Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko zverejní spisy tajnej polície z čias komunizmu

Maďarsko čoskoro zverejní v online verejnej databáze desaťtisíce policajných spisov z komunistickej éry. Krok, načasovaný na 70. výročie protisovietskeho povstania z roku 1956, je naplnením prísľubu premiéra Pétera Magyara sprístupniť záznamy verejnosti.

Po desaťročiach odkladov bude môcť ktokoľvek vyhľadávať v databáze, ktorá obsahuje mená približne 55-tisíc tajných spolupracovníkov a informátorov. Štátna bezpečnosť ich často získavala vydieraním, hrozbami či odmenami. Sledovali priateľov, rodinných príslušníkov, susedov či kolegov, ale aj kultúrnu scénu vrátane undergroundových rockových koncertov.

Záznamy spravované Historickým archívom maďarskej štátnej bezpečnosti sprístupnia v dvoch fázach. Prvá sa začne 4. novembra, na výročie vstupu sovietskych tankov do Budapešti v roku 1956. Niektoré citlivé osobné údaje vrátane zdravotných záznamov, závislostí či sexuálnej orientácie začiernia.

Riaditeľ archívu Bendegúz Gergő Cseh označil zverejnenie spisov za historický krok, ktorý podľa neho ide ďalej než podobné opatrenia v iných krajinách bývalého východného bloku. Zákon, ktorý sprístupnenie umožnil, schválil parlament v septembri.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rezort zdravotníctva presadil v Národnej rade reformu liekov

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili reformu liekovej politiky z dielne ministerstva zdravotníctva. Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín má za cieľ zásadne zvýšiť dostupnosť inovatívnych liekov pre slovenských pacientov.

Prináša jasne stanovené procesné lehoty a transparentné pravidlá pre vstup nových liečiv a zdravotníckych pomôcok na trh s úhradou z verejného zdravotného poistenia.

Právna úprava sa zameriava aj na zvýšenie predvídateľnosti pri schvaľovaní takzvaných liekov na výnimku, ktoré štandardne nie sú hradené z poistenia.

Súčasťou schváleného balíka sú aj striktnejšie opatrenia na elimináciu nelegálneho reexportu liekov do zahraničia, posilnenie kontroly nad distribučnými reťazcami a zamedzenie falšovaniu lekárskych predpisov.

Reforma zároveň zosúlaďuje vnútroštátnu legislatívu s normami Európskej únie, spresňuje definície základných pojmov a zvyšuje právnu istotu subjektov v oblasti humánnej aj veterinárnej farmácie a transfúznej služby.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nobelovu cenu za fyziku získal Belgičan Halzen

Belgicko-americký časticový fyzik Francis Halzen získal Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026. Kráľovská švédska akadémia vied ocenila jeho „rozhodujúci prínos k neutrínovému observatóriu IceCube a objavu vysokoenergetických neutrín astrofyzikálneho pôvodu“.

Halzen získa finančnú odmenu 12 miliónov švédskych korún, čo je približne milión eur. Ak cenu získa viac laureátov, sumu medzi nich rozdelia.

Nobelove ceny vznikli na základe závetu švédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela a prvý raz ich udelili v roku 1901. Cena za fyziku patrí medzi najprestížnejšie ocenenia vo svojom odbore. Medzi jej laureátov patria Albert Einstein, Marie a Pierre Curieovci, Max Planck či Niels Bohr.

Vlani cenu získali vedci John Clarke, Michel Devoret a John Martinis za experimenty demonštrujúce princípy kvantovej fyziky. Tohtoročnú sériu Nobelových cien otvorilo v pondelok ocenenie za medicínu, v stredu oznámia laureáta za chémiu. Halzen si medailu prevezme 10. decembra v Štokholme.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Parlament posunul ďalej návrh na reguláciu sociálnych sietí

Poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu z dielne ministerstva školstva. Hlavnou zmenou má byť stanovenie vekovej hranice 16 rokov na vytvorenie a používanie používateľského účtu na sociálnych sieťach.

Predkladatelia vychádzajú z poznatkov neurovied a vývinovej psychológie, podľa ktorých sú mladší dospievajúci mimoriadne zraniteľní voči algoritmickému odporúčaniu škodlivého obsahu, závislostnému správaniu, dezinformáciám či radikalizačným naratívom.

Overovanie veku sa má preverovať anonymne – ideálne cez nástroj európskeho rámca digitálnej identity –, pričom prevádzkovateľ siete získa len informáciu o splnení podmienky a overovateľ sa nedozvie, pre ktorú službu bolo overenie použité.

Okrem vekového obmedzenia legislatíva zavádza komplexný koordinovaný systém na včasnú identifikáciu rizík a prevenciu. Prepojí národnú, regionálnu a lokálnu úroveň prostredníctvom národného koordinátora, Rady integrovaného systému, ako aj regionálnych rád a koordinačných skupín.

Súčasťou návrhu je tiež akreditácia odborných programov zameraných na prevenciu radikalizácie, deradikalizáciu a sociálnu reintegráciu mládeže.

Rezort školstva v legislatíve presne rozlišuje medzi radikalizáciou ako procesom zmeny postojov a mobilizáciou k násiliu, pri ktorej už vzniká priama pripravenosť použiť násilie. Na príprave návrhu spolupracovali aj ministerstvá práce, vnútra a spravodlivosti.

V prípade schválenia by nové pravidlá nadobudli účinnosť od roku 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Odborníci SHMÚ uznali nový teplotný rekord Slovenska

Na zasadnutí odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) oficiálne uznali nový rekord maximálnej teploty vzduchu na území Slovenska s hodnotou 42,2 stupňa Celzia zo 6. augusta 2026.

Namerali ho na klimatologickej stanici v Dolných Plachtinciach. Informoval o tom hovorca SHMÚ Ivan Garčár.

Na zasadnutí preverili platnosť kalibrácie vrátane platných kalibračných neistôt prístrojov, umiestnenie a okolie meradiel a venovali sa aj dôkladnej analýze poveternostnej situácie zo 6. augusta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Deficit verejných financií bol vlani nižší, než počítal rozpočet

Verejné financie Slovenska skončili v roku 2025 so schodkom 6,086 miliardy eur, čo predstavovalo 4,45 percenta HDP. Výsledok bol lepší než schválený rozpočet, ktorý počítal s deficitom 4,72 percenta HDP. Štátny záverečný účet v utorok schválil parlament.

Deficit bol oproti rozpočtu nižší o 517 miliónov eur a medziročne klesol o 876 miliónov eur. Príjmy verejnej správy zaostali za plánom o 414 miliónov eur, pričom daňové príjmy boli nižšie o 1,64 miliardy eur. Výdavky však boli oproti rozpočtu nižšie o 931 miliónov eur.

Dlh verejnej správy ku koncu roka dosiahol 83,96 miliardy eur, teda 61,39 percenta HDP. Ministerstvo financií jeho nárast pripísalo najmä slabšiemu vývoju ekonomiky. Slovenská ekonomika vlani vzrástla iba o 0,8 percenta namiesto rozpočtom predpokladaných 2,2 percenta.

Priemerný deficit krajín Európskej únie dosiahol vlani 3,1 percenta HDP a priemerný verejný dlh 81,7 percenta HDP.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.