Prežila, zostala však ochrnutá od pása nadol. Deti našiel ich otec Patrick po návrate domov, pripomína AP v súhrne prípadu.

Bývalá trojnásobná matka nespochybňuje svoje konanie, odmieta však trestnú zodpovednosť. Obhajoba tvrdí, že trpela popôrodnou psychózou. Prokuratúra nepopiera jej psychické problémy, nepripúšťa však tvrdenie, že jej v rozhodujúcom okamihu znemožňovali rozpoznať správne od nesprávneho.

Práve v tomto bode sa rozchádzajú aj odborníci, ktorých počas procesu vypočula porota.

Psychóza alebo premyslené konanie

Psychické problémy Clancyovej nevznikli ako argument až po smrti detí. Mesiace pred tragédiou vyhľadávala pomoc viacerých odborníkov a začiatkom januára 2023 sa dobrovoľne prihlásila do psychiatrickej nemocnice.

Užívala niekoľko psychiatrických liekov, sťažovala sa na úzkosť, nespavosť, depresívne stavy a samovražedné myšlienky. Podľa výpovedí prezentovaných počas procesu hovorila aj o myšlienkach na ublíženie deťom.

Jej rodina opisovala paranoju a výraznú zmenu psychického stavu. Podrobnosti o jej liečbe, zdravotných záznamoch a udalostiach v mesiacoch pred tragédiou boli aj medializované.

Kľúčový expert obhajoby, forenzný psychiater Phillip Resnick, dospel k záveru, že Clancyová bola v čase skutku psychotická. Neskôr mu opísala mužský hlas, ktorý jej prikázal zabiť deti a následne seba. Obhajca Kevin Reddington zároveň vykresľoval jej liečbu ako chaotickú a tvrdil, že systém nedokázal včas identifikovať jej vážny stav napriek opakovaným žiadostiam o pomoc.

Prokuratúra vidí ten istý večer inak. Poukazuje na to, že obvinená poslala manžela po lieky a jedlo, čím podľa žalobcov získala čas, keď mohla zostať s deťmi sama. Pripomína tiež jej relatívne bežné fungovanie v deň tragédie – s deťmi sa hrala v snehu, komunikovala s manželom a plánovala večeru.

Podľa obžaloby jej konanie vykazovalo znaky plánovania. Web Guardian pri zhrnutí argumentov oboch strán upozorňuje práve na zásadný spor o to, či jej správanie svedčilo o zachovanej schopnosti plánovať a rozhodovať sa.

Odborníci prokuratúry spochybnili aj tvrdenie o príkazovej halucinácii nabádajúcej na vraždenie. Ich záverom nebolo, že bola psychicky zdravá, ale že napriek ochoreniu dokázala pochopiť nesprávnosť svojho konania.

Pred tragédiou zdravotníkom neuvádzala, že počuje hlasy a rôznym odborníkom neskôr poskytla rozdielne údaje o tom, kedy sa mal objaviť. Forenzný psychiater Gregory Saathoff upozornil na okolnosti, ktoré považoval za nezvyčajné.

Clancyová podľa neho tvrdila, že hlas bol nepretržitý a po smrti posledného dieťaťa náhle zmizol. Saathoffovu výpoveď podrobne zachytili Washington Post aj Guardian.

Forenzný psychológ Kirk Heilbrun ponúkol inú interpretáciu. Podľa neho netrpela v rozhodujúcom okamihu príkazovou halucináciou, ale chcela zomrieť a deti zabila preto, aby po jej smrti netrpeli.

Hoci podľa neho trpela vážnym duševným ochorením, zachovala si „morálne povedomie“ a vedela, že jej konanie je nesprávne. O jeho výpovedi informoval magazín People.

A práve to je zásadný rozdiel. Ani existencia vážneho duševného ochorenia totiž sama osebe nemusí zbavovať človeka trestnej zodpovednosti.

Porotu zaujali lieky aj krvavý nôž

Náznak toho, nad čím porotcovia premýšľajú, priniesol piatkový vývoj. Požiadali súd, aby si mohli opäť prezrieť krvavý nôž, ktorým si Clancyová ublížila, a dve vrecia s prázdnymi fľaštičkami od liekov nájdených v dome. Pre obhajobu je množstvo psychiatrických liekov dôležitou súčasťou argumentácie o jej stave a kvalite zdravotnej starostlivosti. Z požiadavky poroty však nemožno vyvodzovať, k akému verdiktu smeruje.

Porotcovia majú viacero možností – od vraždy prvého či druhého stupňa cez zabitie až po záver, že pre svoj duševný stav nebola trestne zodpovedná. V prípade vraždy prvého stupňa jej hrozí doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.

Ani verdikt o nedostatku trestnej zodpovednosti však automaticky neznamená slobodu. Podľa vysvetlenia agentúry AP ju môže súd umiestniť do psychiatrického zariadenia, kde môže zostať aj dlhší čas.

Otáznik vyvoláva aj čas, ktorý od posledného pôrodu uplynul. Najmladší Callan mal totiž v čase smrti osem mesiacov, čo už je pri popôrodných psychických poruchách pomerne dlhý odstup.

Neznamená to však, že popôrodná depresia je vylúčená. Americká akadémia pôrodníkov a gynekológov (ACOG) uvádza, že sa môže objaviť počas celého prvého roka po narodení dieťaťa, hoci najčastejšie sa začína jeden až tri týždne po pôrode.

Pri popôrodnej psychóze, na ktorej stojí podstatná časť spomínanej obhajoby, je však typický oveľa skorší nástup. Odborníci hovoria najmä o prvých dňoch až dvoch týždňoch a odborná literatúra zaznamenáva po prvých 15 dňoch života dieťaťa prudký pokles nových prípadov.

Slovenské právo je v tomto prísnejšie: § 146 Trestného zákona zvýhodňuje matku, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom usmrtí novonarodené dieťa „pri pôrode alebo hneď po ňom“. Osem mesiacov po pôrode by takýto prípad už nebolo možné pod toto ustanovenie zaradiť iba s odkazom na popôrodnú poruchu.

Tá by však mohla byť rozhodujúca pri posudzovaní príčetnosti. Slovenský zákon stanovuje, že človek nie je trestne zodpovedný, ak pre duševnú poruchu v čase činu nedokázal rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie.

Ženy v ružovom verzus kritici

Súdny spor sa medzičasom zmenil na spoločenský konflikt. Pred súdom sa 20. augusta zišli stovky podporovateľov, prevažne žien oblečených v ružovom. Niektoré samy prežili popôrodnú depresiu alebo iné vážne psychické problémy a prípad vnímajú ako dôkaz nedostatočnej starostlivosti o duševné zdravie matiek.

Popôrodná psychóza je zriedkavé, ale mimoriadne vážne ochorenie. Postihuje približne jednu až dve ženy z tisícky rodičiek. Môže zahŕňať halucinácie, prudké zmeny nálady, dezorientáciu či stratu kontaktu s realitou a vyžaduje si okamžitú psychiatrickú pomoc.

Práve tu vzniká jadro podpory tejto mladej matky. Mnohé ženy nespochybňujú, že tri deti zomreli ani závažnosť toho, čo sa stalo. Tvrdia, že prípad ukazuje, aké nebezpečné môže byť podcenenie psychického stavu ženy po pôrode.

Proti nim stojí výrazná časť internetovej verejnosti vrátane konzervatívnych komentátorov. Matt Walsh z Daily Wire po dvoch dňoch bez verdiktu napísal na sociálnej sieti X, že ide podľa neho o „veľmi jednoduchý prípad“. Clancyová deti úmyselne zabila a čin si naplánovala, preto by podľa neho mala byť odsúdená za vraždu prvého stupňa.

Kriticky vystúpila aj influencerka Isabel Brownová. Vo svojom podcaste venovala prípadu samostatnú epizódu s názvom I Don't Stand With Lindsay Clancy & Neither Should You. Zdôraznila tri mŕtve deti a odmietla internetové hnutie, ktoré podľa nej ženu ospravedlňuje alebo presúva vinu na jej bývalého manžela.

Ani konzervatívna časť verejnosti však nie je v názore na prípad úplne jednotná. Časť komentátorov upozorňuje, že kritika Clancyovej by nemala viesť k bagatelizovaniu popôrodnej psychózy, ktorá je vážnym psychiatrickým stavom.

Rozchody snúbencov

Polarizácia spojená s týmto prípadom prenikla dokonca do partnerských vzťahov. Na sociálnych sieťach sa šíria príbehy ľudí, ktorí tvrdia, že sa pre rozdielny pohľad na túto ženu rozišli. Objavil sa aj virálny príbeh o mužovi, ktorého brat mal dva týždne pred svadbou zrušiť sobáš po tom, čo jeho snúbenica vyjadrila Lindsay podporu.

Ako však upozornil aj International Business Times, neexistuje nezávislé potvrdenie existencie páru ani toho, že svadba bola skutočne zrušená.

Objavili sa aj ďalšie podobné príbehy. Jedna žena napríklad na Reddite tvrdila, že po debate o prípade skončil jej štvorročný vzťah. Jej partner začal pochybovať o tom, či chce mať deti so ženou, ktorá zastáva takýto pohľad na trestnú zodpovednosť Clancyovej.

Aj tento príbeh zostáva iba osobným tvrdením zo sociálnej siete a nedokazuje širší trend. Ukazuje však, aké emócie kauza vyvoláva a ako sa názor na Clancyovú mení na akýsi partnerský „test“.

Manžel jej odpustil

Do jednoduchého obrazu vrahyne a jej obetí nezapadá ani Patrick Clancy.

Muž, ktorý v priebehu jediného večera prišiel o všetky tri deti, už krátko po tragédii verejne požiadal ľudí, aby jeho manželke odpustili tak, ako jej odpustil on. Počas procesu zároveň vypovedal o jej psychickom stave pred smrťou detí.

Dnes už bývalí manželia sa navyše každý samostatnou žalobou domáhajú vyvodenia zodpovednosti voči zdravotníkom, ktorí Lindsay liečili.

Patrickova žaloba tvrdí, že pri adekvátnej zdravotnej starostlivosti by ich deti s väčšou pravdepodobnosťou ešte žili. Lindsay je presvedčená, že napriek opakovaným žiadostiam o pomoc poskytovatelia zdravotnej starostlivosti „katastrofálne zlyhali“.

Šíria sa aj konšpirácie, podľa ktorých mal deti v skutočnosti zabiť práve Patrick Clancy, hoci o tom neexistujú žiadne dôkazy.

Prípad tak prekročil hranice jednej súdnej siene. Pre jedných sa stal príbehom troch detí, ktorých životy nesmie zatieniť súcit s ich matkou. Pre druhých je varovaním pred tým, čo môže spôsobiť vážna popôrodná psychická porucha a zlyhanie systému.