Minister zahraničia Sergej Lavrov v rozhovoroch s novinármi podotkol, že európske štáty už vedú vojnu proti Rusku, o čom podľa neho „niet pochýb“. „Ak uznávate, že vašimi zbraňami útočíte na nás a my tieto zbrane likvidujeme, pokojne to nazývajte, ako chcete. Ale že je to vojna, ktorú vedie proti nám Európa, o tom nemám nijaké pochybnosti. Hovoríme to už dlho,“ dodal.
Lavrov ešte v utorok reagoval aj na plány Poľska usídliť na svojom území továrne na rakety Patriot. V odpovediach novinárom pripomenul ruskú vojenskú doktrínu. „Vyzývam vás, aby ste si pozorne preštudovali príslušnú časť tohto kľúčového dokumentu,“ dodal minister.
Lavrov avizoval aj rusko-americké rokovania o „sporných otázkach“ so svojím náprotivom Marcom Rubiom, pričom ich termín sa ešte len koordinuje. „S Marcom Rubiom sme sa dohodli, že k rokovaniam dôjde. Experti sa ešte musia dohodnúť na konkrétnych termínoch a mieste,“ poznamenal.
Ruský minister očakáva, že Spojené štáty budú prinútené k multipolárnemu prístupu, hoci sa tento proces ešte len začína. „USA sú nútené spolupracovať s krajinami, ako sú Ruská federácia a Čína. Počas týchto kontaktov sa diskutuje o krokoch, ktoré slúžia záujmom jednej aj druhej strany. To je práve to, čo som označil slovami ‚život ich prinúti‘,“ povedal ruský minister zahraničných vecí.
Rusko odpovie na agresiu
Samotný Putin zdôraznil, že Rusko podľa neho nikoho nestraší a nemá v úmysle napadnúť európske krajiny. „Nechystáme sa na nikoho zaútočiť, ale ak budeme čeliť agresii, odpovieme,“ vyhlásil s tým, že Moskva neplánuje útok na Európu „ani v roku 2030, ani v roku 2050“.
V prípade ohrozenia Kaliningradskej oblasti však podľa neho Rusko zváži použitie všetkých zbraní, ktoré má vo svojom arzenáli. Za súčasť eskalácie označil vojenské cvičenia či zadržiavanie ruských plavidiel. Ak by napätie ďalej rástlo, podľa Putina by sa otázka použitia „všetkých dostupných prostriedkov“ nevyhnutne dostala na program dňa.
Putin zároveň tvrdil, že Ukrajina nedokáže podnikať útoky hlboko na ruskom území bez technickej podpory západných krajín, čo podľa neho znamená ich priame zapojenie do konfliktu. Ak sa niekto snaží bojovať proti Rusku prostredníctvom Ukrajiny ako zástupnej sily, Moskva to podľa neho vníma ako hrozbu. Dodal však, že Rusko sa nechystá bezprostredne útočiť na zahraničné továrne vyrábajúce zbrane pre Ukrajinu, hoci ich činnosť majú ruské ozbrojené a spravodajské zložky pozorne sledovať.
Ruský prezident zároveň pripustil, že nemožno s istotou vylúčiť budúce použitie zbraní hromadného ničenia. „Môžeme si byť istí, že táto zbraň nikdy nebude použitá? Samozrejme, že nie. Musíme na to pamätať a zabrániť tomu,“ povedal.
Šéf Kremľa sa v prejave venoval aj širšiemu vývoju svetového poriadku. Očakáva, že medzinárodné konflikty budú v najbližších rokoch s vysokou pravdepodobnosťou pokračovať. Podľa neho k tomu prispievajú zásadné zmeny vo svete, ktoré jednotlivým štátom otvárajú nové možnosti, ale zároveň podporujú ich ambície a ochotu riskovať.
Putin však tvrdí, že situácia sa môže postupne zlepšovať spolu s oslabovaním toho, čo označuje za západnú hegemóniu. „Bez ohľadu na to, ktorý scenár sa v najbližších rokoch vo svete naplní, pokračovanie medzinárodných konfliktov je, žiaľ, veľmi pravdepodobné,“ povedal. Zároveň vyzval na zabránenie „katastrofickým scenárom“.
Varovanie od Moskvy
Putinove slová nadviazali na varovanie, ktoré Moskva už pred konferenciou zaslala predstaviteľom Severoatlantickej aliancie (NATO). V prípade ohrozenia ruskej exklávy Kaliningrad medzi Poľskom a Litvou v ňom pohrozila použitím jadrových zbraní.
Moskva na pozadí konferencie zaslala predstaviteľom Severoatlantickej Aliancie (NATO) varovanie, že v prípade ohrozenia ruskej exklávy Kaliningrad medzi Poľskom a Litvou bude ochotná použiť jadrové zbrane na hlavné mestá starého kontinentu.
„Rusko bude pripravené použiť celý arzenál síl a prostriedkov, ktoré má k dispozícii, vrátane jadrových zbraní, na obranu svojho územia, ak by krajiny NATO podnikli akýkoľvek pokus zameraný na izoláciu Kaliningradskej oblasti od zvyšku krajiny,“ citovala z neformálneho dokumentu agentúra Reuters.
Rusko tiež obvinilo Alianciu z „nebezpečného a bezohľadného postupu“, ktorého dôsledkom je „vysoké riziko vypuknutia priameho ozbrojeného konfliktu“. Podľa väčšiny pozorovateľov by práve priama konfrontácia bola jadrového charakteru, čo uznáva aj ruský obežník, ktorý varoval pred možnosťou „ruských úderov proti riadiacim centrám v členských štátoch hneď od začiatku konfliktu“.
Niekoľko európskych krajín v posledných týždňoch varovalo pred potenciálnou eskaláciou Ruska a nárastom hybridných útokov. Ruské veľvyslanectvá v troch štátoch vydali podobne znejúce varovania – ktoré západné krajiny i Aliancia obratom odsúdili.
NATO vyzýva na mier na Ukrajine
„Zaslali sme odpoveď, v ktorej sme zdôraznili, že NATO je obranná aliancia a žiadna z našich činností ani cvičení nepredstavuje riziko pre žiadnu časť Ruska. Dôrazne odsudzujeme hrozbu použitia sily, vrátane akejkoľvek nezodpovednej jadrovej rétoriky. Vyzývame Rusko, aby ukončilo svoju nevyprovokovanú vojnu na Ukrajine,“ povedala hovorkyňa NATO Allison Hartová.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov neskôr poznamenal, že varovanie sa týkalo len niektorých „horúcich hláv“. „Je úplne prirodzené, že sa naši diplomati snažia pripomenúť horlivcom v Európe naše politické dokumenty týkajúce sa tejto záležitosti,“ vysvetlil na tlačovej konferencii.
Moskva na pozadí Putinovho prejavu vyhostila diplomatov Maďarska, pričom išlo o reakciu na rovnaký krok Budapešti spred mesiaca, keď vyhostili desať ruských diplomatov.
„Ako recipročné opatrenie musí skupina zamestnancov maďarského veľvyslanectva v Moskve a maďarských generálnych konzulátov v Petrohrade a Kazani opustiť územie Ruskej federácie do dvoch týždňov,“ oznámil Lavrovov rezort.
