Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opozícia sa obráti na Ústavný súd pre vyrovnaný rozpočet

Opozičné strany podávajú spoločný podnet na Ústavný súd SR, od ktorého žiadajú výklad povinnosti vlády predložiť vyrovnaný rozpočet. Pod podanie sa podpísalo 45 poslancov všetkých opozičných strán.

Opozícia reaguje na materiál, ktorý vláda schválila 23. septembra. Kabinet v ňom tvrdí, že sa naň vzťahuje výnimka z najprísnejších sankcií ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, keďže výdavky súvisiace s medzinárodnými zmluvami a živelnými pohromami presiahli tri percentá HDP.

Poslankyňa SaS Mária Kolíková tento výklad odmieta a tvrdí, že vláda sa snaží vyhnúť ústavnej povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet. Podobný postoj zaujala aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej vláda uplatnenie výnimky dostatočne nepreukázala.

Poslanec PS Štefan Kišš pripomenul skorší výklad Ústavného súdu, podľa ktorého musí vláda povinnosť pripraviť vyrovnaný rozpočet brať reálne do úvahy, hoci parlament môže návrh následne zmeniť.

KDH zdôraznilo, že spor sa podľa neho týka dodržiavania ústavných pravidiel verejných financií. Hnutie Slovensko – Za ľudí zase tvrdí, že vláda chce deficitným rozpočtom financovať požiadavky jednotlivých častí koalície.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Polícia uzavrela nehodu poslanca Turka, trestný čin nezistila

Pri júlovej dopravnej nehode českého poslanca Filipa Turka a vodiča nemocničného vozidla v centre Prahy sa podľa polície nestal trestný čin. Polícia ukončila preverovanie a na základe vyšetrovania a znaleckého skúmania z odboru zdravotníctva nezistila naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví z nedbanlivosti.

Rozhodovať sa ešte bude o tom, či sa obaja účastníci nehody nedopustili priestupku.

K zrážke došlo 13. júla na pražskom námestí I. P. Pavlova. Turek narazil do nemocničného vozidla prevážajúceho krv, ktoré sa po náraze prevrátilo na strechu. Jeho vodič utrpel viacero zranení vrátane stredne ťažkého poranenia hlavy. Zo zverejnených záberov vyplývalo, že poslanec vošiel do križovatky v ľavom odbočovacom pruhu, no pokračoval rovno.

Turek tvrdil, že nešlo o odbočovací pruh, a poukazoval na dopravné značenie zmenené v súvislosti so stavebnými prácami. Premiér Andrej Babiš po nehode uviedol, že ak sa udalosť stala tak, ako vyplývalo zo záberov, Turek by mal odstúpiť z funkcie vládneho splnomocnenca pre klimatickú politiku a Green Deal. Poslanec následne oznámil, že funkciu nebude vykonávať, kým nehodu neobjasnia.

(tasr, novinky.cz, max)

Minúta  |  

Brusel žaluje Slovensko na Súdnom dvore EÚ

Európska komisia vo svojom pravidelnom balíku rozhodnutí o neplnení povinností oznámila sériu právnych krokov voči členským štátom. Slovensko je medzi nimi.

V oblasti zdaňovania a colnej politiky sa eurokomisia rozhodla zažalovať Slovensko, pretože nezaviedlo povinný elektronický systém dočasného uskladnenia v leteckej doprave. Tento systém je podľa Colného kódexu Únie z roku 2013 kľúčový na monitorovanie tovaru z tretích krajín a zabezpečenie lepšie regulovaného vnútorného trhu.

Keďže Slovensko nezareagovalo na vlaňajšiu formálnu výzvu ani na decembrové odôvodnené stanovisko, prípad definitívne putuje na súd.

V oblasti energetiky a klímy zaslala Komisia odôvodnené stanovisko deviatim krajinám vrátane Slovenska za to, že neodovzdali svoje návrhy národných plánov obnovy budov. Tieto strategické dokumenty, vyžadované smernicou o energetickej hospodárnosti budov, majú transformovať fond budov na dekarbonizované a energeticky úsporné aktíva do roku 2050. Slovensko má spolu s ostatnými dotknutými štátmi dva mesiace na nápravu, inak mu hrozí žaloba.

V sociálnej oblasti Komisia vyzýva Slovensko na úplné vykonanie rozsudku Súdneho dvora EÚ z roku 2024. Hoci Bratislava časť pochybení odstránila, stále úplne nevyriešila uznávanie odborných stáží absolvovaných v zahraničí pre regulované povolania, ako sú lekári, architekti či lekárnici. Ak Slovensko do dvoch mesiacov nezavedie potrebné postupy, vec poputuje súdu s návrhom na uloženie sankcií.

(tasr, max)

Minúta  |  

Gašpar: Parlament funguje normálne a koalícia má stále väčšinu

Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer) vo štvrtok zdôraznil, že parlament funguje štandardne, prijíma legislatívu a vládna koalícia bude aj naďalej dokazovať schopnosť vládnuť. Reagoval tým na výzvy opozície na odstúpenie vlády po odvolaní ministra životného prostredia Tomáša Tarabu.

Gašpar priznal, že v prípade straty podpory poslanca Petra Slyška (Hlas), ktorý má blízko k Tarabovi, bude mať koalícia v parlamente absolútne tesnú väčšinu.

Spolieha sa však na ich deklarovanú ochotu podporiť kľúčové návrhy vrátane štátneho rozpočtu a odmietanie predčasných volieb. „Domnievam sa, že budú hlasovať za všetky zmysluplné zákony,“ skonštatoval.

Otázku personálneho obsadenia enviroministerstva, ktoré podľa koaličnej zmluvy patrí SNS, budú riešiť paralelne s chodom parlamentu. Povereným riadením rezortu je dočasne premiér Robert Fico (Smer), zatiaľ čo národniari presadzujú za nového ministra štátneho tajomníka Filipa Kuffu.

Taraba sa po odvolaní vrátil do parlamentu ako nezaradený poslanec. Gašpar označil presuny hlasovaní o niektorých zákonoch za prirodzený výsledok koaličného dialógu.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum AKO: PS zostáva prvé, za ním sú Smer a Republika

Voľby by podľa prieskumu preferencií vyhralo v septembri opozičné PS s 18,9 percenta hlasov. Na druhom mieste by skončil Smer so ziskom 17,1 percenta a za ním by bola Republika s 9,7 percenta. Vyplýva to z prieskumu preferencií agentúry AKO pre televíziu Joj 24.

Za prvou trojicou by boli vládna strana Hlas (8,6 percenta), opozičné Hnutie Slovensko a SaS (zhodne po 8,1 percenta) a KDH (6,9 percenta).

Pod päťpercentnou hranicou zvoliteľnosti by podľa prieskumu zostali SNS (4,8 percenta), Demokrati (4,4 percenta), Maďarská aliancia (3,3 percenta), Sme rodina (3,2 percenta) a Právo na pravdu (2,7 percenta). Ostatné strany a hnutia mali menej ako jedno percento.

V prepočte na mandáty by PS obsadilo 37 kresiel, Smer 33, Republika 19. Hlas, Hnutie Slovensko a SaS by si pripísali po 16 mandátov a KDH by patrilo v parlamente trinásť miest.

Agentúra AKO zbierala údaje medzi 10. a 21. septembrom 2026. Prieskum vykonala na vzorke dvetisíc respondentov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Počet úmrtí na vírus prenášaný komármi v Holandsku stúpol

V Holandsku zomreli v uplynulých týždňoch ďalší štyria ľudia na západonílsku horúčku. Národný inštitút pre verejné zdravie a životné prostredie vo štvrtok uviedol, že celkový počet tohtoročných obetí v krajine tým vzrástol na deväť.

Prvú nákazu vírusom západného Nílu získanú priamo v Holandsku po šiestich rokoch zaznamenali v auguste. Celkový počet infekcií odvtedy stúpol na 56. Inštitút však uviedol, že šírenie nákazy už pravdepodobne dosiahlo vrchol, keďže počet nových prípadov v uplynulých týždňoch klesol.

Vírus západného Nílu prenášajú na ľudí najmä komáre. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie môže približne u jedného zo 150 nakazených spôsobiť závažné ochorenie.

WHO upozorňuje, že vyššie teploty poskytujú komárom viac času a väčšie územie na šírenie vírusu v Európe, ktorá tento rok zažila sériu rekordných vĺn horúčav. Počet prípadov západonílskej horúčky vzrástol aj v Grécku a Taliansku.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.