Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V okrese Levoča potvrdili výskyt sršňa ázijského

Štátna ochrana prírody SR potvrdila výskyt sršňa ázijského v obci Uloža v okrese Levoča a jej okolí. V lokalite aktuálne prebieha monitoring s cieľom nájsť hniezdo a následne ho odborne zlikvidovať.

Podozrenie na výskyt invázneho druhu dostali ochranári 26. septembra. Na monitoringu spolupracujú ŠOP SR, Správa Národného parku Slovenský raj a dobrovoľníci. Využívajú odchyt a označovanie jedincov, ich trasovanie, telemetrické sledovanie aj drony.

Ak sa hniezdo podarí lokalizovať, miesto bude označené výstražným značením a zásah vykonajú vyškolené osoby. Ochranári upozorňujú, že verejnosť by sa nemala pokúšať so sršňom ani hniezdom manipulovať.

Sršeň ázijský je invázny nepôvodný druh a predstavuje riziko najmä pre včely a ďalšie opeľovače. Pri väčšom rozšírení môže oslabovať včelstvá a spôsobovať škody v ovocinárstve či vinohradníctve. Pre človeka je nebezpečný najmä pri vyrušení hniezda a pre alergikov.

Od pôvodného sršňa obyčajného je spravidla o niečo menší a výrazne tmavší. Má čiernu hlavu a hruď, tmavé bruško so širokým oranžovým pásom a žlté konce nôh.

Podozrenie na jeho výskyt možno nahlásiť cez systém rýchleho varovania, e-mailom na [email protected] alebo prostredníctvom aplikácie Zastav sršňa. K hláseniu je vhodné pripojiť fotografiu či video a presnú lokalitu.

Na Slovensku bol sršeň ázijský doteraz potvrdený v štyroch lokalitách. V Palárikove bolo v roku 2024 nájdené a zlikvidované hniezdo, ďalšie jednotlivé nálezy evidovali v Dolnom Ohaji, Pravenci a Lozorne.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Ruský útok na výškovú budovu pri Kyjeve si vyžiadal dve obete

Ruský útok na 25-poschodový obytný dom na predmestí Kyjeva si vyžiadal najmenej dvoch mŕtvych a viacerých zranených. Podľa ukrajinskej prokuratúry jedna osoba zahynula pri večernom zásahu budovy, ďalšie telo našli v automobile zaparkovanom v jej blízkosti.

Údaje o počte zranených sa zatiaľ rozchádzajú. Prokurátori informovali o siedmich zranených, zatiaľ čo kyjevský starosta Vitalij Kličko uviedol až 11 zranených, z ktorých traja skončili v nemocnici.

Zábery zverejnené na neoficiálnych telegramových kanáloch zachytávajú časti výškovej budovy v plameňoch. Rozsah materiálnych škôd zatiaľ nie je známy.

Útok zároveň poukazuje na pokračujúce ohrozenie civilného obyvateľstva ukrajinských miest. Ruské údery, ktoré sa v minulosti odohrávali prevažne počas nočných hodín, čoraz výraznejšie zasahujú aj do bežného denného života. Obyvatelia Kyjeva a ďalších miest tak čelia hrozbe útokov prakticky nepretržite.

(reuters)

Minúta  |  

Kallasová tvrdí, že nie je čas zmierniť tlak na Rusko

Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie sa zhodujú, že v súčasnosti nie je vhodný čas na zmierňovanie tlaku na Rusko. Po pondelkovom rokovaní ministrov v Luxemburgu to vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová.

„Tlak na Moskvu, nie ústupky, je najrýchlejšou cestou k ukončeniu vojny,“ vyhlásila Kallasová. EÚ tak podľa nej plánuje pokračovať v tlaku na Rusko v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Kallasová sa vyjadrila aj k americkým sankciám voči Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), ktoré zaviedla administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Šesťmesačné obdobie pred ich nadobudnutím účinnosti podľa nej vytvára priestor na rokovania.

Európska únia zároveň pracuje na možnostiach, ako ochrániť fungovanie súdu pred dôsledkami sankcií. „EÚ má možnosti zabezpečiť, aby súd mohol pokračovať vo svojej životne dôležitej práci,“ povedala Kallasová.

Podľa nej bude Únia počas najbližších mesiacov pokračovať v dialógu s cieľom nájsť riešenie, ktoré umožní ICC zachovať jeho činnosť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

EÚ sa dohodla na otvorení prístupových rokovaní s Ukrajinou

Všetky členské štáty Európskej únie sa dohodli na otvorení dvoch ďalších rokovacích klastrov s Ukrajinou v rámci jej prístupových rokovaní. Oznámil to írsky minister pre európske záležitosti Thomas Byrne, informuje agentúra Unian.

Podľa neho sa členské krajiny zhodli na otvorení klastrov číslo 2 a 3 pre Ukrajinu aj Moldavsko. Ide o ďalší krok v procese približovania oboch krajín k členstvu v EÚ.

Byrne zároveň avizoval ďalší posun v prístupových rokovaniach s Albánskom a Čiernou Horou. Albánsko má uzavrieť kapitoly 17, 18 a 19, zatiaľ čo Čierna Hora kapitolu 20.

Írsko v súčasnosti predsedá Rade Európskej únie a podľa Byrneho by po predchádzajúcom pokroku Čiernej Hory mal nasledovať ďalší výrazný posun aj v prípade Albánska, Moldavska a Ukrajiny.

Európska únia by za priaznivých okolností mohla do konca roka otvoriť s Ukrajinou všetkých šesť rokovacích klastrov. Jednou z kľúčových podmienok zostáva prijatie legislatívy, ktorá má rozšíriť práva maďarskej menšiny na Ukrajine.

Maďarsko v minulosti práve otázku postavenia maďarskej menšiny spájalo so svojím súhlasom s ďalším postupom Ukrajiny v prístupových rokovaniach.

(mja)

Minúta  |  

V Nemecku vyšetrujú sexuálne obťažovanie za pomoci robota

Nemecká polícia vyšetruje nezvyčajný prípad sexuálneho obťažovania v centre Kolína nad Rýnom. Šestnásťročného dievčaťa sa údajne zozadu dotýkal robot, ktorý následne vykonával pohyby napodobňujúce sexuálny styk, o prípade informoval Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Incident sa odohral v noci zo soboty na nedeľu krátko pred polnocou. Dievča stálo pred reštauráciou rýchleho občerstvenia spolu s dvomi kamarátkami, keď sa k nej vraj zozadu priblížil približne 120 centimetrov vysoký červeno-zlatý robot.

Podľa polície sa jej dotkol na zadku a následne začal pohybmi tela imitovať sexuálny akt. Šestnásťročný majiteľ robota a jeho 19-ročný spoločník údajne celý incident natáčali, komentovali a naživo vysielali na sociálnych sieťach.

Policajti dvojicu krátko nato vypátrali. Robota našli uloženého v batožinovom priestore auta jeho majiteľa a zaistili ho ako dôkaz. Zhabali aj dva mobilné telefóny.

Vyšetrovatelia teraz zisťujú, či bol robot počas incidentu ovládaný na diaľku alebo vykonával vopred naprogramované pohyby. Polícia preveruje aj mieru zodpovednosti oboch mladíkov. Podľa nemeckých médií sú obaja podozriví z trestného činu urážky so sexuálnym podtextom.

(mja)

Minúta  |  

Grónski poslanci podporili bezpečnostnú dohodu s USA

Väčšina grónskych poslancov v pondelok signalizovala podporu nedávnej bezpečnostnej dohode so Spojenými štátmi. Časť opozície však spochybnila jej ekonomický prínos a upozornila na nejasnosti pri praktickom uplatňovaní.

Dohodu minulý mesiac podpísali Spojené štáty americké, Dánsko a Grónsko s cieľom zmierniť napätie po opakovaných vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa o možnom prevzatí kontroly nad strategicky významným ostrovom.

Dokument rozširuje vojenskú prítomnosť USA v Grónsku a otvára cestu k vybudovaniu dvoch nových základní a zapojeniu ostrova do amerického systému protiraketovej obrany Golden Dome. Zároveň opätovne potvrdzuje dánsku suverenitu a právo Grónčanov na sebaurčenie.

Predseda opozičnej strany Naleraq Pele Broberg upozornil, že USA získavajú rozsiahle práva bez toho, aby bola Grónsku garantovaná pevne stanovená finančná kompenzácia. Podľa neho zostáva viacero podmienok dohody nejasných.

Vládne strany, ktoré majú v parlamente väčšinu, dohodu obhajovali. Bývalá ministerka zahraničných vecí Vivian Motzfeldtová z koaličnej strany Demokraatit povedala, že Grónsko získalo rozsiahlu bezpečnostnú ochranu bez vlastných nákladov a zároveň posilnilo svoje medzinárodné postavenie.

Minister zahraničných vecí Múte Egede označil dohodu za veľký krok vpred. Podporu jej vyjadrila aj strana Siumut. Dohodu ešte čaká druhé čítanie a následné hlasovanie v grónskom parlamente.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.