Druhý pilier vlani štátu ušetril 70 miliónov. Do roku 2029 to má byť takmer trojnásobok

Hodnota majetku v druhom pilieri k 8. augustu 2025 je viac ako 17,7 miliardy eur. Informovala o tom Asociácia dôchodkových správcovských spoločností prostredníctvom svojej webovej stránky, ktorá v júni priniesla najnovšie dáta aj o vstupe nových sporiteľov.

Za prvých päť mesiacov tohto roka do neho vstúpilo takmer 60-tisíc nových sporiteľov. Približne dve tretiny z nich boli do systému zaradené automaticky po vstupe na trh práce. Celkový počet účastníkov tak po viac ako dvadsiatich rokoch fungovania dosiahol 2 002 804 osôb.

Na začiatku júna sa pritom hodnota majetku k 17 miliardám ešte len blížila. „Druhý pilier sa stal pevnou súčasťou dôchodkového zabezpečenia v Slovenskej republike. Dôvera sporiteľov ešte viac podčiarkuje potrebu stability a odolnosti dôchodkového systému,“ myslí si Miroslav Kotov, predseda asociácie.

Tento rok sa doteraz niesol v znamení výraznej volatility, keď po tom, ako majetok v marci presiahol hranicu 17,6 miliardy eur, zaznamenal v polovici apríla prudký pokles pod 15,5 miliardy eur.

Ako vysvetľuje asociácia, hlavným dôvodom kolísania je rastúci podiel úspor v indexových fondoch, ktorý sa spája s premenlivým vývojom akciových trhov. Ten je aktuálne ovplyvnený najmä politickými krokmi a rétorikou americkej administratívy.

Podľa Kotova je však potrebné brať do úvahy dlhodobý investičný horizont: „Akciové trhy sa prirodzene vyvíjajú v cykloch. Krátkodobé poklesy nie sú dôvodom na paniku, ak je cieľom dlhodobé zhodnocovanie úspor.“

Najrizikovejšie je preskakovanie sporiteľov

Slovenský systém starobného dôchodkového sporenia, známy ako druhý pilier, bol do značnej miery inšpirovaný, či dokonca priamo prevzatý, z modelov uplatňovaných v iných krajinách – najmä v Čile a niektorých postkomunistických štátoch.

Prináša viaceré riziká, keďže úspory v ňom sú viazané na vývoj finančných trhov, a ich hodnota preto prirodzene kolíše. V obdobiach hospodárskych kríz, ako napríklad v rokoch 2008 a 2022, mohli sporitelia zaznamenať výrazné zníženie hodnoty svojich účtov.

Spomínané výkyvy môžu niektorých investorov pre momentálne obavy viesť k zmene svojej stratégie, čo asociácia označuje ako rizikový faktor. Počas aprílových poklesov podľa nej väčšina sporiteľov nereagovala presunom úspor do garantovaných fondov, čím si zachovala podiel na prudkom májovom raste akciových indexov.

Pripomína, že garantované fondy síce poskytujú stabilitu, no ich výnosy sú dlhodobo nízke. Presuny úspor z garantovaných do indexových fondov prebiehajú podľa plánov jednotlivých dôchodkových správcovských spoločností a majú byť ukončené do konca tohto roka.

V dôsledku toho sa dá aj naďalej očakávať kolísanie celkovej hodnoty úspor.

V roku 2025 je výška odvodu do druhého piliera stanovená na štyri percentá z hrubej mzdy. Ročný poplatok za správu predstavuje 0,40 percenta z objemu úspor.

Pilier vstupuje do tretej dekády

Dôchodkové zabezpečenie, ktoré dopĺňa priebežný systém Sociálnej poisťovne, má aj po dvoch desaťročiach svojich odporcov i priaznivcov. Štandard sa téme pravidelne venuje a okrem informovania o hodnote spravovaného majetku na účtoch sporiteľov, prináša aj témy, ktoré rezonujú.

Nie je žiadnym tajomstvom, že druhý pilier je významne závislý od politickej vôle. Už sme boli svedkami mnohých zásahov počas Ficových vlád. A aj keď sa aj súčasní poprední predstavitelia poväčšine vyjadrujú, že by mal ostať zachovaný, stále sa vynárajú otázky týkajúce sa jeho budúcnosti – najmä v súvislosti s nadchádzajúcim kolom konsolidácie.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) minulý týždeň odmietol návrhy na zníženie odvodov do tohto piliera. Ako uviedol na tlačovej konferencii, strana Hlas vo všeobecnosti nesúhlasí s krokmi, ktoré by viedli k znižovaniu sociálneho štandardu obyvateľov.

Reagoval tak na vyjadrenia opozičného hnutia Progresívne Slovensko zo 4. augusta, podľa ktorého sú úspory v druhom pilieri opäť v ohrození. Opoziční poslanci opakovane upozornili, že jedným z možných krokov vlády by mohlo byť zníženie príspevkov z aktuálnych štyroch percent na dve percentá z hrubej mzdy, prípadne jeho ďalšie otvorenie.

Minister Tomáš potvrdil to, čo je nateraz známe. „Konsolidačný balík nie je hotový a nie je na stole. Ak niekto tvrdí, že už sú známe konkrétne opatrenia, nie je to pravda,“ dodal a zopakoval, že Hlas nebude súhlasiť so znižovaním odvodov do druhého piliera.

Po skúsenostiach s bývalými vládami Roberta Fica (Smer) sú však isté pochybnosti namieste.

Výhodný alebo nevýhodný

Kritikou na druhý dôchodkový pilier totiž už vlani v marci nešetril napríklad Braňo Ondruš (Hlas) vo svojom blogu. Tvrdí, že je pre väčšinu ľudí nevýhodný a jeho výsledky sú sklamaním.

Všíma si, že súkromné dôchodkové správcovské spoločnosti dosahujú zisky každý rok, aj keď sporitelia podľa neho vo väčšine prípadov strácajú. Argumentuje tým, že zo zhruba 30-tisíc dôchodcov, ktorí čerpajú penziu z oboch pilierov, až 95 percent dopadlo horšie, než keby zostali iba v prvom – ich dôchodok je v priemere o vyše 50 eur mesačne nižší.

Ondruš tiež poukazuje na vysoký podiel jednorazových výberov úspor, čo podľa neho odporuje účelu dôchodkového systému, ktorým má byť pravidelný príjem v starobe, nie jednorazová hotovosť.

Odmieta, že za slabé výsledky môže politické zasahovanie. Tvrdí, že aj keby sa parametre nikdy nemenili a sporitelia investovali len do akciových a indexových fondov, výhodný by bol len pre tých, ktorí počas kariéry zarábali viac ako trojnásobok priemernej mzdy.

Tejto téme sa však už opakovane venoval aj bývalý minister práce a daňový expert Jozef Mihál, ktorý, naopak, na politický vplyv poukazuje. „Robert Fico používa druhý pilier ako pokladničku na financovanie svojich populistických návrhov a takzvaných sociálnych balíčkov, ktorými ohlupuje zaslepených voličov,“ píše v statuse spred dvoch rokov.

Už vtedy upozorňoval, že Fico by po víťazstve vo voľbách peniaze sporiteľov určite nenechal bez povšimnutia. Počas jeho vlád bol tento pilier doteraz štyrikrát otvorený, a to v rokoch 2008, 2009, 2012 a 2015.

Prvým zásahom Fico zaviedol garancie do všetkých dôchodkových fondov. Do karát mu pritom nahrávala hypotekárna a dlhová kríza, ktorá vypukla v roku 2008 v USA a postupne sa rozšírila do celého sveta a ktorej dôsledky siahali až na Slovensko.

Zmenu argumentoval tým, že s peniazmi na udržanie životného štandardu penzistov sa nemá hazardovať. Správcovské spoločnosti tak boli na základe zmeny prinútené investovať veľmi opatrne, čo sa prejavilo na podstatne slabších výnosoch sporiteľov.

Posledné otvorenie sporivého systému pred dekádou zas nalialo Sociálnej poisťovni viac ako 500 miliónov eur.

Zaujímavý by mal byť rok 2029

V stredu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť priniesla náhľad na fungovanie tohto takpovediac podporného systému. "Ľudia, ktorí odišli do dôchodku do roku 2024 a boli sporiteľmi v druhom pilieri (prevažne od rokov 2005 až 2006), teda na úkor prvého piliera, dnes už prinášajú verejným financiám úsporu na úrovni približne 70 miliónov eur ročne," vyčísľuje inštitúcia.

Dodáva, že práve v tomto roku uplynie od jeho vzniku 20 rokov, čo veľmi zjednodušene predstavuje približne polovicu pracovnej kariéry ľudí odchádzajúcich do penzie. "V nasledujúcich rokoch bude vzhľadom na rastúci počet sporiteľov na dôchodku a narastajúcu dobu ich účasti v druhom pilieri táto úspora postupne rásť," konštatuje.

Dodáva, že v roku 2029 by mohli dodatočné úspory dosiahnuť približne 110 miliónov eur, čo by znamenalo celkovú úsporu okolo 190 miliónov eur na výdavkoch na dôchodky, pričom tento trend by mal pokračovať aj po tomto roku.

Zároveň je tento vývoj podľa Rady v súlade so zámerom zavedenia druhého piliera, ktorého cieľom bolo v priaznivých demografických časoch trvalo znížiť odvody, a tým aj príjmy priebežného piliera výmenou za trvalo nižšie výdavky priebežného systému v období zhoršujúcej sa demografie.

Druhý pilier tak už podľa inštitúcie reálne prospieva dôchodkového systému. Prognózovaná suma do štyroch rokov je nesporne dobrou správou. Otázky skôr vyvoláva, v akom časovom horizonte z toho bude systém ťažiť natoľko, že bude financovanie trinástych dôchodkov, ktoré sa už v tomto roku šplhá k miliarde eur, dlhodobo udržateľné.