Ficovu vládu môže čakať neistota. Kľúčoví budú tarabovci
Odvolanie ministra Tarabu zrejme tému predčasných volieb úplne neuzavrie. Naopak, situácia v parlamente môže byť ešte krehkejšia. Ak nepríde v najbližších dňoch, ďalšia skúška môže prísť o niekoľko týždňov pred schvaľovaním štátneho rozpočtu.
Vláda Roberta Fica pred prvým rokovaním 25. októbra 2023 v Bratislave. Foto: Martin Baumann / TASR
Stále nie je jasné, či sa vláda Roberta Fica bude môcť opierať o stabilnú väčšinu, alebo bude pri jednotlivých hlasovaniach odkázaná na podporu „autonómnych“ poslancov od prípadu k prípadu.
Až po návrate Tomáša Tarabu do poslaneckej lavice sa postupne ukáže, ktorí poslanci za ním stoja. Pre stabilitu vlády bude dôležité, či dokáže v parlamente presadiť svoje návrhy zákonov. Najpodstatnejší bude štátny rozpočet na budúci rok. K nemu by mohol mať Taraba výhrady. Už naznačil, že hospodárenie štátu vo volebnom roku 2027 bude v centre jeho pozornosti.
Dohoda alebo komplikácie do volieb
Fico môže prekvapiť a pokúsiť sa o dohodu s Tarabom. Nateraz by nemal mať dôvod prikročiť k predčasným voľbám pre spoluprácu SNS s opozíciou pri odvolaní ministra životného prostredia.
Pre premiéra však môže byť dôvodom na takýto krok strata vládnej väčšiny vo chvíli, keď bude zrejmé, že pri Tarabovi stoja minimálne dvaja ďalší „autonómni“ poslanci. Zatiaľ takáto situácia nenastala. K odvolanému ministrovi sa hlási poslanec klubu Hlasu Peter Slyško. Otázka návratu štátneho tajomníka ministerstva investícií Radomíra Šalitroša do Národnej rady je nateraz len v rovine hypotézy.
Taraba sa pritom nedávno vyjadril, že vládna koalícia sa „po intrigách pána Danka“ nebude opierať o parlamentnú väčšinu. Tvrdil, že nemieni robiť v parlamente prvoplánový „bordel“. Chce však chrániť rozpočet, aby sa v predvolebnom roku „nerozbil“. Práve jeho prijatie je kľúčové. Premiér by mohol spojiť hlasovanie o rozpočte s vyslovením dôvery vláde.
„Blafovanie“ Tarabu?
Líder SNS Andrej Danko má však pocit, že Taraba „blafuje“. Podľa šéfa národniarov sa Šalitroš a minister investícií Samuel Migaľ nevrátia do parlamentu. „Je to klamstvo, nechystajú sa do Národnej rady,“ tvrdil Danko v utorok a odvolal sa na svoj rozhovor s Migaľom a Šalitrošom.
SNS odmieta možnosť predčasných volieb. „Pán premiér si môže robiť čokoľvek. Keď si chce pustiť žilou a navrhnúť predčasné voľby, je to jeho vec, keď už nevládze a chce ísť na dôchodok,“ hovoril šéf SNS.
Predseda vlády v uplynulých dňoch žiadal, aby Danko s Tarabom povedali, či „chcú ísť ďalej“. Ak áno, potom však musia garantovať minimálne 76 hlasov vo vážnych hlasovaniach.
Iba Mečiar sa po predčasných voľbách vrátil k moci
Pravdepodobnosť predčasných volieb zatiaľ nepominula, no považovať ich za isté je priskoro. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa predčasné voľby konali štyrikrát. Vždy v nich zvíťazila opozičná strana, čo viedlo k zmene vládnej zostavy.
Špecifický bol prípad z roku 1994. Po páde druhej vlády Vladimíra Mečiara moc približne na pol roka prevzal kabinet Jozefa Moravčíka a HZDS bolo v opozícii. Na jeseň toho istého roka HZDS voľby vyhralo a Mečiar sa znovu postavil na čelo vlády.
V ďalších predčasných voľbách sa už predchádzajúce vládne strany k moci nevrátili. V roku 2006 sa volebné obdobie skrátilo o tri mesiace. Z vlády Mikuláša Dzurindu odišlo KDH pre spor okolo zmluvy so Svätou stolicou o výhrade vo svedomí. Vládu zostavil Smer a Fico sa prvýkrát stal premiérom.
Po voľbách v roku 2010 sa k moci dostala pravicová koalícia vedená SDKÚ. Kabinet Ivety Radičovej vydržal necelé dva roky. Padol pri hlasovaní o takzvanom eurovale. V roku 2012 sa k moci vrátil Fico a Smer, tentoraz po drvivom víťazstve. Bolo to prvýkrát od novembra 1989, keď vládla len jedna strana. Smer nepotreboval koaličných partnerov, pretože získal 83 poslaneckých mandátov zo 150.
Robert Fico počas volebnej noci v roku 2012. Foto: Martin Baumann/TASR
Naposledy boli predčasné voľby v roku 2023 po období hádok vo vláde Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Smer vyhral voľby a Fico sa štvrtý raz dostal do pozície predsedu vlády.
Fico vedel moc udržať
Vlády vedené Smerom zatiaľ vždy dovládli do riadnych volieb. Fico počas vládnutia vždy oceňoval stabilitu vlastného poslaneckého klubu. Rovnako sa o stabilite Smeru vyjadruje aj dnes, no ešte nikdy doteraz tak jasne a verejne nehrozil predčasnými voľbami.
Fico v relácii V politike na TA3 povedal, že Smer je stabilný a pripravený ísť do ďalších súbojov aj za „cenu, že možno strávi nejaký čas v opozícii“.
Klus: Ak by boli voľby skôr, hralo by sa aj o to, kto je na vine
Otázkou však je, či by bolo pre premiéra výhodnejšie ísť do predčasných volieb v zime, alebo pokračovať s nestabilnou väčšinou až do septembra 2027.
Politický analytik Martin Klus z agentúry Scio uviedol, že pre Fica by bolo v prípade predčasných volieb lepšie, aby sa konali čo najskôr, ale neplatí to pre ostatných koaličných partnerov.
„Osobitne nie pre Hlas, lebo si zakladá na tom, že potrebuje prezentovať výsledky svojich ministrov. Som presvedčený, že taký Richard Raši ako predseda parlamentu by veľmi otáľal s vyhlásením termínu predčasných volieb. A tobôž nie v januári, keďže si všetci uvedomujú, aké ťažké je viesť kampaň v novembri alebo decembri,“ povedal pre Štandard Klus.
Podľa neho netreba zabúdať na to, že keď vláda nemá väčšinu, kľúčovú úlohu zohráva prezident, ktorý „je momentálne mimoriadne ticho“. „Aj on kalkuluje, aby v prvom rade zachránil stranu Hlas, ktorej je čestným predsedom. V druhom rade je to aj o tom, na koho sa hodí vina za predčasné voľby,“ zhodnotil analytik. Poukázal na to, že Smer a Hlas kalkulujú s tým, že za skorší termín volieb by bol zodpovedný Danko. „Túto hru tiež musia zohrať až do konca,“ poznamenal.
Klus si myslí, že ďalší politický vývoj môže byť „všelijaký“. Podľa neho závisí od toho, ako sa budú vyvíjať poslanecké počty v parlamente. „Ak bude Taraba sám a nezíska na svoju stranu minimálne dvoch poslancov, Slyška a Šalitroša, tak je dosť možné, že koalícia vydrží. Možno sa nakoniec Taraba nechá presvedčiť aj na hlasovanie za rozpočet. Môže počítať aj s tým, že by sa nakoniec dostal na kandidátku Smeru alebo niektorej inej koaličnej strany, preto by nebolo dobré, aby sa teraz tváril ako opozičný poslanec,“ uzavrel analytik.
Z pohľadu volebných preferencií sú Hlas a SNS na tom horšie ako Smer. Zároveň dve menšie vládne strany predčasné voľby odmietajú.
Niektoré prieskumy naznačujú mierny náskok opozičného PS pred Smerom. Iné zase ukazujú vyrovnanosť oboch strán. Napríklad agentúra Focus pre portál 360-tka v septembrovom prieskume zistila, že Smer aj PS by získali podporu 17,3 percenta.
Pod hranicou piatich percent zostala SNS so ziskom štyroch percent. Focus nameral Hlasu 8,4 percenta, no v prieskume štátneho Centra sociálnych výskumov pri Infostate mal Hlas 7,4 percenta a SNS by volilo 3,2 percenta opýtaných.
Aj víťazstvo Smeru vo voľbách by ešte automaticky neznamenalo, že by dokázal zostaviť vládu. Parlamentná opozícia by podľa viacerých prieskumov mala dostatok hlasov na vládnutie.
No ani všetky opozičné strany nemusia mať istotu, že sa do parlamentu dostanú. Na hranici piatich až šiestich percent sa napríklad podľa Focusu pohybovali Demokrati a KDH. Podľa štátnych štatistikov je však KDH na tom lepšie. Podporilo by ho 8,8 percenta opýtaných. Demokrati s PS rokujú o spoločnom postupe vo voľbách. Kresťanskí demokrati avizovali, že chcú kandidovať samostatne.
