Jedným dychom je však nutné dodať, že ani to najlepšie zhodnotenie indexových fondov by sa na raste majetku v druhom pilieri neprejavilo, ak by sporitelia mali úspory aj naďalej v garantovaných fondoch.

Percentuálne zhodnotenie indexových fondov za posledné roky je nad dlhodobým priemerom, takže je realistické očakávať, že toto aktuálne tempo nie je možné dosahovať dlhodobo.

Až 83 percent tohto majetku je dnes v negarantovaných fondoch. Je to podľa vás už optimálne rozloženie?

Spomínaný objem úspor v negarantovaných dôchodkových fondoch môžeme považovať za blízky optimálnemu rozloženiu vzhľadom na vekovú štruktúru sporiteľov. Máme síce sporiteľov, ktorí sa aj napriek nízkemu veku rozhodli sporiť si konzervatívnejšie, ale je ich málo a toto rozloženie úspor je výsledkom ich vlastného rozhodnutia, a nie štátom nariadeného presunu.

Predpokladám, že dlhodobý výnosový potenciál druhého piliera sa v porovnaní s obdobím, keď veľká časť sporiteľov zostávala v garantovaných fondoch, zmenil.

Aktuálne má drvivá väčšina sporiteľov v druhom pilieri úspory predovšetkým v indexových fondoch, a to, samozrejme, zvyšuje dlhodobý potenciál ich zhodnotenia.

Ak by sme dnes rozložili celých 22 miliárd eur podľa toho, kde sú peniaze skutočne investované, ako by toto portfólio vyzeralo? Koľko smeruje do akcií, dlhopisov, nehnuteľností či iných aktív a koľko z celkového majetku je investované na Slovensku?

Asociácia DSS nedisponuje presnými štatistikami za celý sektor. Podľa stavu majetku k 7. augustu 2026 je v indexových fondoch 16,5 miliardy eur. Tento objem je teda v akciách. Aj väčšina z ďalších dvoch miliárd eur alokovaných v akciových a zmiešaných dôchodkových fondoch je v akciách.

Ešte do roku 2023 bola v slovenských štátnych dlhopisoch približne jedna miliarda eur, no po presune úspor do indexových fondov sa tento objem znížil asi na pol miliardy eur. Keďže možnosti alternatívnych investícií pre DSS boli upravené iba minulý rok, zvažujeme príležitosti a robíme si analýzy.

Podľa čoho DSS rozhodujú, či peniaze sporiteľov investujú napríklad do globálneho akciového indexu, štátneho dlhopisu, firmy, infraštruktúry alebo nehnuteľností?

Prvým kritériom investície je, samozrejme, typ fondu. V akciovom indexovom dôchodkovom fonde nemôže byť 30 percent dlhopisov, a naopak, v dlhopisovom dôchodkovom fonde nemôžu byť akciové indexy. Ak sú fondy zmiešané, tak môžu nakupovať všetky druhy investícií.

Kritérií je teda viac.

Každý dôchodkový fond má podľa zákona na webovej stránke príslušnej DSS zverejnený dokument – Kľúčové informácie o dôchodkovom fonde –, v ktorom je opísaná jeho investičná stratégia. O konkrétnych investíciách rozhodujú špecialisti – takzvaní portfólio manažéri –, predovšetkým na základe pomeru rizika a potenciálneho výnosu danej investície.

Zároveň sa berú do úvahy aj existujúce investície v danej firme, v danom sektore či štáte. Jednoducho povedané, ide o to, aby fond nemal investovaných príliš veľa prostriedkov v jednom segmente.

Nedávno vyvolala diskusiu investícia dôchodkových fondov do nájomného bývania. Prečo ide o zaujímavú investíciu pre sporiteľov na dôchodok a aký výnos sa od nej očakáva v porovnaní s inými dostupnými možnosťami?

Investovanie do realitných fondov je jednou z možností alternatívnych investícií, ktoré umožňuje zákon. Ako už z pojmu „alternatívne“ vyplýva, nejde a nikdy ani nepôjde o nosné investície dôchodkových fondov, ale o doplnkové k akciám a dlhopisom.

Ich dlhodobé zhodnotenie očakávame niekde medzi dlhopismi a akciami, v závislosti od typu projektu. Napríklad je rozdiel vo výnosoch, ak porovnávame developerskú a prenajímateľskú fázu. Samozrejme, počas tej prvej sú aj väčšie riziká, no výnosy sa blížia k tým akciovým.

V tejto súvislosti ste vo svojom komentári pre Hospodárske noviny zdôraznili, že peniaze nekončia u vlády ani vo verejnej inštitúcii, ale v realitnom podielovom fonde. Môžete krok po kroku vysvetliť, čo sa s peniazmi sporiteľa pri takejto investícii deje – kto ich spravuje, kto vyberá konkrétne nehnuteľnosti, z čoho vzniká výnos a kto nesie prípadnú stratu?

Začnem od konca – výnosy či prípadné straty z každej investície do akcií, dlhopisov či alternatívnych fondov nesú sporitelia.

Investície do realitných fondov nájomného bývania fungujú tak, že DSS do nich vloží peniaze a tie za ne následne postavia alebo kúpia bytovku a zaregistrujú ju v systéme štátom podporovaného nájomného bývania. Vlastníkom bytovky je v takom prípade realitný fond, stará sa o ňu a vyberá nájomné. Zisk z tejto činnosti sa prejaví v raste jeho hodnoty, čo zas prinesie zhodnotenie pre dôchodkový fond.

A keď už sme pri výnosoch a stratách, je dôležité na tomto mieste povedať aj to, aké špecifikum majú garantované fondy v druhom pilieri. Ak by mal sporiteľ v garantovanom dôchodkovom fonde pri odchode do dôchodku nižšie úspory, ako doň vložil, DSS garantuje, že mu doplatí rozdiel.

Aké veľké miesto môžu mať podobné alternatívne investície v druhom pilieri? Vedeli by ste si predstaviť, že by významnejšia časť dôchodkových úspor v budúcnosti smerovala do realít, infraštruktúry, private equity alebo ďalších menej likvidných aktív?

Aktuálne sa v týchto typoch investícií nachádza zlomok majetku sporiteľov – okolo 0,3 percenta. Zákon nám umožňuje ísť do výšky päť percent majetku. Ak budú projekty pripravené tak, že budú z pohľadu rizika a potenciálneho výnosu zaujímavou príležitosťou, tak si viem predstaviť, že v horizonte rokov sa DSS na tento objem môžu dostať. Neočakávam však žiadny rýchly nárast týchto investícií v najbližších mesiacoch.

S rastúcim objemom majetku v druhom pilieri sa pravidelne objavuje aj otázka, či by tieto peniaze nemali vo väčšej miere financovať slovenskú ekonomiku. Má podľa vás zmysel cielene zvyšovať podiel slovenských investícií, alebo by to bolo v rozpore s povinnosťou DSS hľadať pre sporiteľa najlepší pomer výnosu a rizika?

Povinnosť DSS hľadať pre sporiteľa najlepšiu investíciu je a musí ostať nadradená všetkým ostatným zákonným požiadavkám. Rovnako ako v prípade alternatívnych fondov postačuje, ak zákon umožní takéto typy investícií. Investičné príležitosti v slovenskej ekonomike musia férovo súťažiť o kapitál s inými investičnými možnosťami, ktoré DSS majú.

Kde je hranica medzi investíciou výhodnou pre sporiteľa a investíciou, ktorú potrebuje štát? Ak by vláda chcela cez kapitál druhého piliera podporovať bývanie, infraštruktúru alebo slovenské podniky, aké podmienky musia byť splnené, aby nebol záujem sporiteľa druhoradý?

Hranica je podľa mňa jednoznačná – musí ísť vždy o možnosť investície, nie o povinnosť pre DSS.

Čo dnes považujete za najväčšie riziko pre zainvestovaných 22 miliárd eur? Je to prípadný výrazný pokles akciových trhov, geopolitické riziká či inflácia, alebo skôr politické zásahy a opakované zmeny pravidiel systému?

Samotný výrazný pokles akciových trhov ako riziko nevnímam, ide o bežnú súčasť ich vývoja. Problémom by mohla byť reakcia sporiteľov, ktorí dlhší čas nezažili výrazný a najmä dlhodobý pokles. Rizikom by v takom prípade mohla byť aj prípadná reakcia vlády podobná tej krízovej spred rokov. Verím však, že už takéto kroky neprídu.

Je však jedno špecifické riziko spojené s poklesom akciových trhov, ktoré musím pripomenúť. A to je nesúlad súčasnej výplatnej fázy s predvolenou investičnou stratégiou, takzvanou PIS.

Tá sporiteľom umožňuje mať v čase odchodu do dôchodku až polovicu úspor v indexovom fonde, keďže výplatná fáza v legislatívnej úprave v roku 2023 počítala s dlhodobým výberom úspor. Zmena výplatnej fázy sa však odsunula na rok 2029, a tak si väčšina odchádzajúcich do dôchodku úspory vyberá jednorazovo.

Čo to znamená? Ak by vyberali peniaze priebežne, výkyvy by ich až tak netrápili?

Áno, ak by došlo k výraznému poklesu akciových trhov, a teda k poklesu majetku v indexových dôchodkových fondoch, tak táto skupina sporiteľov, ktorí vyberajú prostriedky jednorazovo, je najviac ohrozená.

Druhý pilier pritom bude stále robustnejší a bude na seba preberať čoraz viac zodpovednosti za dôchodky. Už dnes je najväčším správcom dôchodkových úspor na slovenskom trhu a v politicky predvídateľnom prostredí má ďalší potenciál rastu.

Povedané v číslach, v tomto pilieri je už viac ako 2,1 milióna ľudí a dve tretiny nových prvopoistencov v tomto roku vstúpili automaticky. Ako by mal podľa vás vyzerať o 10 či 20 rokov, keď bude objem spravovaného majetku násobne vyšší ako dnes?

Sporiaca fáza druhého piliera je aktuálne nadizajnovaná veľmi dobre. Bude však nevyhnutné, aby sa doriešila výplatná fáza. Tá, ktorá má začať platiť v roku 2029, má viaceré nejasnosti a nedostatky. Dnes sa totiž drvivá väčšina úspor z druhého piliera vyberá jednorazovo, čo rozhodne nie je dobré. Bude potrebné nájsť rozumný kompromis medzi potrebou dlhodobého zabezpečenia a prístupom k vyššej sume v dôchodkovom veku. Časť úspor by mohla slúžiť na doživotné zabezpečenie a časť na krytie jednorazových vyšších výdavkov.

Čo sa ešte musí zmeniť v spôsobe investovania alebo vo fungovaní systému?

Témou by mala byť aj výška odvodov do druhého piliera. Nárast príspevkov zo súčasných štyroch percent by v dlhodobom zhodnotení znamenal výrazný nárast dôchodkov z druhého piliera. Výplatná fáza by dokázala v budúcnosti výraznejšie odbremeniť prvý, priebežne financovaný pilier.

V poslednom čase sa však objavili skôr úvahy o znížení odvodov, presune peňazí či otvorení druhého piliera.

Druhý pilier má zodpovednosť za budúcnosť dvoch miliónov ľudí a rozhodnutiam musí predchádzať diskusia. Verím, že žiadne nepredvídateľné a náhle zásahy neprídu, preto sa ich v tejto chvíli ani neobávam.

Ak by som mal tipovať, ktoré z týchto troch opatrení by hypoteticky mohlo byť unáhlenou reakciou na potenciálny zlý vývoj trhov, tak asi otvorenie druhého piliera. To však považujeme za extrémny zásah do stability, ako aj výnosnosti druhého piliera.

Ak by ste mali dnešnému tridsiatnikovi vysvetliť, od čoho bude v skutočnosti závisieť suma, ktorú raz z druhého piliera dostane, ktoré tri faktory budú rozhodujúce?

O výške dôchodku z druhého piliera rozhoduje principiálne výška príspevkov, dĺžka sporenia a zhodnotenie vo fondoch.

Tri faktory vyššieho dôchodku vie ovplyvniť sporiteľ – správne nastavenie fondov vzhľadom na vek, nepodliehanie panike pri poklesoch a platenie dobrovoľných príspevkov. Práve tie sú možnosťou, ktorú sporitelia stále dostatočne nevyužívajú. Pritom majetok z dobrovoľných príspevkov je evidovaný oddelene, vzťahujú sa naň nízke poplatky za správu a, naopak, nevzťahujú sa naň dane. Tým, že sporitelia môžu tieto úspory čerpať až po odchode na dôchodok, ich navyše chránime pred nimi samými, a skorším výberom.

Niečo teda môže ovplyvniť samotný sporiteľ, ale sú aj faktory, na ktoré nemá dosah.

Presne tak. Dnešní tridsiatnici budú pracovať ešte viac ako 30 rokov, kým pôjdu do dôchodku. Budú súčasťou demografickej zmeny, v ktorej porastie podiel seniorov a zníži sa podiel ekonomicky aktívnych ľudí, takže dôchodky z priebežného systému sa dostanú pod tlak. Zároveň sú však dnešní tridsiatnici prvou generáciou, ktorá aktívne diskutuje o dôchodkoch ako o individuálnej a dôležitej investícii. A opatrenia robia včas, čo je azda najdôležitejšie.