Preskočiť na obsah
  |  

Zurian: Zsuzsová by vedela povedať, kto stojí za vraždou Kuciaka

Na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pokračuje hlavné pojednávanie v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a prípravy vrážd prokurátorov výsluchom riaditeľa Úradu inšpekčnej služby Branislava Zuriana. Jeho výsluch navrhol obhajca obžalovaného Mariana Kočnera Marek Para v súvislosti s komunikáciou so svedkom Petrom Tóthom na jeseň 2018.

Zurian vysvetlil, že vtedajší policajný prezident Milan Lučanský mu povedal o Tóthovom záujme stretnúť sa. Následne Tótha kontaktoval a viackrát sa s ním stretol. Záujem o spoluprácu vnímal tak, že nechcel byť spájaný s vraždou, keďže predtým zabezpečoval sledovanie novinára.

Šéf policajnej inšpekcie zdôraznil, že robil všetko pre objasnenie vraždy a nikto ho ani vyšetrovací tím negatívne neovplyvňoval. Informácie od Tótha považuje za veľmi podstatné a podľa neho sa pri následnom preverovaní potvrdzovali. Kto stojí za vraždou Kuciaka, by podľa Zuriana vedela povedať Alena Zsuzsová.

Para tvrdí, že cieľom obhajoby bolo Zurianovou výpoveďou spochybniť Tótha a že sa jej to podarilo. Poukázal napríklad na odlišný opis prvého kontaktu medzi Tóthom a Zurianom.

Prípad vraždy Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej sa po zrušení dvoch predošlých rozsudkov Najvyšším súdom SR prejednáva už po tretíkrát. Obžalobe z objednávky vraždy čelia Kočner a Alena Zsuzsová, zatiaľ čo Miroslav Marček, Tomáš Szabó a Zoltán Andruskó už dostali právoplatné tresty.

(tasr, max)

  |  

Litva v prvom hlasovaní podporila zrušenie zákazu jadrových zbraní

Litovský parlament v utorok urobil prvý krok k zrušeniu ústavného zákazu jadrových zbraní na území krajiny. Za zmenu hlasovalo 106 zo 141 poslancov. Na jej definitívne schválenie je potrebná dvojtretinová väčšina v dvoch hlasovaniach, pričom druhé je naplánované na 12. januára.

Návrh ruší zákaz zavedený pred viac ako tromi desaťročiami po tom, čo Litva získala nezávislosť od Sovietskeho zväzu. Politické strany sa na pláne zrušiť ho dohodli už v júli. Reuters dáva krok do súvislosti so zmenou bezpečnostných pomerov v regióne v dôsledku Ruska.

Prezident Gitanas Nausėda uviedol, že Litva nemá bezprostredné plány na uskladnenie jadrových zbraní na svojom území. Odstránenie zákazu však podľa neho krajine umožní konať, ak sa bezpečnostná situácia zmení.

Litva zároveň zostane zmluvnou stranou Zmluvy o nešírení jadrových zbraní.

(reuters, max)

  |  

Lídri V4 budú v Trenčíne rokovať s von der Leyenovou

Slovensko bude 4. a 5. novembra hostiť samit prezidentov krajín Vyšehradskej štvorky (V4). V Trenčíne, ktorý tento rok nesie titul Európske hlavné mesto kultúry, privíta prezident Peter Pellegrini svojich partnerov – českého prezidenta Petra Pavla, poľského prezidenta Karola Nawrockého a maďarského prezidenta Andrása Baku.

Na rokovaní v širšom formáte sa k hlavám štátov pripojí aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ústrednou témou plenárneho rokovania bude rozširovanie Európskej únie, čo predstavuje jednu z kľúčových priorít aktuálneho slovenského predsedníctva vo V4.

Hlavná časť programu bude 5. novembra v priestoroch Trenčianskeho hradu. Počas pracovného obeda s predsedníčkou Európskej komisie budú lídri diskutovať aj o aktuálnych zahraničnopolitických otázkach.

Oficiálne stretnutie sa začne už 4. novembra spoločným kultúrnym programom v historickej synagóge v Trenčíne.

(tasr, max)

  |  

Francúzi vyšetrujú financovanie Hamasu cez charity

Francúzske úrady vyšetrujú tri osoby pre podozrenie z financovania Hamasu prostredníctvom humanitárnych organizácií. Prípad súvisí s informáciami zo Spojených štátov a so zásahom francúzskej kontrarozviedky z konca septembra.

Americké ministerstvo financií uvalilo sankcie na Faouziho Bariku a Amela Oualida a dve organizácie, ktoré viedli. Tvrdí, že sieť v rokoch 2020 až 2026 previedla Hamasu viac ako dva milióny dolárov, z toho 1,5 milióna vyzbierala po útoku zo 7. októbra 2023. Peniaze mali získavať pod zámienkou humanitárnej pomoci civilistom v Gaze.

Francúzska protiteroristická prokuratúra vyšetruje financovanie teroristickej organizácie, zneužitie dôvery a pranie špinavých peňazí. Barika skončil vo väzbe, Oualid je pod súdnym dohľadom. Oualid prostredníctvom advokáta odmieta väzby na Hamas, Barikova obhajoba spochybňuje americkú interpretáciu prípadu.

Podobné prípady riešia aj ďalšie európske krajiny. V Holandsku úrady vyšetrujú prevody organizáciám spájaným s Hamasom, v Taliansku vlani zadržali sedem ľudí pre podozrenie, že pod rúškom charity poslali Hamasu približne sedem miliónov eur.

(red)

  |  

Rumunský prezident navrhol za premiéra diplomata Niculesca

Rumunský prezident Nicusor Dan navrhol 55-ročného diplomata a bývalého veľvyslanca vo Francúzsku Lucu Niculesca za premiéra. Ide o Danov štvrtý pokus za uplynulých päť mesiacov o zostavenie vlády a ukončenie politickej krízy, ktorá pretrváva od májového pádu proeurópskej koalície Ilieho Bolojana.

Niculescu má desať dní na zostavenie kabinetu a získanie dôvery v parlamente. Prezident uviedol, že od prípadnej vlády očakáva zachovanie prozápadného smerovania krajiny a plnenie finančných záväzkov. Dan už skôr vylúčil účasť opozičnej pravicovej Aliancie za zjednotenie Rumunov vo vláde.

Zostavenie stabilnej vlády by mohlo odvrátiť predčasné voľby. V prieskumoch vedie o dvojciferný rozdiel práve Aliancia za zjednotenie Rumunov.

Politická nestabilita zároveň zvyšuje náklady na štátny dlh a vytvára tlak na investičný rating Rumunska. Všetky tri hlavné ratingové agentúry ho ponechávajú na najnižšom stupni investičného pásma s negatívnym výhľadom. Zdôrazňujú tiež potrebu schváliť do konca roka rozpočet na rok 2027, ktorý počíta s ďalším znižovaním deficitu.

(reuters, max)

  |  

Superinteligencia Trumpa vyvolala nákupnú horúčku

Slovinský register domén zaznamenal bezprecedentný nárast záujmu, keď za 24 hodín pribudlo viac ako 20-tisíc nových adries s koncovkou .si.

Masívny dopyt podľa portálu Nextweb nastal po tom, čo americký prezident Donald Trump nariadil federálnym agentúram používať namiesto termínu „umelá inteligencia“ (AI) výraz „superinteligencia“ (SI).

Kód slovinskej krajiny sa totiž presne zhoduje s iniciálami nového názvu. Len za posledný mesiac vzrástol celkový počet registrácií o viac ako 46-tisíc. Na porovnanie, v auguste pribúdalo mesačne menej ako dvetisíc adries.

Viac ako polovica kupujúcich pochádza z USA a Indie, mnohí využívajú výhodnú cenu. Doména .si stojí ročne približne dvanásť dolárov, čo predstavuje cenovo dostupnú alternatívu k doméne karibského ostrova Anguilla (.ai), ktorá stojí až 90 dolárov.

Mnoho novoregistrovaných názvov sa okamžite prepisuje na sekundárnych trhoch s cieľom ďalšieho predaja. Poskytovatelia webhostingu uvádzajú, že .si sa stala ich druhou najpredávanejšou koncovkou hneď po .com.

(max)