Spiegel ho nazval najnebezpečnejším mužom Nemecka. Kto je Ulrich Siegmund?

V najnovších prieskumoch verejnej mienky dosahuje AfD podporu medzi 41 až 43 percentami. CDU má 22 až 24 percent, za ňou nasleduje strana Ľavica (Linke) s približne 13 percentami. Sociálnodemokratická strana (SPD), Zelení, Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) a Slobodná demokratická strana (FDP) – všetky v rôznej miere bojujú o vstup do krajinského parlamentu. Strany na to potrebujú aspoň päť percent hlasov.

V závislosti od toho, ktoré z týchto strán spomínanú hranicu neprekročia, by sa AfD mohla priblížiť k absolútnej väčšine kresiel alebo si ju dokonca zabezpečiť aj s viac ako 40 percentami hlasov.

Siegmund svoje ambície neskrýva. Stanovil si cieľ „45 percent plus x“. V ideálnom prípade chce vládnuť bez koaličného partnera. Koalícia sa v každom prípade považuje za nereálnu z dôvodu Brandmauer, čiže ochranného múru, ktorý ostatné strany udržiavajú proti spolupráci s AfD.

Avšak ani bez absolútnej väčšiny nie je jeho cesta do kancelárie krajinského premiéra nutne zablokovaná. Podľa ústavy spolkovej krajiny potrebuje kandidát v prvých dvoch kolách hlasovania absolútnu väčšinu členov zemského parlamentu. Ak si ju žiadny kandidát nezabezpečí a parlament následne rozhodne proti konaniu nových volieb, v treťom kole stačí väčšina odovzdaných hlasov.

Idylický svet na východe

Muž, ktorému sa naskytla táto príležitosť, sa narodil 25. októbra 1990 v Havelbergu. Vyrastal len pár kilometrov odtiaľ, v Tangermünde. Keď Siegmund hovorí o svojom rodnom meste, rád evokuje obraz „heile Welt“, idylického sveta. Ľudia sa navzájom poznajú, pomáhajú si a deti sa môžu hrať vonku. Takto opisuje svoje detstvo. So zveličením hovorí, že len pár dní po narodení bol v podstate miestnym obyvateľom Tangermünde.

Jeho rodina pôvodne nebola politicky aktívna. Otec Andreas Siegmund, narodený v roku 1960, pôsobil ako inžinier a obchodný manažér. V súčasnosti pracuje pre poslanca AfD v Spolkovom sneme. Siegmundov starší brat sa tiež angažuje v miestnej politike v Tangermünde. Jeho matka zahynula pri nehode v roku 2019. Siegmund hovorí, že rodičia ho naučili, „že nič nepadá z neba“.

Zo skladu do predaja

Siegmund ukončil strednú školu v Tangermünde po 11. ročníku, keď zvládol odbornú maturitu (Fachhochschulreife), ktorá ho oprávňovala na prijatie na univerzitu aplikovaných vied. Chcel pracovať a, ako to dnes hovorí, „vytvárať hodnoty“. V roku 2008 začal odbornú prípravu na povolanie obchodného asistenta vo veľkoobchode a v zahraničnom obchode u regionálneho veľkoobchodníka s elektrickým tovarom.

Spočiatku pracoval ako zamestnanec v obchode, neskôr prevzal zodpovednosť za predaj v oblasti veľkoobchodu a obsluhoval zákazníkov v celom Sasku-Anhaltsku. Následne sa presťahoval do Berlína a stal sa manažérom pre kľúčových zákazníkov na očnej klinike.

Siegmund dodnes rád rozpráva príbeh o tom, ako túto prácu získal. Sám podstúpil laserovú operáciu očí a hovorí, že riaditeľ kliniky ho v podstate prijal na pozíciu v predaji „priamo na operačnom stole“.

Popri práci na plný úväzok začal v roku 2013 diaľkovo študovať na Európskej univerzite diaľkového vzdelávania v Hamburgu. Študoval podnikovú ekonomiku a podnikovú psychológiu a v roku 2016 získal titul bakalára. Univerzita mu v lete 2026 potvrdila platnosť titulu po tom, ako sa na internete objavili pochybnosti o jeho odbornej kvalifikácii.

Marketing s vôňami a politika

Štúdium podnikovej psychológie priviedlo Siegmunda k nezvyčajnému odvetviu podnikania. V roku 2014 založil spoločnosť zaoberajúcu sa marketingom s vôňami. Ide teda o firmu, ktorá nevyhnutne nevyrába či nepredáva parfumy pre ľudí, ale navrhuje a dodáva vône do obchodov, hotelov, áut, showroomov či kancelárií, aby vytvárali určitú atmosféru a podporovali značku alebo predaj.

Myšlienkou teda bolo využiť vône na zmenu atmosféry priestorov a napríklad aj na zníženie agresívneho správania vo verejnej doprave. V roku 2015 absolvoval manažérsky kurz v Pekingu a popri svojej politickej kariére zostal podnikateľom až do roku 2026.

Zo spoločnosti odstúpil v dôsledku sporu o to, či krajinskému parlamentu riadne nahlásil svoje podnikateľské aktivity. Siegmund toto obvinenie odmietol.

Aj jeho súkromné záujmy sa do určitej miery odchyľujú od bežného politického životopisu. Vo Viedni absolvoval kurz kávového someliéra. V jeho kancelárii visí portrét Otta von Bismarcka.

Siegmund vyrastal ako katolík, ale v roku 2017 vystúpil z Katolíckej cirkvi. Pre rozhlasovú stanicu Mitteldeutscher Rundfunk (MDR) uviedol, že kresťanské hodnoty stále nosí „v srdci“, no s inštitucionálnou cirkvou v Nemecku sa rozišiel. V politickej oblasti sa dostal do konfliktu s Magdeburskou diecézou, ako aj s regionálnou protestantskou cirkvou.

Siegmund je ženatý. So svojou manželkou sa zoznámil po tom, ako nastúpil do krajinského parlamentu. Majú jednu spoločnú dcéru a podľa MDR aj ďalšiu nevlastnú dcéru. Siegmund hovorí, že doma zámerne málo hovoria o politike.

Najprv CDU, potom AfD

Svoju politickú kariéru začínal v roku 2008 vstupom do CDU. Vtedy mal 18 rokov a chcel sa angažovať vo svojom rodnom regióne. Zlom nastal počas finančnej krízy, keď sa postavil proti záchranným opatreniam federálnej vlády. V roku 2014 vystúpil z CDU a vstúpil do AfD. O dva roky neskôr sa stal poslancom krajinského parlamentu.

Vo voľbách v roku 2016 si vtedy 25-ročný Siegmund vybojoval kreslo z kandidátnej listiny AfD a odvtedy nepretržite pôsobí v parlamente. V roku 2021 bol totiž druhý na krajskom zozname strany. Je zároveň pevne zakorenený v miestnej politike, kde pôsobí v okresnej rade v Stendale aj v mestskej rade v Tangermünde. V komunálnych voľbách v roku 2024 boli v Tangermünde za AfD zvolení Ulrich, ako aj jeho otec Andreas Siegmund.

https://twitter.com/apollo_news_de/status/2088967280705126671

V krajinskom parlamente sa Siegmund spočiatku zameriaval predovšetkým na sociálnu a zdravotnú politiku. V roku 2016 sa stal predsedom výboru pre prácu, sociálne veci a integráciu. Po krajinských voľbách v roku 2021 predsedal výboru pod jeho novým názvom – výbor pre prácu, sociálne veci, zdravie a rovnosť.

Zároveň stúpal v hierarchii poslaneckého klubu AfD. Spočiatku pôsobil ako zástupca šéfa poslaneckého klubu. Od augusta 2022 vedie klub spoločne s Oliverom Kirchnerom.

Najväčšia kontroverzia

Najväčšiu kontroverziu okolo Ulricha Siegmunda vyvolala jeho účasť na stretnutí pravicových aj krajne pravicových aktivistov pri Postupime v novembri 2023, o ktorom začiatkom nasledujúceho roka informovalo investigatívne médium Correctiv. Na stretnutí vystúpil napríklad aj rakúsky identitárny aktivista Martin Sellner, ktorý predstavil svoju koncepciu „reemigrácie“.

Podľa Correctivu sa Siegmund vo vlastnom vystúpení venoval najmä stratégii AfD v Sasku-Anhaltsku a svojej „Vízii 2026“. Hovoril o volebnej kampani, sociálnych sieťach a získavaní podpory, ale podľa reportáže zároveň vyhlásil, že vzhľad ulíc sa musí „vo veľmi krátkom čase“ zmeniť, zahraničné reštaurácie majú byť vystavené tlaku a v spolkovej krajine má byť pre „túto klientelu“ život čo najmenej atraktívny.

Práve tieto výroky sa stali hlavným dôvodom kritiky. V krajinskom parlamente sa interpretovali ako snaha znevýhodňovať ľudí alebo podnikateľov podľa ich pôvodu a vo februári 2024 Siegmund v súvislosti s účasťou na stretnutí prišiel o funkciu predsedu sociálneho výboru krajinského snemu.

Siegmund však od začiatku tvrdí, že jeho slová boli skreslené a vytrhnuté z kontextu. Pre MDR uviedol, že hovoril o ľuďoch, ktorí sú v Nemecku nelegálne, páchajú trestnú činnosť alebo zneužívajú sociálny systém.

Podľa neho je legitímnym politickým cieľom urobiť pobyt čo najmenej pohodlným práve pre nelegálnych migrantov a páchateľov trestných činov, nie pre riadne integrovaných prisťahovalcov či naturalizovaných nemeckých občanov. Odmietol, že by presadzoval vyhosťovanie ľudí v rozpore so zákonom. V krajinskom parlamente označil tvrdenie, že chce vyvíjať tlak na zahraničné reštaurácie, slovami: „Všetko je to nesprávne, nezmysel.“

Sasko-anhaltská AfD svoju obranu neskôr ešte spresnila. V odpovedi Correctivu v roku 2026 uviedla, že Siegmund nikdy netvrdil, že treba vyvíjať tlak práve na zahraničné reštaurácie. Podľa strany mal na mysli, že úrady majú pri živnostenských, finančných a ďalších kontrolách pristupovať ku všetkým podnikateľom rovnako bez ohľadu na ich pôvod.

Correctiv však trvá na svojej pôvodnej rekonštrukcii a upozorňuje, že pasáže jeho reportáže obsahujúce konkrétne Siegmundove výroky neboli ani viac než dva roky po zverejnení právne napadnuté.

Siegmund zároveň odmieta, že by samotná účasť na stretnutí dokazovala jeho stotožnenie so všetkým, čo tam zaznelo. Pri odvolávaní z funkcie predsedu parlamentného výboru argumentoval, že je postihovaný na základe „viny kontaktom“ – podľa jeho slov v podstate preto, že sedel v miestnosti a vypočul si prednášku.

Spor o Postupim preto stojí na dvoch protichodných interpretáciách: kritici v Siegmundových vlastných výrokoch vidia zámer vytvárať tlak na určitú časť prisťahovaleckej populácie, kým on tvrdí, že jeho cieľom je iba dôslednejšie uplatňovanie existujúcich zákonov voči nelegálnej migrácii, kriminalite a zneužívaniu systému.

Saská AfD je štátnym Úradom na ochranu ústavy klasifikovaná ako potvrdená pravicovo-extrémistická organizácia. Spravodajská služba podlieha ministerskému vedeniu a podáva správy štátnemu ministrovi vnútra.

Kontroverzia v Postupime však nezastavila Siegmundov vzostup. V máji 2025 ho 231 z 237 delegátov zvolilo na prvé miesto na straníckej kandidátskej listine, čím sa stal jej hlavným kandidátom aj na prípadný post krajinského premiéra.

Disciplinovaný aktivista

V predvolebnej kampani sa Siegmund prezentuje ako priateľský a sústredený. V rozhovoroch pôsobí disciplinovane a fundovane. Jeho odpovede zriedka prekvapia. Opakujú sa tie isté kľúčové posolstvá: bezpečnosť, migrácia, produktivita a návrat kvalifikovaných pracovníkov, ktorí región opustili, späť do Saska-Anhaltska. V MDR ho opísali ako „vyspelého komunikátora“.

Tá istá disciplína sa prejavuje aj na sociálnych médiách. Siegmund má jednu z najväčších online komunít spomedzi všetkých nemeckých politikov na úrovni spolkových krajín. Jeho videá si zriedka vyžadujú veľa predchádzajúcich vedomostí. Začínajú problémom, identifikujú protivníka alebo zlyhanie a končia jednoduchou politickou požiadavkou. Vďaka TikToku sa tento krajinský poslanec z Tangermünde stal celonárodne známou osobnosťou.

Siegmund sľubuje rýchlu zmenu kurzu, ak sa AfD dostane do vlády. Strana predstavila 100-dňový program, ktorý požaduje viac miest v zadržiavacích centrách pre deportovaných, povinnú verejnoprospešnú prácu pre žiadateľov o azyl v celom spolkovom štáte a deportácie „hneď od začiatku“. Žiadatelia o azyl by boli častejšie umiestňovaní v centralizovaných ubytovniach. Zároveň strana zdôrazňuje, že zásadne nie je proti legálnemu prisťahovalectvu prostredníctvom bežných pracovných víz.

Školstvo a sociálna politika

AfD plánuje aj zmeny v školstve. Niektoré deti, ktorých rodičia majú dočasný pobytový status, by sa učili v oddelených triedach. Strana chce nasadiť bezpečnostnú stráž v takzvaných problémových školách. Dúhové vlajky by sa tam už nevystavovali, zatiaľ čo nemecká vlajka by sa vyvesovala v školské dni.

Program zahŕňa aj opatrenia v oblasti sociálnej politiky. Učni by dostávali príspevky vo výške až 1 500 eur na pokrytie nákladov spojených so získaním vodičského preukazu. AfD požaduje bezplatné školské stravovanie a v dlhodobejšom horizonte aj bezplatnú starostlivosť o deti.

Chce znížiť počet ministerstiev o jedno alebo dve a zrušiť programy financovania politických nadácií a projektov zameraných na demokraciu, rodovú rovnosť a klímu. Parlamentná komisia by mala prešetriť politiku Saska-Anhaltska počas pandémie COVID-19.

Niektoré z najďalej siahajúcich plánov strany sa týkajú verejnoprávneho vysielania. AfD chce vypovedať medzištátne dohody o vysielaní a zásadne reštrukturalizovať existujúci systém. Jej poslanecký klub presadzuje tento postoj v krajinskom parlamente už nejaký čas.

V otázke bezpečnosti sa Siegmund vracia k príbehu zo svojho detstva v Tangermünde. Vtedy, ako hovorí, sa deti mohli ešte aj večer hrať vonku. Dnes, tvrdí, sa mnohí občania už necítia v bezpečí.

Žiadna revolúcia

V oblasti hospodárskej politiky Siegmund často poukazuje na svoje profesijné zázemie. Radšej spomína na svoje učňovské roky, vzťahy so zákazníkmi a skúsenosti ako podnikateľ než na svoje vysokoškolské vzdelanie.

Sasko-Anhaltsko, tvrdí, sa musí stať pre podniky lacnejšie, menej byrokratické a atraktívnejšie pre kvalifikovaných pracovníkov. Zároveň chce podporiť kvalifikovaných Nemcov, ktorí tento kraj opustili, aby sa vrátili. Obchodná a priemyselná komora Halle-Dessau odhaduje, že Sasko-Anhaltsko by mohlo v priebehu nasledujúcich desiatich rokov čeliť nedostatku približne 100-tisíc pracovníkov.

Siegmund sa nepredstavuje ako revolucionár. Prezentuje sa ako rodinný človek, bývalý obchodný cestujúci a podnikateľ z regiónu Altmark. Zároveň sľubuje, že ak bude zvolený, uskutoční ďalekosiahlu zmenu politického smerovania v oblasti migrácie, školstva, médií a financovania verejnej správy.

Nech už budú výsledky o 18.01 h 6. septembra 2026 akékoľvek, žiadny politik AfD nikdy nebol tak blízko k tomu, aby sa stal premiérom spolkovej krajiny, ako je to teraz v prípade Ulricha Siegmunda.