Preskočiť na obsah
  |  

Axios: Trump dohodol ruskú naftu po spore s Kyjevom o rafinérie

Americký prezident Donald Trump sa rozhodol uzavrieť dohodu s Ruskom o vývoze nafty po tom, ako Ukrajina podľa amerického predstaviteľa opakovane ignorovala výzvy Washingtonu na zastavenie útokov na ruské rafinérie, informoval o tom web Axios.

Ukrajinské útoky podľa americkej strany prispeli k rastu cien palív v USA. Prezident Volodymyr Zelenskyj pritom navrhoval ich zastavenie výmenou za ukončenie ruských útokov na ukrajinské elektrárne. Trump však požadoval jednostranný krok Kyjeva.

Zelenskyj označil americko-ruskú dohodu za nespravodlivú a za dar Vladimirovi Putinovi. Podľa ukrajinského zdroja americkí vyjednávači dokonca pohrozili obmedzením zdieľania spravodajských informácií, čo americká strana popiera.

Spor vypukol počas rokovaní o bezpečnostných zárukách, povojnovej obnove a možnom ukončení vojny. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner zvažujú ďalšie návštevy Moskvy a Kyjeva. Putin sa však podľa Kremľa zatiaľ nezaviazal obnoviť mierové rokovania.

(mja)

  |  

Izraelská aerolinka preveruje sociálne siete posádok lietadiel

Jedna z izraelských leteckých spoločností si najala kyberbezpečnostnú firmu, aby preverila zahraničné posádky lietadiel, ktoré využíva v režime takzvaného wet leasingu, informuje Times of Israel.

Rozhodnutie prišlo po pokuse o teroristický útok na lietadlo spoločnosti flydubai smerujúce z Dubaja do Tel Avivu a po kritike bezpečnostných medzier pri zahraničných posádkach.

Pri wet leasingu si dopravca prenajíma lietadlo spolu s posádkou, údržbou a poistením. Na takéto lety sa však podľa izraelských médií nevzťahujú všetky bezpečnostné opatrenia, ktoré bezpečnostná služba Šin Bet vyžaduje pri izraelských komerčných lietadlách.

Aerolinka preto podľa Channel 13 nechcela čakať na rozhodnutie ministerstva dopravy, Šin Betu a Mosadu a požiadala technologickú firmu, aby analyzovala verejne dostupný obsah na sociálnych sieťach približne 2 500 pilotov a členov palubného personálu zahraničných prenajatých lietadiel.

Izraelské aerolinky pritom wet leasing vo veľkej miere využívajú. Podľa tamojších médií ním v júli zabezpečovala väčšinu svojich letov napríklad Arkia a viac ako polovicu Israir. Po incidente s flydubai sa objavili aj tvrdenia, že izraelské bezpečnostné orgány už dlhšie upozorňovali na nedostatočné preverovanie zahraničných leteckých spoločností a ich posádok.

(mja)

  |  

Vo Veľkej Mači otvorili Pamätník slobody slova

Vo Veľkej Mači v sobotu slávnostne otvorili Pamätník slobody slova na mieste niekdajšieho domu zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Trnavský samosprávny kraj investoval do jeho výstavby 650-tisíc eur.

Pamätník vznikol z vôle rodín obetí a z iniciatívy kraja. Jeho podobu určila verejná architektonická súťaž, v ktorej uspel návrh Záhrada od Benjamína Brádňanského, Víta Haladu a Martina Piačeka.

Naklonená rovina symbolizuje vychýlenie spoločnosti z rovnováhy, ale aj cestu nahor k horizontu a nádeji. Podľa Piačeka má miesto uchovávať spomienku na tragédiu a zároveň ponúkať nádej do budúcnosti.

Otec novinára Jozef Kuciak poďakoval za výstavbu. „Mala by to byť cesta k nádeji. Či nejaká bude, záleží na nás všetkých,“ povedal. Matka Martiny Kušnírovej Zlatica Kušnírová vyzvala, aby pamätník zostal mementom pre budúce generácie.

Areál bude spravovať Vlastivedné múzeum v Galante. V sobotu sa verejnosti otvorí o 14.00 h, následne bude prístupný denne od 9.00 do 19.00 h, v zimných mesiacoch do 16.00 h.

Kuciaka a Kušnírovú zavraždili 21. februára 2018. Miroslav Marček a Tomáš Szabó dostali 25-ročné tresty väzenia, Zoltán Andruskó 15 rokov. Proces s údajnými objednávateľmi vraždy nie je právoplatne skončený.

(tasr, luc)

  |  

Minister práce podporil zákaz sociálnych sietí pre mladých

V Sobotných dialógoch sa Erik Tomáš (Hlas) a Viliam Karas (KDH) venovali aj násilným študentským protestom vo Francúzsku a téme radikalizácie mladých.

Tomáš označil vývoj vo Francúzsku aj prípady násilia na Slovensku za vážny problém. Za jeden z hlavných zdrojov radikalizácie považuje sociálne siete a podporil ich zákaz pre deti mladšie ako 16 rokov.

Pripomenul aj pripravovaný zákon proti radikalizácii mládeže a opatrenia ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas) vrátane prísnejších sankcií voči rodičom, ktorí nespolupracujú so školou.

Diskutovali aj o odchodoch poslancov z parlamentných klubov. Karas uviedol, že vzdanie sa poslaneckého mandátu nie je protiústavné, pričom ocenil rozhodnutie poslanca Hajka, ktorý mandát z osobných dôvodov zložil. KDH však podľa neho nebude iniciovať zmenu zákona, ktorá by obmedzovala slobodný výkon poslaneckého mandátu.

Tomáš pripustil, že ide o dlhodobú a komplikovanú tému, ktorá by podľa neho mohla naraziť na ústavné limity.

(mja)

  |  

Tomáš: Rozpočet musí byť v súčasnej situácii deficitný

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) v Sobotných dialógoch povedal, že návrh štátneho rozpočtu neprináša ďalší zásah do životnej úrovne obyvateľov, ale naopak, zlepšuje ich sociálny štandard. „Rozpočet na rok 2027 je rozpočet dobrých správ pre seniorov, mladých ľudí a rodiny,“ povedal.

Pripomenul, že od 1. januára 2027 sa má spustiť prepočítavanie niektorých dôchodkov, keďže podľa neho časť seniorov a matiek v súčasnosti dostáva nižšie príspevky, než by mala. Zdôraznil aj zachovanie trinástych dôchodkov. Podľa ministra si ľudia, ktorí budovali spoločnosť, zaslúžia nielen 12 plnohodnotných dôchodkov, ale aj trinásty dôchodok.

Viliam Karas (KDH) návrh rozpočtu kritizoval. Štvrtá vláda Roberta Fica podľa neho premárnila príležitosť posunúť Slovensko dopredu a rozpočet označil za rozpočet „úpadku a stagnácie“. Kritizoval aj stav verejných financií a tvrdil, že vláda nerešpektovala pravidlá ústavného zákona o dlhovej brzde.

Podpredseda KDH sa pýtal aj na opatrenia, ktoré by mali zvýšiť výkonnosť ekonomiky a životnú úroveň. Osobitne kritizoval trináste dôchodky, ktoré označil za politickú pascu. Zároveň však pripustil, že ich rušenie už podľa neho nie je realistické.

„Musíme dať dôchodcom 12 plnohodnotných dôchodkov. Dnes už trináste dôchodky nikto rušiť nebude,“ povedal Karas. Dodal, že diskusia o sociálnej politike musí zahŕňať nielen seniorov, ale aj mladšie rodiny.

Tomáš oponoval, že deficit sa znižuje a verejný dlh Slovenska je podľa neho stále výrazne pod priemerom Európskej únie. Povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet označil za formálnu otázku a tvrdí, že v súčasnej situácii musí byť rozpočet realisticky deficitný.

(mja)

  |  

Írsko navrhuje znížiť budúci rozpočet EÚ o osem percent

Írske predsedníctvo Rady EÚ v sobotu navrhlo, aby bol dlhodobý rozpočet Únie na roky 2028 až 2034 o osem percent nižší oproti návrhu Európskej komisie. Kompromis počíta s úsporou 141 miliárd eur.

Komisia navrhla rozpočet približne dva bilióny eur. Írsko túto sumu prepočítalo na 1,76 bilióna eur v cenách roku 2025. Po navrhovanom znížení by rozpočet dosahoval približne 1,6 bilióna eur. Stále by bol o 30 percent vyšší než súčasný rozpočet na roky 2021 až 2027.

Návrh znižuje oproti plánu Komisie výdavky na regionálny rozvoj, poľnohospodárstvo a rybolov o tri percentá. Pri konkurencieschopnosti, prosperite a bezpečnosti počíta s poklesom o 13 percent. Zahŕňa aj 55 miliárd eur z nových možností financovania, okrem iného z ciel a predaja emisných kvót firmám.

Komisia argumentuje potrebou zvýšiť výdavky na obranu a konkurencieschopnosť. Niektoré štáty však chcú zachovať podporu poľnohospodárstva a regiónov.

Nemecko, Holandsko a severské krajiny presadzujú obmedzenie výdavkov, kým Španielsko, Taliansko a Poľsko ich chcú chrániť.

Lídri EÚ budú o návrhu rokovať v Bruseli 15. a 16. októbra. Viacročný finančný rámec musí schváliť všetkých 27 členských štátov.

(reuters, luc)