité odvetvia dnešnej ekonomiky, ich stále veľa nie je.
Rozdiel sa nezačína až pri promócii. Viditeľný je už v posluchárňach. V roku 2023 tvorili ženy prevažnú väčšinu – takmer štyri pätiny – študentov odborov zameraných na vzdelávanie. V informačných a komunikačných technológiách to bolo naopak – išlo o 79,7 percenta mužov.
Silnejšie pohlavie výrazne dominovalo aj v strojárstve, výrobe a stavebníctve, kde muži tvorili viac ako 70 percent absolventov.
Vysokoškolské vzdelanie samo osebe rozdiel nevyriešilo
Tieto čísla trochu menia pohľad na debatu o mužoch a ženách vo vzdelávaní. Ak ide iba o to, kto vysokú školu dokončí, muži síce boli v menšine, rozdiely však nezmizli. A na tom z ekonomického pohľadu záleží.
Nie každý diplom totiž otvára rovnaké dvere. Odbory sa líšia tým, aký je po absolventoch dopyt, aké majú možnosti uplatnenia aj koľko môžu neskôr zarábať. Samotný počet ľudí s vysokou školou preto ešte neodhaľuje celú realitu.
IT je toho dobrým príkladom. V roku 2024 tvorili ženy iba 17,9 percenta zamestnaných ľudí v EÚ s týmto vzdelaním. Viac ako deväť z 10 ľudí s takýmto vzdelaním pritom prácu má.
Rozdiel z univerzitných posluchární sa teda časom ukáže aj na pracovnom trhu.
Nie je to iba problém žien v IT
Pri tejto téme sa väčšinou hovorí o tom, že v technických odboroch je málo žien. Čísla Eurostatu však ukazujú aj druhú stranu príbehu. Kým v informačných technológiách pripadajú na jednu absolventku takmer štyria muži, v pedagogike je pomer opačný – na jedného absolventa pripadajú štyri ženy.
Oba prípady teda hovoria v podstate o tom istom: niektoré odbory zostávajú výrazne rozdelené podľa pohlavia. O ženách v IT sa však hovorí oveľa častejšie ako o mužoch v pedagogike.
Nie všade je pritom rozdiel taký veľký. Muži a ženy sú pomerne vyrovnane zastúpení napríklad v poľnohospodárstve, lesníctve, rybárstve a veterinárnych odboroch, ako aj v službách. Neplatí teda, že každá fakulta má svoju „mužskú“ alebo „ženskú“ nálepku. Niektoré odbory však vyčnievajú.
STEM zostáva prevažne mužský
Podobný obraz ponúkajú aj takzvané STEM odbory. Skratka pochádza z anglických slov science, technology, engineering a mathematics. Zahŕňa teda prírodné vedy, technológie, inžinierstvo a matematiku – oblasti úzko spojené s technologickým rozvojom, výskumom či inováciami.
Aj tu majú medzi absolventmi navrch muži. V roku 2023 pripadalo v Únii na 1 000 mužov vo veku od 20 do 29 rokov 29 absolventov STEM. Medzi ženami rovnakého veku ich bolo necelých 16 na 1 000 absolventov. V prepočte na populáciu tak pripadalo na mužov takmer dvakrát viac absolventov STEM ako na ženy.
Zaujímavé je, že tento rozdiel sa nedá jednoducho vysvetliť tým, že by dievčatá nemali predpoklady na štúdium technických odborov. Európska komisia upozorňuje, že podľa výsledkov dosahujú dievčatá v mladom veku v počítačovej a informačnej gramotnosti vo všeobecnosti lepšie výsledky ako chlapci, neskôr si však spomínané odbory vyberajú menej často.
Špecifická situácia v Nemecku a Rakúsku
Výrazné rozdiely vidno aj v Nemecku a Rakúsku. Obe krajiny patria medzi štáty s najsilnejším zastúpením technických odborov medzi absolventmi vysokých škôl. V Nemecku tvorili v roku 2023 absolventi strojárstva, výroby a stavebníctva 22 percent všetkých končiacich študentov, čo bol najvyšší podiel v EÚ. Nasledovalo Rakúsko s 19,3 percenta, zatiaľ čo priemer Únie bol 14,1 percenta.
Zároveň práve Nemecko a Rakúsko patria medzi krajiny, kde je zastúpenie žien medzi absolventmi STEM mimoriadne nízke. V porovnateľných údajoch za rok 2021 tvorili ženy v Nemecku 27,7 percenta a v Rakúsku 28 percent absolventov STEM, oproti priemeru EÚ 32,8 percenta. Menej ich bolo iba v Belgicku, rovnaký podiel ako v Nemecku malo Španielsko.
Rakúsko pritom nepatrí medzi krajiny, kde by ženy všeobecne zaostávali vo vysokoškolskom vzdelávaní – práve naopak.
A čo Slovensko?
Slovensko má v tomto príbehu jednu zvláštnosť. Ľudia so vzdelaním v oblasti informačno-komunikačných technológií sú u nás pomerne mladí. V roku 2022 bolo až 83,8 percenta zamestnaných ľudí s týmto vzdelaním vo veku od 15 do 34 rokov. Bol to najvyšší podiel v celej EÚ. Za Slovenskom nasledovali Rumunsko a Chorvátsko.
Pri rozdelení na mužov a ženy však treba slovenské údaje interpretovať opatrne. Eurostat upozornil, že údaje o ženách neboli dostatočne spoľahlivé na publikovanie.
Nedá sa preto povedať, že európsky pomer 3,7 muža na jednu ženu platí aj na Slovensku. Ide o priemer za celú Európsku úniu.
Je to najmä o výbere
Európske univerzity sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Prečo je to tak, to samotné čísla nepovedia. Svoju úlohu môžu zohrávať osobné preferencie, budúce zárobky, rodinné prostredie, spoločenské očakávania či profesijné vzory. Z dát Eurostatu sa nedá určiť, ktorý z týchto faktorov zaváži najviac.
Jedno je jasné. Európske vysoké školy sú už dnes z pohľadu počtu absolventov prevažne ženským svetom. Pri výbere odborov však hranica medzi mužmi a ženami ani zďaleka nezmizla.
Otázka preto už nie je iba o tom, kto sa dostane na vysokú školu. Čoraz viac ide aj o to, čo si tam mladí muži a ženy vyberú – a kam ich tento výber po škole zavedie.