Preskočiť na obsah
  |  

Vlády EÚ dali na zmiernenie drahých energií miliardy eur

Vlády členských štátov Európskej únie v tomto roku vynaložili 17,9 miliardy eur na opatrenia, ktoré majú zmierniť vplyv vysokých cien ropy a plynu na domácnosti a firmy. Európska komisia však upozorňuje, že väčšina podpory nie je dostatočne cielená.

Od vypuknutia konfliktu na Blízkom východe prijalo opatrenia na zmiernenie dosahu vysokých cien energií 25 členských krajín. Ich celkové náklady predstavujú približne 0,1 percenta HDP EÚ.

Podľa Komisie tvoria viac ako dve tretiny podpory plošné cenové opatrenia. Brusel odporúča, aby pomoc smerovala predovšetkým k najzraniteľnejším domácnostiam a firmám, bola dobre navrhnutá, dočasná a čo najmenej zaťažovala verejné financie.

Komisia zároveň vyzvala štáty, aby viac investovali do elektrických sietí a zdaňovali elektrinu nižšou sadzbou ako plyn. Takýto prístup má podporiť prechod od fosílnych palív.

Ekonomický rast eurozóny by mal byť tento rok mierne vyšší než 0,9 percenta, ktoré Komisia predpokladala v máji. Na budúci rok však očakáva slabší rast než pôvodne prognózovaných 1,2 percenta.

Inflácia by mala tento rok zostať približne na úrovni prognózovaných troch percent, v roku 2027 však zrejme prekročí pôvodný odhad 2,3 percenta. Komisia upozornila aj na výrazný rast nákladov členských štátov na financovanie dlhu a vyzvala ich na rozpočtovú obozretnosť.

(reuters, mja)

  |  

Rusko recipročne vyhostí maďarských diplomatov

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že vyhostí skupinu maďarských diplomatov z veľvyslanectva v Moskve a generálnych konzulátov v Petrohrade a Kazani. Ide o odvetu za krok Budapešti, ktorá minulý mesiac vyhostila 10 ruských diplomatov.

Maďarsko vtedy uviedlo, že ruskí diplomati konali spôsobom nezlučiteľným s ich diplomatickým statusom. Takáto formulácia sa často používa v prípadoch podozrenia zo špionáže.

Maďarskí diplomati musia Rusko opustiť do dvoch týždňov. Budapešť rozhodnutie Moskvy vzala na vedomie a uviedla, že nemá záujem na eskalácii diplomatického napätia.

K vyhosteniu dochádza po zmene maďarskej vlády. Viktor Orbán, ktorý počas svojho 16-ročného pôsobenia udržiaval blízke vzťahy s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, v apríli prišiel o moc. Nová probruselská vláda premiéra Pétera Magyara opakovane uviedla, že hlavnými spojencami Maďarska sú Európska únia a NATO a chce obnoviť dôveru narušenú počas Orbánovej vlády.

(reuters, max)

  |  

Útok v škole v Staškove má druhú obeť

Žiačka, ktorá utrpela vážne zranenia pri utorkovom útoku nožom na základnej škole v Staškove v okrese Čadca, vo štvrtok (1. októbra) zomrela. V pléne Národnej rady SR o tom informoval predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Po 61-ročnej učiteľke, ktorá zraneniam podľahla priamo na mieste útoku, ide o druhú obeť tragédie.

„Bohužiaľ, napriek obrovskej snahe lekárov sa nepodarilo zachrániť život mladého dievčaťa. Myslím, že nikto z nás si nevie predstaviť žiaľ, ktorý musia jej rodičia prežívať. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine a blízkym,“ povedal Raši.

Úprimnú sústrasť vyjadrili na sociálnej sieti minister školstva Tomáš Drucker, minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas).
        
„Pri bezohľadnom útoku na škole prišla o život 13-ročná Nelka, ktorá mala život pred sebou. Rodičia stratili to najcennejšie, čo mali. Dovoľte mi vyjadriť celej pozostalej rodine a blízkym moju hlbokú sústrasť,“ napísal na sociálnej sieti generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Pri útoku utrpela zranenia aj ďalšia, 44-ročná učiteľka. Po prvotnom ošetrení ju vrtuľníkom previezli do nemocnice v Žiline, kde ju hospitalizovali na oddelení úrazovej chirurgie. Podľa skorších informácií bola v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života.

K útoku došlo v utorok (29. septembra) ráno po prvej vyučovacej hodine. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nožom útočil žiak ôsmeho ročníka.

Prípad vyšetruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Polícia vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Zadržaný 13-ročný žiak vzhľadom na svoj vek nie je trestne zodpovedný.

(tasr, mja)

  |  

MIRRI chce dostať eurofondy bližšie k obciam

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie chce zjednodušiť čerpanie eurofondov a dostať väčšiu časť zdrojov priamo k samosprávam. Po rokovaní so starostami v Ždiari to uviedol minister Samuel Migaľ.

Zástupcovia obcí upozornili najmä na komplikované čerpanie eurofondov, vysokú administratívnu záťaž, rastúce ceny energií, problémy s dostupným bývaním a špecifiká regiónov závislých od cestovného ruchu.

Rezort chce pri príprave nového programového obdobia diskutovať o modeli, v ktorom by časť regionálnych zdrojov nemusela prechádzať výlučne cez rady partnerstva či kooperačné rady. Väčší priestor by mali dostať samotné obce a mestá.

Zmena má pomôcť najmä malým obciam s počtom obyvateľov do 500, pre ktoré je súčasný systém často personálne a finančne náročný. MIRRI zároveň navrhuje, aby samosprávy nemuseli pripravovať drahú projektovú dokumentáciu ešte pred schválením dotácie, ale až po získaní podpory.

Starostovia upozornili aj na problémy s nedokončenými pozemkovými úpravami a pozemkami neznámych vlastníkov, ktoré komplikujú prípravu projektov. Migaľ zdôraznil, že samosprávy najlepšie poznajú svoje potreby. Cieľom rezortu je preto umožniť im jednoduchšie rozhodovať o využití časti eurofondov určenej pre regióny.

(tasr, mja)

  |  

Richter: Vláda zrejme predloží reálny, nie vyrovnaný rozpočet

Vládna koalícia smeruje k dohode na návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. V ideálnom prípade by ho vláda mohla prerokovať už budúci týždeň, najneskôr o dva týždne. Vo štvrtok to povedal predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter.

Podľa neho by mal kabinet predložiť „reálny“, nie vyrovnaný rozpočet. „Nechceme tu hrať divadlo, že budeme predkladať vyrovnaný a na druhý deň bude úplne iný,“ povedal. Ak Ústavný súd SR prijme rozhodnutie, ktoré bude vládu zaväzovať, koalícia ho podľa Richtera bude rešpektovať.

Opozícia vo štvrtok oznámila spoločné podanie na Ústavný súd SR pre spor o výklad dlhovej brzdy. Vláda tvrdí, že sa na ňu vzťahuje výnimka z povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet, keďže výdavky súvisiace s medzinárodnými zmluvami presiahli tri percentá HDP. Opozícia tento výklad odmieta.

Koaličná rada bude o rozpočte najbližšie rokovať v piatok. Podľa Richtera zostáva doladiť niekoľko otázok, pričom cieľom je dosiahnuť dohodu ešte pred schválením návrhu vládou.

Otvorená zostáva aj budúcnosť transakčnej dane. Richter pripustil jej možné zrušenie, výpadok príjmov by však podľa neho museli kompenzovať úspory jednotlivých rezortov.

(tasr, mja)

  |  

EÚ a Kyjev sa dohodli na financovaní potrieb Ukrajiny

Brusel a Kyjev sa dohodli na spôsobe, ako pokryť rozpočtové a obranné potreby Ukrajiny na tento rok. Zároveň potvrdili kroky potrebné na včasné uvoľnenie príslušných prostriedkov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že rokovania s Európskou komisiou priniesli dobré výsledky. „Dohodli sme sa na formáte, harmonograme a krokoch potrebných na zabezpečenie úplného pokrytia,“ napísal.

Európska komisia nespresnila, akým konkrétnym spôsobom chcú strany pokryť tohtoročné potreby, ani neoznámila nové financie nad rámec už existujúcej pomoci.

V roku 2027 chce EÚ urýchlene pristúpiť k prideleniu 45 miliárd eur z 90-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu, ak Kyjev splní stanovené podmienky. Obe strany začnú zároveň určovať ďalšie rozpočtové a obranné potreby Ukrajiny.

EÚ a Ukrajina sa tiež dohodli, že sa budú každý mesiac stretávať a koordinovať ďalší postup. Vyzvali aj ostatných partnerov, aby splnili svoje finančné záväzky a vzhľadom na problémy, ktorým Ukrajina čelí, zvýšili svoje úsilie.

(reuters, mja)