Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parlament posunul ďalej návrh na reguláciu sociálnych sietí

Poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu z dielne ministerstva školstva. Hlavnou zmenou má byť stanovenie vekovej hranice 16 rokov na vytvorenie a používanie používateľského účtu na sociálnych sieťach.

Predkladatelia vychádzajú z poznatkov neurovied a vývinovej psychológie, podľa ktorých sú mladší dospievajúci mimoriadne zraniteľní voči algoritmickému odporúčaniu škodlivého obsahu, závislostnému správaniu, dezinformáciám či radikalizačným naratívom.

Overovanie veku sa má preverovať anonymne – ideálne cez nástroj európskeho rámca digitálnej identity –, pričom prevádzkovateľ siete získa len informáciu o splnení podmienky a overovateľ sa nedozvie, pre ktorú službu bolo overenie použité.

Okrem vekového obmedzenia legislatíva zavádza komplexný koordinovaný systém na včasnú identifikáciu rizík a prevenciu. Prepojí národnú, regionálnu a lokálnu úroveň prostredníctvom národného koordinátora, Rady integrovaného systému, ako aj regionálnych rád a koordinačných skupín.

Súčasťou návrhu je tiež akreditácia odborných programov zameraných na prevenciu radikalizácie, deradikalizáciu a sociálnu reintegráciu mládeže.

Rezort školstva v legislatíve presne rozlišuje medzi radikalizáciou ako procesom zmeny postojov a mobilizáciou k násiliu, pri ktorej už vzniká priama pripravenosť použiť násilie. Na príprave návrhu spolupracovali aj ministerstvá práce, vnútra a spravodlivosti.

V prípade schválenia by nové pravidlá nadobudli účinnosť od roku 2027.

(tasr, max)

Minúta  |  

Odborníci SHMÚ uznali nový teplotný rekord Slovenska

Na zasadnutí odborníkov zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) oficiálne uznali nový rekord maximálnej teploty vzduchu na území Slovenska s hodnotou 42,2 stupňa Celzia zo 6. augusta 2026.

Namerali ho na klimatologickej stanici v Dolných Plachtinciach. Informoval o tom hovorca SHMÚ Ivan Garčár.

Na zasadnutí preverili platnosť kalibrácie vrátane platných kalibračných neistôt prístrojov, umiestnenie a okolie meradiel a venovali sa aj dôkladnej analýze poveternostnej situácie zo 6. augusta.

(tasr, max)

Minúta  |  

Deficit verejných financií bol vlani nižší, než počítal rozpočet

Verejné financie Slovenska skončili v roku 2025 so schodkom 6,086 miliardy eur, čo predstavovalo 4,45 percenta HDP. Výsledok bol lepší než schválený rozpočet, ktorý počítal s deficitom 4,72 percenta HDP. Štátny záverečný účet v utorok schválil parlament.

Deficit bol oproti rozpočtu nižší o 517 miliónov eur a medziročne klesol o 876 miliónov eur. Príjmy verejnej správy zaostali za plánom o 414 miliónov eur, pričom daňové príjmy boli nižšie o 1,64 miliardy eur. Výdavky však boli oproti rozpočtu nižšie o 931 miliónov eur.

Dlh verejnej správy ku koncu roka dosiahol 83,96 miliardy eur, teda 61,39 percenta HDP. Ministerstvo financií jeho nárast pripísalo najmä slabšiemu vývoju ekonomiky. Slovenská ekonomika vlani vzrástla iba o 0,8 percenta namiesto rozpočtom predpokladaných 2,2 percenta.

Priemerný deficit krajín Európskej únie dosiahol vlani 3,1 percenta HDP a priemerný verejný dlh 81,7 percenta HDP.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Poslanci budú o návrhu rozpočtu rokovať od stredy

Poslanci Národnej rady začnú o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok rokovať v stredu 7. októbra od 14:00. Návrh v utorok zaradili do programu aktuálnej schôdze. O rozpočte budú hlasovať najskôr v stredu 14. októbra.

Ešte predtým poslanci prerokujú novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, pričom rozpravu skrátili na maximálne 12,5 hodiny. Okrem štátneho rozpočtu sa budú zaoberať aj rozpočtami Eximbanky, Sociálnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Od stredy parlament predĺži rokovacie dni do 20:00, s výnimkou piatka. Poslanci sa budúci týždeň zídu mimoriadne už v pondelok.

Vláda návrh rozpočtu schválila v pondelok. Počíta s príjmami verejnej správy 63,343 miliardy eur a výdavkami 70,786 miliardy eur. Deficit má dosiahnuť 7,443 miliardy eur, teda 4,94 percenta HDP. Je tak vyšší ako očakávaný tohtoročný schodok na úrovni 4,37 percenta HDP.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Gašpar viní Matoviča z radikalizácie mládeže

Predstavitelia koaličnej strany Smer na utorkovej tlačovej konferencii v Národnej rade SR ostro skritizovali opozičné hnutia a politikov za šírenie prejavov, ktoré podľa nich podnecujú nenávisť a polarizujú spoločnosť.

Stranícky podpredseda parlamentu Tibor Gašpar obvinil predsedu Hnutia Slovensko Igora Matoviča, že v rámci stretnutí s mladými ľuďmi cielene radikalizuje mládež a šíri nenávisť voči vybraným osobám, čo ilustroval na heslách ako „Dosť bolo Fica“. Aj keď pripustil vyjadrenia s problematickým tónom aj v strane Smer, vidí zásadný rozdiel v rétorike koalície a opozície.

Jeho poslanecká kolegyňa Zuzana Plevíková rovnako skritizovala správanie Matoviča voči ženám a dievčatám a obvinila aj Progresívne Slovensko z podporovania vulgarizmov na chodníkoch namierených proti vláde.

Zároveň odmietla tvrdenia predsedu SaS Branislava Gröhlinga, podľa ktorého opozícia spoločnosť nepolarizuje, a poukázala na vyhrotené vyjadrenia o „veľkej očiste“ zasahujúcej i rodiny politikov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zatkli exšéfa nemeckej rozviedky, podozrievajú ho z vlastizrady

Nemecká polícia zatkla bývalého šéfa Spolkovej spravodajskej služby Augusta Hanninga, ktorý stál na čele BND v rokoch 1998 až 2005. Dnes 80-ročný Hanning čelí podozreniu zo špionáže pre cudziu mocnosť, vlastizrady a vyzrádzania štátnych tajomstiev. Píše Bild.

Podľa denníka mal za peniaze získavať tajné informácie od bývalého pracovníka vedenia BND Manfreda D., ktorý v minulosti viedol Hanningovu kanceláriu a pre spravodajskú službu pracoval do jari tohto roka. Hanning získané informácie údajne ďalej predával v rámci svojej poradenskej činnosti.

Po odchode zo štátnych služieb pôsobil ako medzinárodný konzultant a mal kontakty v Rusku aj v Číne vrátane tamojších štátnych predstaviteľov. Zároveň čelil značným finančným problémom.

Vyšetrovatelia sa k podozreniam dostali počas vyšetrovania prípadu hamburskej podnikateľky Christiny Blockovej, keď narazili na informácie o úniku materiálov z BND určených pre úrad kancelára.

Či Hanning tajné informácie priamo odovzdával cudzej mocnosti, je podľa Bildu naďalej predmetom vyšetrovania.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.