Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Soul hrozí Ukrajine opatreniami pre presun zajatcov

Juhokórejský prezident I Če-mjong pohrozil Ukrajine bližšie neurčenými krokmi, ak neuzná existenciu dohody o utajení presunu dvoch zajatých severokórejských vojakov a neospravedlní sa.

Na sieti X vyjadril aj „hlboké poľutovanie“ nad ukrajinskými výrokmi o blížiacom sa vojenskom strete oboch Kóreí, ktoré označil za podnecovanie vojny.

Spor vypukol po tom, čo Volodymyr Zelenskyj minulý mesiac na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov oznámil odovzdanie zajatcov Južnej Kórei. Vojaci bojovali na strane Ruska. Soul tvrdí, že presun mal zostať dôverný na ich ochranu, Kyjev existenciu takejto dohody popiera.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha vo štvrtok označil situáciu za diplomatické nedorozumenie. Podľa ukrajinských médií sa krajina snaží vzťahy napraviť.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pikeová prežila popravu, lekári bojujú o jej život

Christa Pikeová je podľa svojich právnikov v kritickom stave a v nemocnici v Nashville dostáva život zachraňujúcu starostlivosť. Päťdesiatročná odsúdená v stredu prežila dva pokusy o popravu smrtiacou injekciou.

Podľa neziskového Centra pre informácie o treste smrti zrejme ide o prvý známy prípad človeka, ktorý prežil po vpravení popravných látok do tela. V Tennessee to bola druhá nevydarená poprava tento rok.

Advokát Randall Spivey povedal, že Pikeovej pravá ruka sfialovela a pri vpichoch sa vytvorili pľuzgiere. Po druhej dávke sa sťažovala na bolesť a pocit, že jej ruka „vybuchne“. Právnici preto predpokladajú, že látka prenikla do tkaniva namiesto krvného obehu. Prognózu nepoznajú.

Obhajoba opätovne žiada zmenu trestu na doživotie a postup označuje za „chemické mučenie“. Pikeová má ochorenie krvi. Jej žiadosť o alternatívny spôsob popravy neuspela.

Guvernér Bill Lee, ktorý v pondelok odmietol udeliť milosť, pozastavil popravy do konca roka a nariadil nezávislé preverenie incidentu.

Štát používa pentobarbital, jeho pôvod právnikom nesprístupnil. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk vyzval na zrušenie trestu smrti.

Pikeová mala 18 rokov, keď v roku 1995 s dvoma spoločníkmi vylákala do lesa 19-ročnú spolužiačku Colleen Slemmerovú, ktorú mučili a zabili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

USA uvalili sankcie na iránske spoločnosti

Spojené štáty vo štvrtok oznámili nové sankcie zamerané proti najväčším iránskym výrobcom automobilov, ako aj proti významným železničným, strojárskym a oceliarskym podnikom, uvádza agentúra AFP.

„Keďže železničný a automobilový sektor predstavujú jedny z najväčších zostávajúcich zdrojov príjmov a logistických kapacít režimu, dnešné opatrenie priamo zasahuje kľúčové tepny, na ktoré sa Irán spolieha pri udržiavaní svojej ekonomiky a obchádzaní sankcií,“ uviedlo americké ministerstvo financií vo vyhlásení.

Nové sankcie sú zamerané proti dvom najväčším iránskym automobilkám, Iran Khodro (IKCO) a SAIPA, ktoré zásobujú nielen domáci trh, ale vyvážajú vozidlá aj obchodným partnerom v regióne. Celkovo sa nové americké sankcie týkajú siedmich výrobcov automobilov.

Ide o súčasť takzvanej operácie Ekonomický vyvrheľ (Economic Outcast), ktorú Washington spustil v rámci svojho úsilia odrezať iránsku vládu od zdrojov príjmov. Medzi sankcionovanými spoločnosťami je aj najväčší iránsky výrobca motocyklov Niroo Motor.

Najnovšie reštrikcie zasiahli aj medzinárodných partnerov iránskeho automobilového sektora vrátane indonézskej spoločnosti Golden Motorcycle Company a výrobcov automobilových dielov v Spojených arabských emirátoch (SAE), Turecku a Hongkongu.

Reštrikcie zasiahli tiež spoločnosti v SAE a Nemecku, ktoré podľa USA pomáhajú iránskym oceliarskym spoločnostiam. Napokon nové opatrenia zasiahli aj takzvanú komplexnú sieť na vývoz ocele a ropy, ktorú podľa USA riadia dvaja iránsko-dominikánski občania pôsobiaci v Hongkongu.

(afp, tasr)

Minúta  |  

Na základni v Anglicku zadržali muža s iránskym občianstvom

Britská protiteroristická polícia vo štvrtok zadržala 27-ročného muža s britským a iránskym občianstvom pre podozrenie z prípravy teroristického útoku v súvislosti s nedeľňajším incidentom pri leteckej základni RAF Fairford.

Muža zadržali v Londýne a polícia zároveň prehľadala dve nehnuteľnosti. Vypočutý bol aj 26-ročný britský občan. Vyšetrovatelia preverujú všetky možné motívy vrátane prípadného zapojenia cudzieho štátu.

Britský premiér Andy Burnham už v stredu uviedol, že existujú „silné indície“ o možnej úlohe Iránu. Teherán akékoľvek zapojenie odmieta. RAF Fairford v juhozápadnom Anglicku využívajú aj americké ozbrojené sily.

Polícia v nedeľu pri základni pôvodne zadržala päť britských občanov vo veku od 23 do 25 rokov pre podozrenie z trestných činov súvisiacich s terorizmom a výbušninami. Neskôr ich prepustila na kauciu, naďalej však zostávajú predmetom vyšetrovania.

Incident vyvolali tri podozrivé dodávky odstavené neďaleko základne. Pyrotechnici v nich nenašli výbušniny, polícia však zaistila benzín.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Sýria a Hizballáh mali tajne rokovať, stretnutie popierajú

Predstavitelia sýrskej vlády a libanonského Hizballáhu sa podľa šiestich zdrojov agentúry Reuters minulý mesiac tajne stretli v Turecku, aby zmiernili vzájomné napätie. Ankara aj Damask však po zverejnení správy popreli, že sa takéto rokovanie uskutočnilo.

Podľa Reuters sa na stretnutí zúčastnili zástupcovia Hizballáhu a predstavitelia sýrskej rozviedky a ministerstva zahraničných vecí. Rokovanie mali sprostredkovať turecké bezpečnostné a spravodajské zložky.

Zdroje tvrdia, že témou boli bezpečnostné spory medzi oboma stranami. Sýrski predstavitelia mali Hizballáh požiadať, aby pomohol obmedziť pašovanie cez hranice a zlikvidoval svoje zostávajúce bunky v Sýrii. Damask mal zároveň ubezpečiť Hizballáh, že nebude vojensky zasahovať v Libanone s cieľom odzbrojiť ho.

Konečná dohoda podľa zdrojov nevznikla. Turecké úrady následne označili informácie o stretnutí za „úplne nepodložené“ a sýrska vláda uviedla, že žiadne také rokovanie sa nekonalo.

Napätie medzi novým vedením Sýrie a Hizballáhom vzrástlo po páde režimu Bašára Asada na konci roka 2024. Hizballáh počas sýrskej občianskej vojny podporoval Asadovu vládu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Škoda obmedzí výrobu, pre problémy s dodávkami z Ukrajiny

Automobilka Škoda Auto obmedzuje výrobu elektromobilov pre výpadok dodávok káblových zväzkov z Ukrajiny. Problém sa týka najmä modelov Elroq a Enyaq, ako aj pripravovaného modelu Peaq.

V mladoboleslavskom závode automobilka ruší niektoré zmeny a výroba momentálne funguje v obmedzenom režime. Podľa odborárskeho predáka a člena dozornej rady firmy Jaroslava Povšíka boli zrušené flexi aj nočné zmeny a produkcia pokračuje na dve zmeny.

Dôvodom sú problémy ukrajinského dodávateľa káblových zväzkov. Závod spoločnosti Kromberg & Schubert pri Žytomyre zasiahol niekoľkokrát ruský útok a momentálne je mimo prevádzky.

Škoda sa preto snaží chýbajúce komponenty zabezpečiť z iných krajín, napríklad z Tuniska alebo Maroka, a niektoré diely repasuje.

Samotná automobilka potvrdila, že pre problémy dodávateľa obmedzila výrobu, bližšie však nespresnila rozsah opatrení ani ich predpokladané trvanie. Elroq patrí v súčasnosti medzi najpredávanejšie modely značky a výrazne podporuje jej predaje elektromobilov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.