Rozpočet už je v parlamente
Parlament v utorok zaradil vládny návrh štátneho rozpočtu na rok 2027 do programu aktuálnej schôdze. Poslanci o ňom začnú rokovať od 7. októbra. Najskorší plánovaný termín hlasovania je 14. októbra. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) nepredpokladá, že rozprava bude krátka.
Koaličný poslanec Pavel Ľupták zo Strany vidieka Huliakovci pre Štandard povedal, že je v záujme vlády, aby bol rozpočet schválený čo najskôr a bez zbytočných odkladov.
Taraba pritom tvrdí, že približne polmiliardový výpadok po zrušení transakčnej dane možno nahradiť zdanením nadmerných ziskov firiem predávajúcich zbrane na Ukrajinu a výrobcov elektriny.
Zatiaľ ide o jeho politický návrh, nie o zverejnený prepočet ministerstva financií. Výnos takejto dane by závisel od konkrétneho nastavenia aj skutočných ziskov podnikov. Tarabovu alternatívu preto nemožno považovať za potvrdenú rozpočtovo neutrálnu náhradu. Pri 76 hlasoch však získava politickú váhu, ktorú by pri pohodlnejšej väčšine nemala.
Vláda sa poistila pre prípad provizória
Ešte pred začiatkom rokovania o rozpočte však koalícia urobila krok, ktorý ukazuje, že počíta už aj s alternatívnym scenárom.
Parlament v utorok schválil novelu zákona o rozpočtových pravidlách. Pozmeňujúci návrh poslanca Smeru Daniela Karasa, podaný 6. októbra, upravil aj pravidlá hospodárenia počas rozpočtového provizória. Za celý zákon napokon hlasovalo 76 zo 77 prítomných poslancov.
Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) zmenu obhajoval tým, že súčasné pravidlá sú pri dlhšom provizóriu príliš striktné a štát potrebuje väčšiu flexibilitu pri presúvaní výdavkov. Úpravu označil za poistku, ktorú musí mať pripravenú, ak chce byť „dobrým hospodárom“. Otvorene pritom hovoril o potrebe pripraviť sa na rôzne varianty.
Čiže, ak by parlament rozpočet na rok 2027 neschválil, štát by od januára hospodáril v režime odvodenom od rozpočtu roku 2026. Nové pravidlá však uvoľňujú doterajší mesačný limit jednej dvanástiny a umožňujú pružnejšie presúvať výdavky medzi mesiacmi. Provizórium tak vláde poskytne väčšiu flexibilitu, hoci nenahrádza riadne schválený rozpočet.
Kamenický spomenul dokonca krajný scenár predčasných volieb. „Čo keď budú v januári predčasné voľby?“ pýtal sa v pléne. Pri súčasnom nastavení by podľa neho vznikol veľký problém, ktorého dôsledky by pocítili ľudia.
Príprava poistky neznamená, že vláda očakáva neschválenie rozpočtu. Ukazuje však, že s touto možnosťou prakticky pracuje. Koalícia teda na jednej strane deklaruje potrebných 76 hlasov a chce rozpočet schváliť rýchlo, na druhej strane si ešte pred hlasovaním upravila podmienky pre prípad, že by sa to nepodarilo.
Nad rozpočtom visí aj ústavný spor
Neistota pritom nie je iba politická. Návrh na rok 2027 počíta s deficitom 4,94 percenta HDP, približne 7,4 miliardy eur. Slovensko sa však nachádza v najvyššom sankčnom pásme ústavnej dlhovej brzdy.
Po skončení dvojročnej povolebnej výnimky má vláda podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť povinnosť predložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Kabinet ale vychádza z iného výkladu. Odvoláva sa na výnimku v ústavnom zákone súvisiacu okrem iného s výdavkami vyplývajúcimi z plnenia medzinárodných záväzkov. RRZ takýto postup odmieta a použitie výnimky označila za nepodložené a účelové.
Na podobný problém upozornil aj právny expert Štandardu Jozef Onačilla v komentári Neústavnosť pri rozpočte sa vyrovná drzosti pri darovaní migov. Analógiu vidí v spore o darovanie stíhačiek MiG-29 a v používaní medzinárodných záväzkov ako argumentu na postup narážajúci na vnútroštátne ústavné obmedzenia.
Jeho text je právnym názorom, nie záväzným výkladom. Spor však už smeruje tam, kde takýto výklad môže vzniknúť.
Opozícia sa obrátila na Ústavný súd
Spoločné podanie podpísalo 45 opozičných poslancov. Od Ústavného súdu žiadajú záväzný výklad spornej časti zákona o dlhovej brzde.
Nejde teda jednoducho o napadnutie rozpočtu. Otázkou je, či vláda môže použiť výnimku, na ktorú sa odvoláva, a vďaka nej nepredložiť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet.
Onačilla pre Štandard odhaduje, že Ústavný súd by vzhľadom na povahu sporu mohol rozhodnúť do konca decembra. Nejde o zákonnú lehotu, ale o jeho odhad. Ak by sa naplnil, záväzný výklad by prišiel ešte pred začiatkom nového rozpočtového roka.
Ak by súd rozhodol už počas schvaľovania a odmietol vládny výklad, kabinet a parlament by museli ďalší postup prispôsobiť jeho rozhodnutiu. Ak parlament rozpočet schváli skôr a súd rozhodne neskôr, situácia bude právne odlišná: rozhodnutie o výklade ústavného zákona nemožno automaticky zamieňať s rozhodnutím o neústavnosti už schváleného zákona o štátnom rozpočte.
Práve tu získava zmena pravidiel provizória širší význam. Podanie na Ústavný súd samo osebe provizórium nespôsobí. To nastane až vtedy, ak Národná rada neschváli rozpočet do konca roka. Vláda si však pre takúto situáciu už vytvorila pružnejšie podmienky hospodárenia.
Štát by ani vtedy neprestal fungovať a neprestali by sa vyplácať dôchodky. Provizórium však obmedzuje vládu pri nových výdavkoch a prioritách. Slovensko v ňom bolo naposledy v roku 1995, keď trvalo prvé tri mesiace roka.
Nula podľa pravidiel, 2,5 percenta pre dlh
Celý spor má ešte jeden paradox. To, čo podľa ekonómov požaduje najvyššie pásmo dlhovej brzdy, nie je automaticky ekonomicky optimálnym riešením.
Okamžité stlačenie deficitu zo 4,94 percenta HDP na nulu by znamenalo zásah v miliardách eur. Aj rada upozorňuje na vážne hospodárske následky takejto prudkej konsolidácie.
Z pohľadu stabilizácie verejného dlhu je preto podstatná aj hranica približne 2,5 percenta HDP, na ktorú by sa podľa prepočtov analytikov musel deficit dostať. Oproti plánovaným 4,94 percenta ide o rozdiel približne 3,7 miliardy eur.
Ešte v roku 2024 pritom vláda plánovala pre rok 2027 deficit tri percentá. Dnes je cieľ takmer päť percent a hrubý verejný dlh má bez ďalších opatrení vzrásť zo 61,4 percenta HDP v roku 2025 na 71,8 percenta v roku 2029.
Rozpočet tak čakajú tri skúšky naraz. Politicky musí Fico ukázať, že 76 hlasov, ktoré sa v utorok našli pri zmene rozpočtových pravidiel, sa nájde aj pri rozpočte. Právne musí vláda obhájiť svoj výklad dlhovej brzdy. A ekonomicky zostáva otázka, ako chce zastaviť rast dlhu pri deficite takmer päť percent HDP.
Utorkové hlasovanie ukázalo, že deklarovaných 76 hlasov môže fungovať. Zároveň však vláda tým istým zákonom upravila pravidlá pre situáciu, ak by rozpočet schválený nebol. Nie je to dôkaz, že s neúspechom počíta. Je to však celkom zreteľný signál, že naň chce byť pripravená.
