Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Útok v škole v Staškove má druhú obeť

Žiačka, ktorá utrpela vážne zranenia pri utorkovom útoku nožom na základnej škole v Staškove v okrese Čadca, vo štvrtok (1. októbra) zomrela. V pléne Národnej rady SR o tom informoval predseda parlamentu Richard Raši (Hlas). Po 61-ročnej učiteľke, ktorá zraneniam podľahla priamo na mieste útoku, ide o druhú obeť tragédie.

„Bohužiaľ, napriek obrovskej snahe lekárov sa nepodarilo zachrániť život mladého dievčaťa. Myslím, že nikto z nás si nevie predstaviť žiaľ, ktorý musia jej rodičia prežívať. Vyjadrujeme úprimnú sústrasť celej rodine a blízkym,“ povedal Raši.

Úprimnú sústrasť vyjadrili na sociálnej sieti minister školstva Tomáš Drucker, minister zdravotníctva Kamil Šaško a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (všetci Hlas).
        
„Pri bezohľadnom útoku na škole prišla o život 13-ročná Nelka, ktorá mala život pred sebou. Rodičia stratili to najcennejšie, čo mali. Dovoľte mi vyjadriť celej pozostalej rodine a blízkym moju hlbokú sústrasť,“ napísal na sociálnej sieti generálny prokurátor SR Maroš Žilinka.

Pri útoku utrpela zranenia aj ďalšia, 44-ročná učiteľka. Po prvotnom ošetrení ju vrtuľníkom previezli do nemocnice v Žiline, kde ju hospitalizovali na oddelení úrazovej chirurgie. Podľa skorších informácií bola v stabilizovanom stave a mimo ohrozenia života.

K útoku došlo v utorok (29. septembra) ráno po prvej vyučovacej hodine. Podľa ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas) nožom útočil žiak ôsmeho ročníka.

Prípad vyšetruje Úrad boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného zboru. Polícia vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy. Zadržaný 13-ročný žiak vzhľadom na svoj vek nie je trestne zodpovedný.

(tasr, mja)

Minúta  |  

MIRRI chce dostať eurofondy bližšie k obciam

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie chce zjednodušiť čerpanie eurofondov a dostať väčšiu časť zdrojov priamo k samosprávam. Po rokovaní so starostami v Ždiari to uviedol minister Samuel Migaľ.

Zástupcovia obcí upozornili najmä na komplikované čerpanie eurofondov, vysokú administratívnu záťaž, rastúce ceny energií, problémy s dostupným bývaním a špecifiká regiónov závislých od cestovného ruchu.

Rezort chce pri príprave nového programového obdobia diskutovať o modeli, v ktorom by časť regionálnych zdrojov nemusela prechádzať výlučne cez rady partnerstva či kooperačné rady. Väčší priestor by mali dostať samotné obce a mestá.

Zmena má pomôcť najmä malým obciam s počtom obyvateľov do 500, pre ktoré je súčasný systém často personálne a finančne náročný. MIRRI zároveň navrhuje, aby samosprávy nemuseli pripravovať drahú projektovú dokumentáciu ešte pred schválením dotácie, ale až po získaní podpory.

Starostovia upozornili aj na problémy s nedokončenými pozemkovými úpravami a pozemkami neznámych vlastníkov, ktoré komplikujú prípravu projektov. Migaľ zdôraznil, že samosprávy najlepšie poznajú svoje potreby. Cieľom rezortu je preto umožniť im jednoduchšie rozhodovať o využití časti eurofondov určenej pre regióny.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Richter: Vláda zrejme predloží reálny, nie vyrovnaný rozpočet

Vládna koalícia smeruje k dohode na návrhu štátneho rozpočtu na rok 2027. V ideálnom prípade by ho vláda mohla prerokovať už budúci týždeň, najneskôr o dva týždne. Vo štvrtok to povedal predseda poslaneckého klubu Smeru Ján Richter.

Podľa neho by mal kabinet predložiť „reálny“, nie vyrovnaný rozpočet. „Nechceme tu hrať divadlo, že budeme predkladať vyrovnaný a na druhý deň bude úplne iný,“ povedal. Ak Ústavný súd SR prijme rozhodnutie, ktoré bude vládu zaväzovať, koalícia ho podľa Richtera bude rešpektovať.

Opozícia vo štvrtok oznámila spoločné podanie na Ústavný súd SR pre spor o výklad dlhovej brzdy. Vláda tvrdí, že sa na ňu vzťahuje výnimka z povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet, keďže výdavky súvisiace s medzinárodnými zmluvami presiahli tri percentá HDP. Opozícia tento výklad odmieta.

Koaličná rada bude o rozpočte najbližšie rokovať v piatok. Podľa Richtera zostáva doladiť niekoľko otázok, pričom cieľom je dosiahnuť dohodu ešte pred schválením návrhu vládou.

Otvorená zostáva aj budúcnosť transakčnej dane. Richter pripustil jej možné zrušenie, výpadok príjmov by však podľa neho museli kompenzovať úspory jednotlivých rezortov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

EÚ a Kyjev sa dohodli na financovaní potrieb Ukrajiny

Brusel a Kyjev sa dohodli na spôsobe, ako pokryť rozpočtové a obranné potreby Ukrajiny na tento rok. Zároveň potvrdili kroky potrebné na včasné uvoľnenie príslušných prostriedkov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že rokovania s Európskou komisiou priniesli dobré výsledky. „Dohodli sme sa na formáte, harmonograme a krokoch potrebných na zabezpečenie úplného pokrytia,“ napísal.

Európska komisia nespresnila, akým konkrétnym spôsobom chcú strany pokryť tohtoročné potreby, ani neoznámila nové financie nad rámec už existujúcej pomoci.

V roku 2027 chce EÚ urýchlene pristúpiť k prideleniu 45 miliárd eur z 90-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu, ak Kyjev splní stanovené podmienky. Obe strany začnú zároveň určovať ďalšie rozpočtové a obranné potreby Ukrajiny.

EÚ a Ukrajina sa tiež dohodli, že sa budú každý mesiac stretávať a koordinovať ďalší postup. Vyzvali aj ostatných partnerov, aby splnili svoje finančné záväzky a vzhľadom na problémy, ktorým Ukrajina čelí, zvýšili svoje úsilie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Brusel znepokojuje rast dovozu do EÚ, hlavným zdrojom je Čína

Takmer štvrtina dovozu do Európskej únie rastie tempom, ktoré Európska komisia považuje za znepokojujúce. Podľa šéfa presadzovania obchodných pravidiel EÚ Denisa Redonneta je hlavným zdrojom tohto nárastu Čína. Trvalý a nezvyčajný rast dovozu zaznamenáva Únia najmä pri strojoch, textile, základných kovoch a chemických výrobkoch.

EÚ mala v roku 2025 obchodný deficit s Čínou približne 360 miliárd eur. Dovoz z Číny rastie, zatiaľ čo vývoz Únie do krajiny klesá podobným tempom. Brusel dúfa, že ešte tento mesiac dosiahne s Pekingom určitú formu dohody o riadení čínskeho vývozu.

Rastúci dovoz zároveň viedol k výraznému zvýšeniu počtu žiadostí európskeho priemyslu o obchodné ochranné opatrenia. Komisia otvorila v roku 2025 celkovo 32 nových prípadov oproti dlhodobému ročnému priemeru 12. Tento rok ich už začala 27, pričom viac ako tretina vyšetrovaní otvorených vlani sa týkala chemického priemyslu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Školy majú zachytávať rizikové správanie, Drucker chce zmenu

Školy na Slovensku sú podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) bezpečným miestom. Za uplynulé dva roky podľa neho štát prijal viacero opatrení na posilnenie prevencie a podpory žiakov.

Drucker reagoval aj na utorkový útok žiaka v škole v Staškove na Kysuciach. Škola podľa neho postupovala príkladne, hoci incident mal tragické následky. Minister pripomenul, že štát investoval viac ako 210 miliónov eur do podporných opatrení a rozšíril školské podporné tímy, školenia aj preventívne programy.

Za dôležité považuje lepšie prepojenie škôl, polície, zdravotníctva, sociálnych služieb a samospráv pri včasnom zachytávaní rizikového správania. Podobný systém podľa neho už približne dva roky funguje v Banskobystrickom kraji.

Na celoštátnej úrovni má zmenu priniesť návrh zákona o ochrane mládeže pred radikalizáciou, ktorý je v prvom čítaní v parlamente. Zaviesť má koordinované vyhodnocovanie rizík radikalizácie a mobilizácie k násiliu, odborné deradikalizačné programy a opatrenia na ochranu detí v online prostredí.

Súčasťou návrhu je aj regulácia používania sociálnych sietí deťmi mladšími ako 16 rokov. Drucker upozornil, že rodičia často nepoznajú mieru rizík, ktorým sú ich deti na internete vystavené.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.