Nová Jalta na obzore? Na stole sú voľby, aj hra „o nás bez nás“
Putin navrhuje Trumpovi a Si Ťin-pchingovi rokovania o Ukrajine bez jej prezidenta. Zelenskyj čelí americkému tlaku aj nepriaznivému prieskumu, hoci väčšina Ukrajincov voľby počas vojny odmieta.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: Michael Kappeler/picture alliance via Getty Images
Ráno 19. októbra zverejnil Wall Street Journal správu, v ktorej s odvolaním sa na anonymné zdroje tvrdí, že ruský prezident Vladimir Putin navrhol americkému a čínskemu náprotivku – Donaldovi Trumpovi a Si Ťin-pchingovi –, aby sa „stretli budúci mesiac a prediskutovali situáciu na Ukrajine v snahe dohodnúť ukončenie štvorročného konfliktu v prospech Moskvy“.
O budúcnosti Ukrajiny a rusko-ukrajinskej vojny by v takom prípade rozhodovali predstavitelia troch superveľmocí bez toho, aby za rokovacím stolom sedel predstaviteľ napadnutej krajiny. Putin Trumpovi svoj návrh údajne predostrel počas telefonátu 9. októbra, ktorý priniesol aj dohodu o ruskej nafte.
Donald Trump s Volodymyrom Zelenským 22. septembra 2026. Foto: Kylie Cooper/Reuters
Nová Jalta?
Hovorca Dmitrij Peskov potvrdil diskusie o možnom rokovaní. Zdôraznil však, že zatiaľ nejestvuje jasná predstava o samotnom stretnutí ani jeho programe, hoci všetky tri strany pripúšťajú jeho hypotetickú možnosť.
Podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa Trump so samitom nesúhlasil, mohol by však byť návrhu naklonený. Biely dom ani ruské a čínske veľvyslanectvá vo Washingtone bezprostredne na otázky Reuters nereagovali.
Európska rada v ten istý deň, 19. októbra, zverejnila vyhlásenie, ktorého znenie vzniklo 16. októbra a v ktorom okrem iného stojí, že „o ceste k mieru na Ukrajine nemožno rozhodovať bez Ukrajiny“, čo korešponduje s dlhodobým postojom EÚ aj koalície ochotných a samotného Kyjeva.
Ruské aj ukrajinské portály nazývajú prípadné trojstranné rusko-americko-čínske rokovania o Ukrajine „novou Jaltou“. Ide o narážku na Jaltskú konferenciu vo februári 1945, keď o budúcnosti pevninskej Európy rokovali bez jej predstaviteľov lídri Sovietskeho zväzu, Spojených štátov a Veľkej Británie.
V rozpore s medzinárodným i britským právom sa vtedy uzatvorila aj dohoda, na základe ktorej boli po druhej svetovej vojne Moskve vydané dva milióny antiboľševických Rusov, Ukrajincov, Bielorusov a ďalších predstaviteľov národov, ktorých krajiny boli v tom čase súčasťou Sovietskeho zväzu. Tam ich čakali popravy a gulag.
Bývalý ruský spravodajský dôstojník oboznámený s diskusiami denníku Wall Street Journal (WSJ) potvrdil, že Putin má ambíciu vytvoriť akúsi novú Jaltu. Rusko by v prípade konania konferencie vyzeralo ako jedna z troch mocností rozhodujúcich o globálnom usporiadaní.
A to napriek sankciám a medzinárodnej izolácii, ktorým čelí od invázie na Ukrajinu. Čínski predstavitelia sa však podľa WSJ obávajú, že by rokovania o Ukrajine mohli zatieniť samotný samit Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), naplánovaný na 18. a 19. novembra v Šen-čene. Práve na jeho okraji by sa malo rokovať o Ukrajine.
Návrh na konanie trojstrannej konferencie prišiel v čase všeobecného zbližovania Washingtonu a Moskvy a naopak prehlbujúceho sa konfliktu medzi Ukrajinou a USA. Trump sa s Putinom dohodol na nákupe ruskej motorovej nafty. Jej dovozom chce Biely dom pomôcť stabilizovať ceny palív, ktoré sa zvýšili aj v dôsledku americko-izraelského útoku na Irán.
Americký prezident zároveň 16. októbra pozastavil uplatňovanie väčšiny sankcií voči Rusku, ktoré mali nadobudnúť účinnosť na základe zákona prijatého s podporou republikánov aj demokratov. Ako upozornil WSJ, Trump rozhodnutie odôvodnil národnými záujmami Spojených štátov.
Biely dom argumentuje snahou udržať Moskvu pri rokovacom stole a zmierniť tlak na ceny energií. Kritici však upozorňujú, že uvoľňovanie sankcií znižuje hospodárske náklady, ktoré Rusko za pokračovanie vojny platí, čo pomáha jeho vojnovému snaženiu na Ukrajine.
Nesúhlas zaznel aj z Trumpovej vlastnej strany. Republikánsky senátor Ted Cruz označil pozastavenie sankcií za chybu a pripomenul, že ceny palív možno riešiť aj inými spôsobmi. Americký prezident však zároveň kritizuje ukrajinské útoky na ruské rafinérie a energetické zariadenia.
Kyjev ich považuje za legitímnu odpoveď na ruské útoky na civilné ciele a za spôsob oslabovania ruského vojnového hospodárstva. Zelenskyj sa 18 mesiacov usiloval udržiavať s Trumpom čo najlepšie vzťahy, pretože Ukrajina zostáva závislá od americkej vojenskej a spravodajskej pomoci.
V posledných dňoch však začal americké rozhodnutia kritizovať otvorenejšie. Jedným z dôvodov bolo, že sa počas nočnej cesty vlakom do Poľska Zelenskyj dozvedel, že Rusko druhý deň po sebe útočilo raketami na Kyjev bez obvyklého predchádzajúceho varovania zo strany amerických spravodajských služieb.
WSJ túto udalosť označil za zlom v prezidentovom rozhodovaní. Zelenskyj sa následne rozhodol otvorene kritizovať Trumpovu politiku voči Moskve, hoci tým riskoval ďalšie zhoršenie vzťahov s Washingtonom.
Trump 10. októbra obvinil ukrajinského prezidenta z neochoty ukončiť vojnu a vyhlásil, že nastal čas, aby Ukrajina „získala nového prezidenta“, ktorý by dokázal uzavrieť dohodu s Ruskom.
Vyjadril sa tak po tom, ako oznámil dohodu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty na americký a globálny trh. Nešlo však zďaleka o prvé spochybnenie Zelenského legitimity.
Putin sa v máji 2024 na spoločnej tlačovej besede s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom na adresu Zelenského vyjadril, že „legitimita úradujúcej hlavy štátu sa skončila“. Provládne médiá v Rusku, ako aj prokremeľské médiá mimo Ruska začali naratív o nelegitímnom ukrajinskom prezidentovi hojne využívať.
Washington, Moskva a postupne aj lídri krajín a politických strán naprieč Európou o nelegitímnosti Zelenského úradu hovoria odvtedy čoraz častejšie. Trump v jeseni 2025 dokonca označil Zelenského za „diktátora bez volieb“, na čo Zelenskyj reagoval vyhlásením, že Trump žije v „ruskej dezinformačnej bubline“.
„Prosím, povedzte Putinovi, nech nám dá dva mesiace, 60 dní úplného prímeria, 60 dní a my usporiadame voľby,“ povedal pre ABC News 11. októbra Zelenskyj. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov aj šéf rezortu diplomacie Sergej Lavrov však Zelenského návrh odmietli s tým, že neútočiť môžu nanajvýš v deň volieb. Biely dom nereagoval.
Tri dni nato, 14. októbra, Zelenskyj vyjadril presvedčenie, že ak k voľbám dôjde, žiaden nový prezident nepristúpi na Putinove podmienky ukončenia ruského ťaženia a bude tak či onak pokračovať v boji.
Volodymyr Zelenskyj. Foto: Thomas Peter/Reuters
Voľby v USA
Ak chcú Washington a Moskva docieliť voľby na Ukrajine, okno možností sa zužuje. Britský novinár Ben Aris je presvedčený, že Putin potrebuje mierovú dohodu uzavrieť čo najskôr, lebo postavenie republikánov a Trumpa v USA slabne a republikáni môžu vo voľbách podľa Arisa utrpieť zdrvujúcu porážku.
„Pre Putina to znamená, že má čoraz menšie časové okno na uzavretie dohody s Trumpom. A treba si priznať, že s Trumpom môže uzavrieť veľmi výhodnú dohodu, keďže Trump chce robiť biznis,“ píše Aris s tým, že „problémom však zostáva presvedčiť Zelenského“, aby takúto mierovú dohodu prijal.
Agentúra Reuters v tejto súvislosti citovala 17. októbra Bretta Bruena, bývalého zahraničnopolitického poradcu Obamovej administratívy a šéfa poradenskej spoločnosti Global Situation Room. Bruen uviedol, že Zelenského ostré reakcie na Trumpa sú síce riskantné, avšak ukrajinský prezident môže počítať so zmenou rozloženia síl v Kongrese po voľbách.
Voľby do Kongresu sa konajú už 3. novembra a očakávaná porážka Trumpových republikánov môže Bielemu domu sťažiť zmierňovanie sankcií voči Rusku a ďalšie obmedzovanie vojenskej pomoci Ukrajine. Otázka prezidentských volieb na Ukrajine však nateraz zostáva otvorená.
Špecialista ochrany osôb a bezpečnostný analytik Vladimír Šajánek pre Štandard vyjadril presvedčenie, že niet pochýb „o tom, že sa budúce ukrajinské prezidentské voľby, ktoré – bez ohľadu na situáciu – forsírujú USA, stanú terčom ruských útokov akýmikoľvek prostriedkami“.
Kremeľ podľa neho využije „všetky prostriedky“, aby ovplyvnil alebo aspoň spochybnil výsledok „provizórnych“ volieb vo svoj prospech. „A v prípade, ak by sa mu nič z toho nepodarilo, tak aspoň spochybní ich legitimitu ako takú.“
Podľa bezpečnostného analytika je tiež otázkou, ako by bolo zabezpečené hlasovanie ukrajinských občanov, ktorí pred ruským ťažením utiekli zo svojich domovov a nachádzajú sa v zahraničí. Zelenskyj však napriek tomu 18. októbra pre NBC News potvrdil, že kandidovať bude.
V prípadných parlamentných voľbách by zvíťazila strana Európska solidarita exprezidenta Petra Porošenka so 17 percentami. Za ňou by nasledovala hypotetická strana bývalého vrchného veliteľa ozbrojených síl a súčasného ukrajinského veľvyslanca v Spojenom kráľovstve generála v zálohe Valerija Zalužného.
Zelenského strana Sluha ľudu by získala 15 percent. V prípade volieb do prezidentského úradu by v prvom kole zvíťazil úradujúci prezident s 29 percentami hlasov. Nasledoval by Zalužnyj s 21 percentami a Porošenko s necelými 10 percentami voličských hlasov.
Hoci takéto rozloženie vyplýva z ostatného prieskumu verejnej mienky zverejneného 19. októbra, ktorý sa konal na vzorke 1 200 opýtaných, o hlasoch bude bezpochyby rozhodovať aj predvolebná kampaň, v ktorej Zelenského úplatkárske aféry budú v rukách jeho protivníkov silnými argumentmi.
Podľa septembrového prieskumu Kyjevského medzinárodného sociologického inštitútu (KIIS) si 53 percent respondentov myslí, že Zelenskyj by mal zostať pri jednom prezidentskom období. Jeho účasť v ďalších voľbách podporuje 42 percent opýtaných, zvyšných päť percent sa nevedelo rozhodnúť.
Až 71 percent respondentov odmieta, aby sa voľby uskutočnili teraz. Okamžité hlasovanie požaduje iba 24 percent opýtaných. Dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí Zelenskému vôbec nedôverujú, žiada okamžité voľby len 53 percent respondentov.
