Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku vyšetrujú sexuálne obťažovanie za pomoci robota

Nemecká polícia vyšetruje nezvyčajný prípad sexuálneho obťažovania v centre Kolína nad Rýnom. Šestnásťročného dievčaťa sa údajne zozadu dotýkal robot, ktorý následne vykonával pohyby napodobňujúce sexuálny styk, o prípade informoval Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Incident sa odohral v noci zo soboty na nedeľu krátko pred polnocou. Dievča stálo pred reštauráciou rýchleho občerstvenia spolu s dvomi kamarátkami, keď sa k nej vraj zozadu priblížil približne 120 centimetrov vysoký červeno-zlatý robot.

Podľa polície sa jej dotkol na zadku a následne začal pohybmi tela imitovať sexuálny akt. Šestnásťročný majiteľ robota a jeho 19-ročný spoločník údajne celý incident natáčali, komentovali a naživo vysielali na sociálnych sieťach.

Policajti dvojicu krátko nato vypátrali. Robota našli uloženého v batožinovom priestore auta jeho majiteľa a zaistili ho ako dôkaz. Zhabali aj dva mobilné telefóny.

Vyšetrovatelia teraz zisťujú, či bol robot počas incidentu ovládaný na diaľku alebo vykonával vopred naprogramované pohyby. Polícia preveruje aj mieru zodpovednosti oboch mladíkov. Podľa nemeckých médií sú obaja podozriví z trestného činu urážky so sexuálnym podtextom.

(mja)

Minúta  |  

Grónski poslanci podporili bezpečnostnú dohodu s USA

Väčšina grónskych poslancov v pondelok signalizovala podporu nedávnej bezpečnostnej dohode so Spojenými štátmi. Časť opozície však spochybnila jej ekonomický prínos a upozornila na nejasnosti pri praktickom uplatňovaní.

Dohodu minulý mesiac podpísali Spojené štáty americké, Dánsko a Grónsko s cieľom zmierniť napätie po opakovaných vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom prevzatí kontroly nad strategicky významným ostrovom.

Dokument rozširuje vojenskú prítomnosť USA v Grónsku a otvára cestu k vybudovaniu dvoch nových základní a zapojeniu ostrova do amerického systému protiraketovej obrany Golden Dome. Zároveň opätovne potvrdzuje dánsku suverenitu a právo Grónčanov na sebaurčenie.

Predseda opozičnej strany Naleraq Pele Broberg upozornil, že USA získavajú rozsiahle práva bez toho, aby bola Grónsku garantovaná pevne stanovená finančná kompenzácia. Podľa neho zostáva viacero podmienok dohody nejasných.

Vládne strany, ktoré majú v parlamente väčšinu, dohodu obhajovali. Bývalá ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová z koaličnej strany Demokraatit povedala, že Grónsko získalo rozsiahlu bezpečnostnú ochranu bez vlastných nákladov a zároveň posilnilo svoje medzinárodné postavenie.

Minister zahraničných vecí Múte Egede označil dohodu za veľký krok vpred. Podporu jej vyjadrila aj strana Siumut. Dohodu ešte čaká druhé čítanie a následné hlasovanie v grónskom parlamente.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Musk minul na voľby v USA stovky miliónov eur

Elon Musk doteraz vynaložil približne 327 miliónov eur na americké voľby v roku 2026. Väčšinu peňazí smeroval republikánskym skupinám s cieľom pomôcť strane udržať kontrolu nad Kongresom.

Len od júla Musk poskytol najmenej 247 miliónov eur republikánskym organizáciám a svojmu vlastnému politickému výboru America PAC. Podľa údajov o financovaní kampaní tak pravdepodobne patrí medzi najväčších individuálnych politických darcov tohtoročného volebného cyklu.

Najväčšiu časť, 141 miliónov eur, dostal Senate Leadership Fund podporujúci republikánskych kandidátov do Senátu. Ďalších 17 miliónov smerovalo Congressional Leadership Fund, ktorý podporuje republikánov v Snemovni reprezentantov.

Musk vložil 68 miliónov eur aj do vlastného America PAC. Ten pomáha republikánskym kandidátom v siedmich kľúčových štátoch a v približne troch desiatkach volebných obvodov do Snemovne reprezentantov.

Ďalších desať miliónov dolárov dostal Lone Star Liberty PAC podporujúci texaského generálneho prokurátora Kena Paxtona v súboji o Senát. Rovnakú sumu Musk poskytol Republikánskej asociácii guvernérov a dva milióny Republikánskej asociácii generálnych prokurátorov.

Musk má zároveň osobný záujem na výsledku volieb. Demokrati v Snemovni reprezentantov žiadajú vyšetrovanie jeho vládnych kontraktov prostredníctvom spoločnosti SpaceX a jeho pôsobenia na čele úradu DOGE za prezidenta Donalda Trumpa.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Kybernetický útok zasiahol chladiace systémy vo Francúzsku

Rozsiahly kybernetický útok zasiahol v noci z nedele na pondelok chladiace systémy viacerých supermarketov vo Francúzsku. Útočníci dokázali na diaľku spustiť nepretržité odmrazovanie a v niektorých prípadoch zvýšiť teplotu chladiacich zariadení až na 50 stupňov Celzia. Výsledkom bolo znehodnotenie veľkého množstva čerstvých a mrazených potravín.

Útok zasiahol približne 150 až 200 predajní Intermarché a takmer stovku prevádzok Coopérative U. Francúzske médiá informovali aj o prípadoch v predajniach E.Leclerc, hoci spoločnosť útok bezprostredne nepotvrdila. Parížska prokuratúra potvrdila, že incident vyšetruje.

Cieľom útoku boli systémy riadenia chladenia od dánskej spoločnosti Danfoss. Hekeri podľa doterajších zistení zneužili funkciu odmrazovania zariadení a prinútili ich namiesto chladenia produkovať teplo. Niektoré správy poukazujú na staršie alebo nedostatočne zabezpečené verzie riadiaceho softvéru, presný spôsob prieniku však naďalej vyšetrujú.

Škody môžu dosiahnuť milióny eur. Len dve predajne v meste Haguenau vyčíslili straty spolu približne na 270-tisíc eur. Zasiahnuté obchody museli po prerušení chladiaceho reťazca zlikvidovať zásoby čerstvých aj mrazených potravín.

Identita útočníkov zatiaľ nie je známa.

(mja)

Minúta  |  

Plánovaný útok na anglickú základňu zrejme riadil Irán

Britský premiér Andy Burnham 12. októbra informoval, že podozrenie na prípravu útoku proti leteckej základni RAF Fairford bolo s vysokou pravdepodobnosťou koordinované z Iránu a takmer určite riadené iránskymi Revolučnými gardami.

Základňu RAF Fairford využívali americké bombardéry pri útokoch na Irán. Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil, že lietadlá zo základne stiahli pre hrozbu spojenú s Iránom. Americkí predstavitelia podľa Reuters uviedli, že vyšetrovatelia preverovali možné plány na útok pomocou dronu.

Prípad sa dostal na verejnosť po tom, ako britská polícia 27. septembra v blízkosti základne zadržala piatich Britov v troch dodávkach pre podozrenie z terorizmu a trestných činov súvisiacich s výbušninami. Neskôr ich prepustili na kauciu bez vznesenia obvinenia.

Polícia v autách našla benzín, nie však funkčnú výbušninu. Vyšetrovatelia zároveň preverujú možnú účasť cudzieho štátu. Zadržaní a neskôr prepustení boli aj ďalší dvaja muži vrátane britsko-iránskeho občana.

„Nebudeme tolerovať tieto hrozby na našom území,“ vyhlásil Burnham. Avizoval ďalšie sankcie a zásahy proti sieťam, ktoré podľa britských úradov Irán využíva v zahraničí. Teherán akúkoľvek účasť na prípade odmietol a britské tvrdenia označil za nepodložené a zlomyseľné špekulácie.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Taliban vydiera Európu v súvislosti s deportáciami

Afganské hnutie Taliban požaduje od európskych vlád finančnú pomoc a diplomatické ústupky výmenou za prijímanie deportovaných Afgancov. Jeho veľvyslanec v Katare Suhail Šahín varoval, že ak budú v Afganistane pokračovať hospodárska kríza a nezamestnanosť, Afganci môžu prúdiť do Európy „ako povodeň“. Informuje o tom New York Times.

Podľa denníka sa 23. júna v Bruseli stretlo viac ako 20 európskych predstaviteľov s piatimi zástupcami Talibanu. Rokovali o návrate afganských občanov, pričom podľa účastníkov stretnutia neotvorili otázku porušovania ľudských práv v Afganistane.

Taliban žiada širší prístup k diplomatickým zastúpeniam, financovanie reintegrácie deportovaných osôb a ďalšiu ekonomickú pomoc.

Švédsko sa snaží deportovať približne 200 Afgancov odsúdených za závažné trestné činy. Nemecko už umožnilo zástupcom Talibanu pôsobiť na afganských diplomatických zastúpeniach.

Od nástupu vlády kancelára Friedricha Merza v máji 2025 Nemecko deportovalo 263 Afgancov. Kontakty s Talibanom neznamenajú jeho formálne diplomatické uznanie, umožňujú mu však pravidelne rokovať s európskymi vládami.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.