Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na základni v Anglicku zadržali muža s iránskym občianstvom

Britská protiteroristická polícia vo štvrtok zadržala 27-ročného muža s britským a iránskym občianstvom pre podozrenie z prípravy teroristického útoku v súvislosti s nedeľňajším incidentom pri leteckej základni RAF Fairford.

Muža zadržali v Londýne a polícia zároveň prehľadala dve nehnuteľnosti. Vypočutý bol aj 26-ročný britský občan. Vyšetrovatelia preverujú všetky možné motívy vrátane prípadného zapojenia cudzieho štátu.

Britský premiér Andy Burnham už v stredu uviedol, že existujú „silné indície“ o možnej úlohe Iránu. Teherán akékoľvek zapojenie odmieta. RAF Fairford v juhozápadnom Anglicku využívajú aj americké ozbrojené sily.

Polícia v nedeľu pri základni pôvodne zadržala päť britských občanov vo veku od 23 do 25 rokov pre podozrenie z trestných činov súvisiacich s terorizmom a výbušninami. Neskôr ich prepustila na kauciu, naďalej však zostávajú predmetom vyšetrovania.

Incident vyvolali tri podozrivé dodávky odstavené neďaleko základne. Pyrotechnici v nich nenašli výbušniny, polícia však zaistila benzín.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Sýria a Hizballáh mali tajne rokovať, stretnutie popierajú

Predstavitelia sýrskej vlády a libanonského Hizballáhu sa podľa šiestich zdrojov agentúry Reuters minulý mesiac tajne stretli v Turecku, aby zmiernili vzájomné napätie. Ankara aj Damask však po zverejnení správy popreli, že sa takéto rokovanie uskutočnilo.

Podľa Reuters sa na stretnutí zúčastnili zástupcovia Hizballáhu a predstavitelia sýrskej rozviedky a ministerstva zahraničných vecí. Rokovanie mali sprostredkovať turecké bezpečnostné a spravodajské zložky.

Zdroje tvrdia, že témou boli bezpečnostné spory medzi oboma stranami. Sýrski predstavitelia mali Hizballáh požiadať, aby pomohol obmedziť pašovanie cez hranice a zlikvidoval svoje zostávajúce bunky v Sýrii. Damask mal zároveň ubezpečiť Hizballáh, že nebude vojensky zasahovať v Libanone s cieľom odzbrojiť ho.

Konečná dohoda podľa zdrojov nevznikla. Turecké úrady následne označili informácie o stretnutí za „úplne nepodložené“ a sýrska vláda uviedla, že žiadne také rokovanie sa nekonalo.

Napätie medzi novým vedením Sýrie a Hizballáhom vzrástlo po páde režimu Bašára Asada na konci roka 2024. Hizballáh počas sýrskej občianskej vojny podporoval Asadovu vládu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Škoda obmedzí výrobu, pre problémy s dodávkami z Ukrajiny

Automobilka Škoda Auto obmedzuje výrobu elektromobilov pre výpadok dodávok káblových zväzkov z Ukrajiny. Problém sa týka najmä modelov Elroq a Enyaq, ako aj pripravovaného modelu Peaq.

V mladoboleslavskom závode automobilka ruší niektoré zmeny a výroba momentálne funguje v obmedzenom režime. Podľa odborárskeho predáka a člena dozornej rady firmy Jaroslava Povšíka boli zrušené flexi aj nočné zmeny a produkcia pokračuje na dve zmeny.

Dôvodom sú problémy ukrajinského dodávateľa káblových zväzkov. Závod spoločnosti Kromberg & Schubert pri Žytomyre zasiahol niekoľkokrát ruský útok a momentálne je mimo prevádzky.

Škoda sa preto snaží chýbajúce komponenty zabezpečiť z iných krajín, napríklad z Tuniska alebo Maroka, a niektoré diely repasuje.

Samotná automobilka potvrdila, že pre problémy dodávateľa obmedzila výrobu, bližšie však nespresnila rozsah opatrení ani ich predpokladané trvanie. Elroq patrí v súčasnosti medzi najpredávanejšie modely značky a výrazne podporuje jej predaje elektromobilov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Bundeswehr vytvorí bojový dronový útvar

Nemecké ozbrojené sily vytvoria vlastný útvar zameraný na boj s bezpilotnými systémami. Tvoriť ho má približne 600 vojakov a jeho operačný dosah má siahať do 500 kilometrov. Vo štvrtok to oznámil minister obrany Boris Pistorius počas návštevy výcvikového priestoru Bergen v Dolnom Sasku.

„Kto chce byť úspešný v pozemnom boji, musí zvládnuť boj s bezpilotnými systémami,“ povedal Pistorius.

Nový útvar má vzniknúť v priebehu budúceho roka. Bundeswehr v ňom plánuje sústrediť existujúce schopnosti v oblasti dronov a urýchliť ich ďalší rozvoj. Súčasťou majú byť aj bezpilotné pozemné systémy a rota elektronického boja.

Jednotka má dostať aj nové tzv. kamikadze drony, ktoré dokážu určitý čas krúžiť nad priestorom a následne zaútočiť na vybraný cieľ. Bundeswehr tieto systémy v súčasnosti testuje a ich zavedenie do výzbroje očakáva v budúcom roku.

Podľa informácií z prostredia armády má byť nový útvar súčasťou 10. tankovej divízie, pod ktorú patrí aj 45. tanková brigáda nasadená v Litve. Nemecká armáda rozširuje využívanie dronov aj na základe skúseností z vojny na Ukrajine. Vo výcvikovom priestore Bergen aktuálne testuje viac ako 40 nových vojenských systémov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ukrajina prvýkrát bojovo nasadila novú balistickú raketu

Ukrajina prvýkrát bojovo nasadila svoju taktickú balistickú raketu FP-7. Vo štvrtok to oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Ukrajinská taktická balistická raketa FP-7. Prvé bojové použitie. Ďakujem za výsledok. Ďalším krokom je výroba,“ napísal Zelenskyj na Telegrame. Prezident nespresnil, kde bola raketa použitá ani aký cieľ zasiahla.

Vývoj vlastných taktických balistických rakiet považuje Kyjev za dôležitú súčasť posilňovania obranných schopností krajiny. Rusko pritom balistické rakety pravidelne používa pri útokoch na ukrajinské ciele.

Zelenskyj už začiatkom roka ocenil výsledky testov ukrajinských taktických balistických rakiet a uviedol, že ukazujú dobrý potenciál pre ďalšie využitie ozbrojenými silami. Podľa ukrajinských vojenských analytikov má FP-7 dolet približne 200 kilometrov.

Výrobca Fire Point uvádza, že raketa sa zároveň vyvíja ako balistický interceptor v rámci európskeho programu protiraketovej obrany Freyja. Ukrajina chce mať prototyp tohto systému pripravený v prvej polovici budúceho roka.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Uhrík ocenil odstúpenie Laššákovej z boja o prešovský kraj

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík privítal rozhodnutie europoslankyne Judity Laššákovej vzdať sa kandidatúry na predsedníčku Prešovského samosprávneho kraja. Zároveň vyzval na podobný krok kandidátku SNS Moniku Leškovú a nezávislého kandidáta Samuela Migaľa.

Uhrík vo videu na sociálnej sieti povedal, že odstúpenie Laššákovej podľa neho výrazne zvýšilo šance kandidáta Republiky Milana Mazureka proti súčasnému predsedovi PSK Milanovi Majerskému. Ide o politické hodnotenie lídra Republiky, nie o výsledok prieskumu či prognózu volieb.

Laššáková sa kandidatúry vzdala vo štvrtok po dohode s vedením Smeru. Premiér Robert Fico uviedol, že rozhodnutie malo prispieť k „zreálneniu volieb“ predsedu kraja.

Uhrík zároveň vyzval na širšie spájanie síl aj v ďalších mestách a krajoch s argumentom, že pri komunálnych a regionálnych voľbách môže roztrieštenie hlasov ovplyvniť výsledok.

Po odstúpení Laššákovej zostáva v súboji o post predsedu PSK desať kandidátov vrátane Mazureka, Majerského, Leškovej a Migaľa. Voľby sa uskutočnia 24. októbra.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.