Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Na čele slovenských biskupov bude Stanislav Zvolenský

Bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský bude najbližšie štyri roky opäť predsedom Konferencie biskupov Slovenska. V tajnej voľbe o tom v utorok rozhodli slovenskí biskupi na plenárnom zasadnutí v Badíne.

Zvolenský vo funkcii nahradí košického arcibiskupa metropolitu Bernarda Bobera, ktorému sa skončilo štvorročné funkčné obdobie. Ako predseda bude KBS zastupovať navonok a koordinovať jej činnosť.

Podpredsedom zostáva nitriansky biskup Viliam Judák. Stálu radu KBS budú spolu so Zvolenským, Judákom a generálnym tajomníkom Ivanom Ružičkom tvoriť spišský pomocný biskup Ján Kuboš a biskup Ordinariátu Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR Pavol Šajgalík.

Zvolenský už KBS viedol od októbra 2009 do októbra 2022. Bratislavským arcibiskupom a metropolitom je od roku 2008, za biskupa ho vysvätili v roku 2004.

Predsedu a podpredsedu volí plenárne zasadnutie KBS spomedzi diecéznych arcibiskupov alebo biskupov. Ich funkčné obdobie trvá štyri roky.

(tasr, max)

Minúta  |  

Strana vidieka si do názvu pripísala meno Huliaka

Delegáti republikového snemu mimoparlamentnej Strany vidieka odhlasovali v pondelok v Očovej zmenu názvu subjektu na Strana vidieka Huliakovci.

Predseda strany a minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nominant Smeru) vysvetlil, že úprava názvu má poslúžiť na lepšiu poznateľnosť u voličov v podmienkach obmedzeného rozpočtu na politickú kampaň.

Strana zároveň predstavila svoje hlavné programové priority, medzi ktoré patrí plán na zamestnávanie Rómov a sprísnenie podmienok pri nakladaní s drevnou hmotou. Huliakovci presadzujú minimalizáciu vývozu dreva vyťaženého na Slovensku a požiadavku, aby domáci spracovatelia získali prednostné právo pri nákupe dreva od štátneho podniku Lesy SR.

V nadchádzajúcich regionálnych a komunálnych voľbách sa o priazeň voličov uchádza 713 kandidátov priamo pod hlavičkou Strany vidieka Huliakovci, pričom celkovo strana zastrešuje a podporuje 767 kandidátov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Sankcie dlhovej brzdy zostanú platiť aj pre mestá a obce

Poslanci Národnej rady SR v utorok odmietli opozičný návrh Progresívneho Slovenska na zmenu ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a neposunuli ho do druhého čítania. Cieľom novely bolo vyňať mestá, obce a samosprávne kraje spod najprísnejších sankčných mechanizmov dlhovej brzdy.

Sankcie vyplývajú zo súčasnej vysokej úrovne verejného dlhu. Predkladatelia však argumentovali, že samosprávy vytvorili len zlomok celkového dlhu Slovenska a na jeho súčasnú úroveň nemajú zásadný vplyv. Návrh podľa PS pochádzal od samosprávnych združení.

Poslankyňa PS Jana Hanuliaková zdôraznila, že samosprávy majú vlastné prísne pravidlá hospodárenia a nemali by doplácať na hospodárenie centrálnej vlády. Vyňatie miest, obcí a krajov zo sankcií dlhovej brzdy označila za jediné riešenie, ktoré ich môže ochrániť pred kolapsom, ak by nedokázali zostaviť rozpočty na budúci rok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Maďarsko zverejní spisy tajnej polície z čias komunizmu

Maďarsko čoskoro zverejní v online verejnej databáze desaťtisíce policajných spisov z komunistickej éry. Krok, načasovaný na 70. výročie protisovietskeho povstania z roku 1956, je naplnením prísľubu premiéra Pétera Magyara sprístupniť záznamy verejnosti.

Po desaťročiach odkladov bude môcť ktokoľvek vyhľadávať v databáze, ktorá obsahuje mená približne 55-tisíc tajných spolupracovníkov a informátorov. Štátna bezpečnosť ich často získavala vydieraním, hrozbami či odmenami. Sledovali priateľov, rodinných príslušníkov, susedov či kolegov, ale aj kultúrnu scénu vrátane undergroundových rockových koncertov.

Záznamy spravované Historickým archívom maďarskej štátnej bezpečnosti sprístupnia v dvoch fázach. Prvá sa začne 4. novembra, na výročie vstupu sovietskych tankov do Budapešti v roku 1956. Niektoré citlivé osobné údaje vrátane zdravotných záznamov, závislostí či sexuálnej orientácie začiernia.

Riaditeľ archívu Bendegúz Gergő Cseh označil zverejnenie spisov za historický krok, ktorý podľa neho ide ďalej než podobné opatrenia v iných krajinách bývalého východného bloku. Zákon, ktorý sprístupnenie umožnil, schválil parlament v septembri.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rezort zdravotníctva presadil v Národnej rade reformu liekov

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili reformu liekovej politiky z dielne ministerstva zdravotníctva. Novela zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín má za cieľ zásadne zvýšiť dostupnosť inovatívnych liekov pre slovenských pacientov.

Prináša jasne stanovené procesné lehoty a transparentné pravidlá pre vstup nových liečiv a zdravotníckych pomôcok na trh s úhradou z verejného zdravotného poistenia.

Právna úprava sa zameriava aj na zvýšenie predvídateľnosti pri schvaľovaní takzvaných liekov na výnimku, ktoré štandardne nie sú hradené z poistenia.

Súčasťou schváleného balíka sú aj striktnejšie opatrenia na elimináciu nelegálneho reexportu liekov do zahraničia, posilnenie kontroly nad distribučnými reťazcami a zamedzenie falšovaniu lekárskych predpisov.

Reforma zároveň zosúlaďuje vnútroštátnu legislatívu s normami Európskej únie, spresňuje definície základných pojmov a zvyšuje právnu istotu subjektov v oblasti humánnej aj veterinárnej farmácie a transfúznej služby.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nobelovu cenu za fyziku získal Belgičan Halzen

Belgicko-americký časticový fyzik Francis Halzen získal Nobelovu cenu za fyziku za rok 2026. Kráľovská švédska akadémia vied ocenila jeho „rozhodujúci prínos k neutrínovému observatóriu IceCube a objavu vysokoenergetických neutrín astrofyzikálneho pôvodu“.

Halzen získa finančnú odmenu 12 miliónov švédskych korún, čo je približne milión eur. Ak cenu získa viac laureátov, sumu medzi nich rozdelia.

Nobelove ceny vznikli na základe závetu švédskeho vynálezcu a podnikateľa Alfreda Nobela a prvý raz ich udelili v roku 1901. Cena za fyziku patrí medzi najprestížnejšie ocenenia vo svojom odbore. Medzi jej laureátov patria Albert Einstein, Marie a Pierre Curieovci, Max Planck či Niels Bohr.

Vlani cenu získali vedci John Clarke, Michel Devoret a John Martinis za experimenty demonštrujúce princípy kvantovej fyziky. Tohtoročnú sériu Nobelových cien otvorilo v pondelok ocenenie za medicínu, v stredu oznámia laureáta za chémiu. Halzen si medailu prevezme 10. decembra v Štokholme.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.