Rastúce náklady na financovanie tlačia na európske spoločnosti
Európske firmy vyčerpávajú rezervy pre vysoké úroky, rastúci dlh, slabý dopyt a investičné potreby. Boston Consulting Group upozorňuje na tlak na ich reštrukturalizáciu najmä v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku.
Rastúce náklady na refinancovanie zvyšujú cenu úverov v celej Európe. Foto: YinYang/Getty Images
Financovanie sa európskym firmám v roku 2026 predražilo. Dlhé roky si mnohé podniky mohli požičiavať lacno a ich zadlženie zostávalo relatívne nízke. To sa zmenilo. Úrokové sadzby vzrástli a zároveň sa zvýšil dlh firiem v pomere k ich ziskom.
Na tento vývoj upozorňuje nová štúdia Boston Consulting Group (BCG). Poradenská spoločnosť analyzovala viac ako 1 700 európskych firiem obchodovaných na burze s tržbami od približne 500 miliónov dolárov do viac ako 15 miliárd dolárov.
BCG sledovala 12 ukazovateľov vrátane prevádzkového cash flow, výšky dlhu, úverového ratingu či pomeru čistého dlhu k EBITDA (zjednodušene ide o zisk firmy pred úrokmi, daňami a odpismi). Analýzu doplnili rozhovory s viac ako 200 európskymi manažérmi.
Firmy, ktoré sú podľa BCG pod transformačným alebo reštrukturalizačným tlakom, dnes vytvárajú 16 percent tržieb skúmanej vzorky. Pred rokom to bolo 14 percent. Neznamená to, že problém má 16 percent všetkých spoločností, ale že takýto podiel celkových tržieb pripadá na firmy vo finančných alebo prevádzkových ťažkostiach.
Situácia sa výrazne zhoršila najmä v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku. Vyššie úroky zaťažujú automobilky, chemické a kovospracujúce podniky aj firmy orientované na spotrebiteľov. Predražujú im refinancovanie starých dlhov a uberajú peniaze z investícií.
Finančné rezervy sa stenčujú
Konzultačná spoločnosť BCG rozlišuje medzi transformačným a závažnejším reštrukturalizačným tlakom. Pri prvom sa firme zhoršuje hospodárenie alebo finančná stabilita. Reštrukturalizácia už znamená kombináciu slabých ziskov a problémovej finančnej situácie.
Firmy pod reštrukturalizačným tlakom dnes vytvárajú sedem percent tržieb skúmanej vzorky. Pred rokom to bolo päť percent, čo predstavuje nárast približne o 40 percent.
Od roku 2023 sa priemerný pomer čistého dlhu k EBITDA zvýšil o 22 percent. Na začiatku roka 2026 malo 31 percent sledovaných spoločností tento pomer vyšší ako tri. Ich čistý dlh teda presahoval trojnásobok ročnej EBITDA.
BCG už takúto úroveň považuje za známku finančného napätia. Približne tretina z týchto firiem mala pomer dokonca vyšší ako päť.
Vyššie úroky sa neprejavia pri všetkých dlhoch okamžite. Ak firma vydala dlhopis s dvojpercentným úrokom, túto sadzbu spravidla platí až do jeho splatnosti.
Problém nastane, keď dlh dospeje a podnik ho musí nahradiť novým. Vtedy už platia aktuálne trhové úroky.
Bezpečné štátne dlhopisy, napríklad nemecké, slúžia ako základná referencia. Firmy musia investorom ponúknuť navyše rizikovú prirážku. Ak rastú výnosy štátnych dlhopisov a zároveň sa zhoršuje finančná kondícia firmy, jej úroky môžu narásť ešte výraznejšie.
Pri dlhu jednej miliardy eur platí podnik pri dvojpercentnom úroku 20 miliónov eur ročne. Pri päťpercentnom už 50 miliónov. Dlh sa pritom nezmenil, no ročné náklady stúpli o 30 miliónov eur.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Tieto peniaze potom firme chýbajú na modernizáciu, vývoj alebo nové výrobné kapacity.
Na sprísnenie podmienok financovania upozorňuje aj Európska centrálna banka. V jej najnovšom prieskume medzi firmami uviedlo v druhom štvrťroku tohto roka až 42 percent podnikov, že im úroky z bankových úverov vzrástli. V prvom štvrťroku to bolo len 26 percent.
Banky zároveň sprísnili úverové podmienky. Podľa prieskumu ECB o bankovom úverovaní to najviac pocítili automobilový priemysel a energeticky náročné odvetvia.
Nemecko, Rakúsko a Švajčiarsko patria spolu s Francúzskom, Španielskom a Portugalskom medzi krajiny, kde sa situácia oproti roku 2025 zhoršila najvýraznejšie.
Medzi automobilkami v nemecky hovoriacich štátoch sa podiel firiem pod reštrukturalizačným tlakom zvýšil za rok o 16 percentuálnych bodov. V sektore materiálov, ktorý zahŕňa chémiu, kovy a ťažbu, bol nárast 14 bodov. V spotrebiteľskom sektore je pod tlakom pätina firiem.
Mapka: Filip Staudinger/Štandard
Automobilky trápi slabý dopyt, nadbytočná výrobná kapacita, náklady prechodu na elektromobily a konkurencia z Číny. Chemické podniky čelia slabému priemyselnému dopytu, drahým energiám a tiež nadbytočným kapacitám.
Viac zasiahnuté sú menšie firmy. Podľa konzultanta BCG je reštrukturalizačný tlak v spoločnostiach s tržbami pod päť miliárd dolárov približne dvojnásobný oproti väčším firmám. Majú nižšie marže, menšie rezervy a horší prístup k lacnému financovaniu.
Dlhy ukrajujú z investícií
Vyššie úroky menia aj to, ktoré investície sa firmám ešte oplatia. Projekt musí zarobiť viac, ako stojí kapitál použitý na jeho financovanie.
Nová továreň, výrobná linka alebo akvizícia môže byť výhodná pri financovaní za dve či tri percentá. Pri úroku päť alebo šesť percent sa už rovnaký projekt nemusí vyplatiť.
Mimoriadne výrazný je problém v realitnom sektore. Podľa konzultačnej firmy BCG je pod transformačným tlakom 62 percent skúmaných európskych realitných spoločností, čo je o 50 percentuálnych bodov viac ako pred rokom.
Vysoké úroky znižujú hodnotu nehnuteľností, komplikujú refinancovanie a brzdia nové investície.
Pod reštrukturalizačným tlakom je už približne 28 percent európskych automobiliek a 20 percent mediálnych a vydavateľských spoločností. Situácia sa zhoršuje aj v chemickom, odevnom a dopravnom sektore.
Podľa BCG bol v čase prípravy štúdie počet firemných insolvencií v Európe medziročne vyšší o deväť percent a oproti obdobiu pred pandémiou o 39 percent.
V Nemecku zaznamenal štatistický úrad v júni 2 266 žiadostí o firemnú insolvenciu, medziročne o 15,8 percenta viac. Za január až máj bol počet prípadov vyšší o 4,9 percenta.
Graf: Filip Staudinger/Štandard
Nemecké súdy v roku 2025 zaznamenali 24 064 firemných insolvencií. Bolo to o 10,3 percenta viac než rok predtým a najviac od roku 2014.
V Rakúsku je vývoj miernejší. Počet firemných insolvencií v druhom štvrťroku medziročne klesol o tri percentá na 1 668. Za prvý polrok zaznamenal Štatistický úrad Rakúska 3 407 prípadov, tiež približne o tri percentá menej než pred rokom. Úroveň však zostáva výrazne vyššia ako v roku 2023.
Vo Švajčiarsku počet konkurzných konaní v roku 2025 vzrástol o 61,2 percenta na 12 485. Veľká časť rastu však súvisí so zmenou zákona, preto ho nemožno automaticky považovať za dôkaz rovnako prudkého zhoršenia ekonomickej situácie.
Rozhoduje aj termín splatnosti
Pre firmy dnes nie je dôležitá iba výška dlhu, ale aj to, kedy ho budú musieť splatiť.
Podniky, ktoré si v období nízkych úrokov zabezpečili dlhodobé financovanie, môžu z výhodných podmienok profitovať ešte niekoľko rokov. Horšie sú na tom firmy, ktorým v najbližšom období dospeje veľká časť starých úverov a dlhopisov.
Tie ich budú musieť nahradiť novým financovaním za dnešné, vyššie úroky.
BCG preto upozorňuje, že finančné rezervy podnikov už nie sú takou spoľahlivou ochranou pred ekonomickými otrasmi ako v minulosti. Vyššie úroky sa stretávajú s rastúcim zadlžením a v priemyselných, nemecky hovoriacich krajinách aj so slabým dopytom a potrebou nákladných zmien výroby.
Firmy tak stoja pred nepríjemnou voľbou: čoraz viac peňazí potrebujú na refinancovanie a obsluhu starých dlhov, no zároveň musia investovať do modernizácie a budúcich obchodných modelov.
