Martin Weiss

Fauci bol kultovou postavou pre liberálov a úmerne tomu ho konzervatívci neznášali. Stal sa priamo symbolom protitrumpovskej #resistance, čo bolo vlastne zvláštne vzhľadom na to, že si po celý čas pandémie podržal svoju funkciu riaditeľa NIAID (Národného inštitútu alergií a infekčných chorôb), člena koronavírusového tímu Bieleho domu a jedného z hlavných hovorcov vo veci covidu.

Napríklad okolo šéfky tímu Deborah Birxovej, takisto kvalifikovanej a nepolitickej vedkyne a vedeckej byrokratky, nikdy takáto aura nevznikla a naopak, bola skôr podozrievaná, že sa prezidentovi podvoľuje. Čo však bolo tiež nepodložené, rovnako ako to, že Fauci je umlčiavaný – on sám verejne potvrdil, že mu nikto z Bieleho domu nezakazuje a necenzuruje verejné výstupy.

Fauci nebol žiadny veľký liberál alebo progresivista. Ani nevyhľadával politický aktivizmus a nebudoval si status celebrity. Jeho politickosť bola iného charakteru – bol úspešný v navigovaní sféry vedeckej byrokracie. To je v USA, veľkej krajine a vedeckej superveľmoci, oveľa náročnejšia úloha ako napríklad u nás a Fauci je určite kompetentnejší ako nejaký americký doktor Drahoš.

Stúpal hore počas republikánskych i demokratických vlád a poznal sa s tými, ktorých bolo treba poznať. Bol to špičkový insider, ktorý však odmietal postúpiť na byrokratickom rebríčku vyššie a stať sa riaditeľom National Institutes of Health (NIH), vrcholnej inštitúcie zastrešujúcej verejné zdravotníctvo, pod ktorou jeho NIAID spadá. Pretože by to znamenalo definitívnu rozlúčku s vedeckou prácou. A tú Fauci robil, jeho príspevky k výskumu AIDS v 80. rokoch, ale aj ďalšie boli dôležité.