Najznámejší nástroj na editovanie genómu, známy pod skratkou CRISPR/Cas9, je z hľadiska technologického pokroku takmer fosíliou, v USA ho patentovali v roku 2014. Len o štyri roky neskôr ho použil čínsky genetik Che Ťien-kchuej na úpravu DNA jednobunkových embryí počatých z umelého oplodnenia (IVF), čím sa dopustil závažného porušenia etických pravidiel svojej profesie.

Che sa snažil docieliť odolnosť voči vírusu HIV, upravený gén CCR5 v ľudskej DNA ovplyvňuje aj vývoj hipokampu (centra pamäti). V jeseni 2018 sa narodili prvé upravené dvojčatá ženského pohlavia, známe len pod pseudonymami Lulu a Nana, pričom sa v roku 2023 objavila správa, že „žijú normálne, pokojné životy“. Biofyzik si za nelegálne praktizovanie medicíny odsedel tri roky.

Skratka CRISPR označuje pravidelne rozmiestnené zhluky génových sekvencií v bakteriálnom kóde, ktoré s použitím asociovaného enzýmu číslo 9 (Cas9) dokážu narušiť dvojzávitnicu našej DNA. Jej použitie na embryách sa považuje za neetické a často aj trestné, zato na úrovni špecializovaných buniek sa začína rozmáhať.

Vo februári 2025 lekári z Detskej nemocnice vo Filadelfii v spolupráci s Pensylvánskou univerzitou týmto spôsobom v podstate zachránili sedemmesačné dieťa. Chlapec menom KJ trpel vrodenou poruchou (CPS-1 deficienciou), ktorá mu bránila odbúravať čpavok tvorený sekundárne pri trávení mlieka.

Po podaní troch dávok personalizovaného CRISPR kódu každý mesiac až do apríla sa jeho zdravotný stav upravil tak, že pravdepodobne nebude potrebovať transplantáciu pečene – čo by bol bežný postup pri tomto zriedkavom ochorení. Tento prepis sa však neodrazí na jeho potenciálnom potomstve, preto sa nepovažuje za neetický.

Prvé AI lastovičky

Genetické štúdie v posledných rokoch opakovane predstavovali možnosť, že by na zjednodušenie procesov využili umelú inteligenciu. Napriek pokroku, ktorý dosiahla technológia editovania, pre ňu „stále existujú výzvy“, poznamenali napríklad autori štúdie z časopisu Nature koncom júla 2025.

Účinnosť génového prepisu nie je vždy rovnaká, pričom prekážkou je aj aktivita enzýmu mimo cieľa. Práve tým sa zase zaoberajú vedci z biomedicínskej divízie Kórejského vedecko-technického inštitútu v Soule, Vedecko-technologickej univerzity a Univerzity Hanyang.

„Umelá inteligencia umožňuje počítačom vykonávať úlohy, ktoré zvyčajne vyžadujú ľudskú inteligenciu. Podskupina AI známa ako strojové učenie zahŕňa algoritmy, ktoré sa učia z údajov s cieľom identifikovať vzory a robiť predpovede alebo rozhodnutia,“ poznamenal tím pod vedením Kim Min-kjongovej.

V troch základných typoch technológie CRISPR/Cas9 – štiepení prostredníctvom enzýmu nukleáza, výmene dusíkatých báz a vkladaní modifikačných sekvencií (prime editing) – zaznamenali kórejskí výskumníci výrazné zvýšenie úspešnosti špecifických prepisov.

„Okrem toho sa AI modely navrhovania proteínov používajú na navrhovanie nových proteínov pre génové inžinierstvo, ktoré v prírode neexistujú,“ poznamenali. V závere vyjadrili nádej, že AI umožní rapídne vylepšenie všetkých typov génového inžinierstva.

Výskumníci zo Stanfordovej univerzity si dokonca prispôsobili najznámejší veľký jazykový model ChatGPT. Vytvoreného agenta pomenovali CRISPR-GPT. Jeden zo študentov profesora Leho Conga dokázal pomocou neho v rámci laboratórneho experimentu deaktivovať určité gény podporujúce rast rakoviny pľúc, poznamenal univerzitný portál.

Ďalší študent s pomocou modelu aktivoval gény v bunkách melanómu, aby zistil, prečo v niektorých prípadoch imunoterapia zlyháva.

V rámci tejto úzko vyčlenenej vednej medzidisciplíny však nemožno obísť otázku, čo sa stane v prípade nesúladu.

Neúprimný stroj

„Za posledných niekoľko mesiacov sme začali pozorovať záblesky toho, že sa naše AI systémy samy zdokonaľujú. Vylepšovanie je zatiaľ pomalé, no nepopierateľné,“ napísal 30. júla minulého roka zakladateľ platformy Facebook Mark Zuckerberg na svojom osobnom blogu. Dodal, že superinteligencia – AI schopnosťami presahujúca človeka, ktorá sa sama vylepšuje – je takmer na svete.

„Víziou spoločnosti Meta je sprístupniť osobnú superinteligenciu každému,“ zaviazal sa Zuckerberg.

Spoločnosť Biohub, ktorú Zuckerberg založil s manželkou Priscillou pod hlavičkou Chan Zuckerberg Initiative, zase začiatkom novembra 2025 rozšírila databázu virtuálnych buniek. Tie majú slúžiť na rôzne testy bez toho, aby museli používať skutočné ľudské tkanivá a bunky z nich.

Už v tom istom mesiaci sa však objavili tvrdenia, že ak autonómny AI model začne pracovať s databázou ľudského genómu, kedykoľvek môže začať navrhovať vlastné úpravy.

Vývoj sa týmto smerom jednoznačne uberá. V januári tohto roka oznámil Žiga Avsec, vedúci genomického oddelenia výskumného laboratória DeepMind (patriaceho pod Google), že nástroj AlphaGenome dokáže dekódovať dlhé sekvencie DNA a dá sa použiť ako simulátor pri navrhovaní syntetických sekvencií.

Podobným príkladom je spoločnosť ElevateBio, ktorá okrem umelo poskladaných génových sekvencií vytvára prostredníctvom generatívnej AI aj konkrétne enzýmy s cieľom ich použitia pri prepisovaní. Aj táto spoločnosť sa zatiaľ sústreďuje výhradne na terapeutické využitie.

História umelej inteligencie je však plná kontroverzií, ktoré spočívajú práve v nesúlade cieľov AI s ľudskými hodnotami, so zámermi či s bezpečnosťou (misalignment). Výskumníci opakovane prichytili jednotlivé AI modely pri klamaní. Ľuďom rôznych rás a náboženstiev zároveň prisudzovali rôznu hodnotu a v posledných mesiacoch sa stalo niekoľko incidentov prelomenia zabezpečenia (jailbreak).

Úpravy genetického materiálu zároveň vstupujú do komerčnej sféry. Spoločnosť Nucleus Genomics už od minulého decembra ponúka program umelého oplodnenia IVF+, ktorého súčasťou je skríning embryí v skúmavkách, po ktorom dokážu záujemcovia vybrať „optimálny“ zárodok, napríklad s najnižšou pravdepodobnosťou civilizačných chorôb. Jednu z prvotných investícií zabezpečil miliardár Peter Thiel.

Je teda len otázkou času, kedy do tohto procesu vstúpi umelá inteligencia. „Budúcnosť úpravy génov už nie je obmedzená tým, čo už vytvorila evolúcia, ale tým, čo možno už dnes v biológii zámerne navrhnúť a dosiahnuť,“ tvrdí ElevateBio s tým, že o navrhovanie sa postará AI.

Ako opakovane varoval americký AI výskumník Connor Leahy, vývojári vedia ten-ktorý model naprogramovať, nevedia však, ako funguje. „AI je skôr pestovaná, než by bola písaná,“ upozornil s tým, že modely už teraz pracujú autonómne a ľudskí pracovníci len pozorujú výsledky.

V rozhovore pre aktivistický spravodajský portál Democracy Now pripomenul aj slová zakladateľa firmy Anthropic Daria Amodeiho, ktorý priznal, že vývojári modelu Claude „chápu asi len tri percentá toho, ako daný model funguje“.

Leahy, ktorému sa na vysokej škole podarilo reverzným inžinierstvom dekódovať model GPT-2, vysvetlil aj akúsi definíciu toho, čo znamená Zuckerbergovo obľúbené slovo superinteligencia. Pripomenul, že laureáti Nobelovej ceny a šéfovia veľkých technogigantov „vrátane Sama Altmana či Amodeiho“ v roku 2023 prijali záväzok, že zmierňovanie rizika vyhynutia v dôsledku umelej inteligencie by malo byť globálnou prioritou.

„No ak navštívite webstránky väčšiny týchto firiem, ako Anthropic alebo OpenAI, uvidíte, že ich cieľom nie je vytvoriť četbot či milý nástroj – nič prospešné pre ľudstvo. Ich cieľom je vytvoriť superinteligenciu: úplne autonómne systémy, ktoré sú agentmi, nielen četbotmi, ale vecami, ktoré dokážu autonómne konať vo svete a ktoré dokážu vo všetkých úlohách prekonať ľudí,“ varoval.

„Ak by takéto systémy vznikli – a ako som už povedal, nerozumieme im ani ich nedokážeme ovládať –, samozrejme, neexistovala by len jedna superinteligencia, pretože keďže ide o softvér, dá sa kopírovať,“ pokračoval Leahy vo svojich úvahách.

Základnou zložkou tohto vývoja superinteligencie je podľa izraelského historika a futurológa Yuvala Harariho práve to, aby sa AI naučila klamať. Ak však budú mať takéto modely po ruke kompletnú databázu ľudského genómu a prakticky všetkých zriedkavých ochorení, potenciálne následky sú nedozerné.

Nezadržateľný pokrok

Nedá sa vylúčiť napríklad predpisovanie predlžovania telomérov – úsekov DNA, ktoré sa bunkovým delením skracujú a ktorých skracovanie je jedným z hlavných ukazovateľov biologického veku. Geneticky upravené kmeňové bunky tak môžu viesť k omladzovaniu tkanív a neprirodzenému predlžovaniu veku – teda aspoň pre tých, ktorí si to budú môcť zaplatiť.

To, čo sa Číňanom v roku 2025 podarilo na makakoch, sa v júni tohto roka pokúsili napodobniť výskumníci z Harvard Medical School na ľuďoch. Zvrátenie biologického starnutia (opotrebovania špecializovaných kmeňových buniek) však nezasahuje priamo do genetického kódu celého človeka, ale len vybraného tkaniva – preto sa nepovažuje za etický prešľap.

Práve do tohto odvetvia, ktoré je samo osebe kontroverzné, zrejme čoskoro zasiahne umelá inteligencia. Ako bolo otázkou času, kedy začne AI simulovať genetické úpravy, bude pravdepodobne otázkou času, kedy bude programovať genetické omladzujúce kúry pre prémiových predplatiteľov.

Prvá schválená terapia založená na technológii CRISPR/Cas9 stála podľa verejne dostupných informácií až 2,2 milióna dolárov. Nástroj Casgevy sa preto stal terčom kritiky už v roku 2024, jeho priam neuveriteľná cena je však prípadovou štúdiou.

Aj známy sci-fi film Gattaca (1997), ktorého názov je kombináciou dusíkatých báz adenínu (A), guanínu (G), cytozínu (C) a tymínu (T), pracuje so zápletkou, že geneticky modifikovaní ľudia by boli „nadradení“ voči prirodzene počatým, keďže technológia IVF by umožnila zdedenie čo najlepších vlastností po oboch rodičoch.

Leahy a jemu podobní „alarmisti“, ako o ňom hovoria jeho kritici, poukazujú na fakt, že najjednoduchším procesom vývoja AI je nechať to na jej vlastné kapacity. Počas predstavenia modelu Claude, ktorý „sníva“, poznamenal technický šéf Boris Cherny, že proces už nespočíva v metóde „zadám príkaz modelu Claude Code“, ale „nechám Claude, aby zadal príkaz pre Claude“.

Tento zdanlivo nezastaviteľný vývoj však otvára novú Pandorinu skrinku. Kto bude schopný presvedčiť AI model, aby navrhoval genetické úpravy potrebné pre človeka? Model schopný klamať si vo fáze superinteligencie v zásade môže robiť, čo sa mu zachce.

Z času na čas sa na sociálnych sieťach objaví tvrdenie, že pôvodný scenár filmu Matrix spočíval v tom, že sa AI odtrhla z reťaze a uväznila celé ľudstvo preto, aby naše mozgy využívala ako procesory (dodatočné výpočtové kapacity). Hoci nie je pravdivé, veľmi dobre vykresľuje súčasné ľudské obavy.