Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko: O prezidentovi Ukrajiny rozhodne ľud, nie Trump

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko podľa portálu Zerkalo vyhlásil, že o tom, kto bude prezidentom Ukrajiny, musí rozhodnúť výhradne ukrajinský ľud, a nie americký prezident Donald Trump. Reagoval tak na nedávne vyhlásenie Trumpa v Bielom dome, podľa ktorého nastal čas na výmenu na čele Ukrajiny.

Lukašenko síce pripomenul, že Volodymyr Zelenskyj pôvodne sľuboval zotrvanie vo funkcii len na jedno volebné obdobie a voľby by sa mali usporiadať, zdôraznil však, že Washington nemá právo Kyjevu diktovať podmienky.

Samotný Zelenskyj v reakcii na Trumpove slová potvrdil, že voľba lídra je plne v rukách ukrajinských občanov. Zorganizovanie a uskutočnenie prezidentských volieb podmienil tým, aby Rusko vyhlásilo a dodržalo úplné prímerie počas 60 dní.

Kremeľ však na túto požiadavku reagoval odmietavo a vyhlásil, že je ochotný zaručiť zastavenie paľby výhradne na jediný deň, počas ktorého by sa voľby konali.

(max)

Minúta  |  

USA poskytnú milióny na lieky pre matky a deti v chudobných krajinách

Americká vláda uzavrela jednoročnú dohodu s Detským fondom OSN (UNICEF) v hodnote 25 miliónov dolárov na obstarávanie a distribúciu bezplatných liekov a zdravotníckeho materiálu pre matky, dojčatá a malé deti v najchudobnejších krajinách sveta.

Krok prichádza po mesiacoch neistoty, kritického nedostatku zásob a rušenia projektov v dôsledku škrtov administratívy a zrušenia Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Nová dohoda zabezpečí neprerušené dodávky do najmenej 15 zraniteľných štátov vrátane Konžskej demokratickej republiky, Haiti či Mali.

Kríza v zásobovaní sa už naplno prejavila v regióne južného a východného Konga, kde v nemocniciach po zmrazení programov USAID chýbali základné lieky ako oxytocín na zastavenie popôrodného krvácania či detské antibiotiká. Miestne zariadenia museli nakupovať materiál za trhové ceny, čo viedlo k dvoj- až trojnásobnému zdraženiu zdravotnej starostlivosti.

Zmluva s UNICEF slúži ako dočasné preklenovacie riešenie, kým jednotlivé štáty nedokončia prechod na nový model bilaterálnej pomoci v rámci stratégie „Amerika na prvom mieste v globálnom zdravotníctve“. Tento koncept vyžaduje spolufinancovanie zo strany prijímateľských krajín a smeruje k ich postupnej samostatnosti.

Keďže však proces objednávania a dodania nových liekov trvá často aj viac ako rok, UNICEF a Globálny fond pomôžu zaplniť časovú medzeru a zabrániť výpadkom pri záchrane ľudských životov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Útoky na dátové centrum paralyzovali ruské súdy

Ruské súdy začali hromadne odročovať a rušiť plánované pojednávania v dôsledku rozsiahleho výpadku digitálnych služieb spoločnosti Yandex. Podľa informácií ruského denníka Verstka úrady zaznamenali technické kolapsy po ukrajinskom útoku z 8. októbra, ktorý cielil na dátové centrum spoločnosti v Sasove v Rjazaňskej oblasti.

Incident vyradil z prevádzky kľúčovú infraštruktúru Yandex Cloud, na ktorej funguje štátny systém „Elektronická justícia“ spravovaný spoločnosťou PravoTech.

V dôsledku poškodenia infraštruktúry nemohli súdy realizovať online pojednávania, vyhotovovať zvukové či obrazové záznamy a sprístupňovať spisy. Výpadok postihol napríklad aj súd Kemerovskej oblasti, ktorý nemohol preskúmať žiadosť Sberbank v konkurznom konaní.

Technické problémy pretrvávali až do polovice októbra a portály súdov naďalej varujú pred obmedzeným fungovaním služieb.

(max)

Minúta  |  

Pápež telefonoval s Putinom, vyzval ho na prímerie v Oleškách

Pápež Lev XIV. v piatok popoludní telefonoval s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Ako vo vyhlásení informovalo tlačové oddelenie Svätej stolice podľa Vatican News, Svätý Otec vyjadril hlboké znepokojenie nad kritickou humanitárnou situáciou v meste Olešky, ktoré sa nachádza na frontovej línii v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na brehu Dnepra.

Hlava Katolíckej cirkvi vyzvala ruskú stranu na vyhlásenie prímeria, ktoré by umožnilo bezpečné dodávky potravín, lekárskej pomoci a evakuáciu civilistov.

Putin podľa vyhlásenia Kremľa podporil iniciatívu Vatikánu na zabezpečenie bezpečnosti civilistov a dodávok nevyhnutných zásob do mesta. Moskva zároveň oznámila, že sa s Vatikánom dohodla na spolupráci v tejto oblasti. O prípadnom súhlase s prímerím však neinformovala.

Diplomatický kontakt sa uskutočnil priamo z rímskej nemocnice Gemelli, kde sa Lev XIV. zotavuje po utorkovej operácii pľúc. Išlo o prvý priamy rozhovor medzi oboma lídrami od 4. júna 2025.

Pápež v závere rozhovoru opätovne potvrdil trvalý záväzok Svätej stolice aktívne podporovať dialóg a hľadať cestu k spravodlivému mieru.

(max)

Minúta  |  

Pellegrini žiada zachovať právo veta pri reforme Európskej únie

Slovensko musí pri prípadnej reforme Európskej únie trvať na zachovaní práva veta v zásadných otázkach týkajúcich sa jeho národnoštátnych záujmov. Prezident Peter Pellegrini to vyhlásil po piatkovom skončení samitu skupiny Arraiolos v Slovinsku.

Odmieta odovzdanie rozhodovacích práv väčšine, ktorej by sa malé krajiny museli podriadiť. Varoval tiež pred rozdelením členských štátov na krajiny prvej a druhej kategórie, čo by podľa neho mohlo viesť k postupnému rozpadu Únie.

Napriek rozdielnym názorom majú európski prezidenti podľa Pellegriniho spoločný cieľ – bezpečnú a konkurencieschopnú Európu prinášajúcu výsledky občanom.

Podporil posilňovanie obranyschopnosti, výdavky však podľa neho musia vychádzať z vlastného rozhodnutia štátov, nie z požiadaviek Donalda Trumpa či obáv z vojenského konfliktu s Ruskom.

Lídri sa majú venovať aj otázke dostupnosti bývania, cenám energií, zdravotníctvu, školstvu a doprave. Zanedbávanie týchto potrieb v prospech zahraničnopolitických tém môže podľa prezidenta zvyšovať frustráciu a spoločenské napätie.

Prezidenti diskutovali aj o oslabovaní svetového poriadku a postavení Bezpečnostnej rady OSN, v ktorej chce Slovensko pôsobiť ako nestály člen v rokoch 2028 a 2029.

Dvojdňový samit hostila slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Poľsko ponúka NATO ďalších vojakov výmenou za nákup zbraní

Poľsko je pripravené vyslať ďalších vojakov na podporu spojencov v NATO, ak tieto krajiny uzavrú kontrakty s poľským obranným priemyslom. Podľa agentúry Bloomberg to na ekonomickom fóre v Sopote vyhlásil minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.

Tento prístup, inšpirovaný politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa, má podporiť domácich výrobcov zbraní. Podmienka sa má týkať dobrovoľného nasadzovania jednotiek v čase mieru na východnom krídle Aliancie, nie záväzkov kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Poľskí vojaci už pôsobia v pobaltských štátoch, Rumunsku a Turecku.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu vláda nariadila štátnemu zbrojárskemu holdingu PGZ prejsť do „vojnového režimu“ a maximalizovať výrobné kapacity. Na letisku vo Vroclave zároveň pripravujú výstavbu nového logistického uzla pre americké vojenské lietadlá.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.