Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA poskytnú milióny na lieky pre matky a deti v chudobných krajinách

Americká vláda uzavrela jednoročnú dohodu s Detským fondom OSN (UNICEF) v hodnote 25 miliónov dolárov na obstarávanie a distribúciu bezplatných liekov a zdravotníckeho materiálu pre matky, dojčatá a malé deti v najchudobnejších krajinách sveta.

Krok prichádza po mesiacoch neistoty, kritického nedostatku zásob a rušenia projektov v dôsledku škrtov administratívy a zrušenia Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Nová dohoda zabezpečí neprerušené dodávky do najmenej 15 zraniteľných štátov vrátane Konžskej demokratickej republiky, Haiti či Mali.

Kríza v zásobovaní sa už naplno prejavila v regióne južného a východného Konga, kde v nemocniciach po zmrazení programov USAID chýbali základné lieky ako oxytocín na zastavenie popôrodného krvácania či detské antibiotiká. Miestne zariadenia museli nakupovať materiál za trhové ceny, čo viedlo k dvoj- až trojnásobnému zdraženiu zdravotnej starostlivosti.

Zmluva s UNICEF slúži ako dočasné preklenovacie riešenie, kým jednotlivé štáty nedokončia prechod na nový model bilaterálnej pomoci v rámci stratégie „Amerika na prvom mieste v globálnom zdravotníctve“. Tento koncept vyžaduje spolufinancovanie zo strany prijímateľských krajín a smeruje k ich postupnej samostatnosti.

Keďže však proces objednávania a dodania nových liekov trvá často aj viac ako rok, UNICEF a Globálny fond pomôžu zaplniť časovú medzeru a zabrániť výpadkom pri záchrane ľudských životov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Útoky na dátové centrum paralyzovali ruské súdy

Ruské súdy začali hromadne odročovať a rušiť plánované pojednávania v dôsledku rozsiahleho výpadku digitálnych služieb spoločnosti Yandex. Podľa informácií ruského denníka Verstka úrady zaznamenali technické kolapsy po ukrajinskom útoku z 8. októbra, ktorý cielil na dátové centrum spoločnosti v Sasove v Rjazaňskej oblasti.

Incident vyradil z prevádzky kľúčovú infraštruktúru Yandex Cloud, na ktorej funguje štátny systém „Elektronická justícia“ spravovaný spoločnosťou PravoTech.

V dôsledku poškodenia infraštruktúry nemohli súdy realizovať online pojednávania, vyhotovovať zvukové či obrazové záznamy a sprístupňovať spisy. Výpadok postihol napríklad aj súd Kemerovskej oblasti, ktorý nemohol preskúmať žiadosť Sberbank v konkurznom konaní.

Technické problémy pretrvávali až do polovice októbra a portály súdov naďalej varujú pred obmedzeným fungovaním služieb.

(max)

Minúta  |  

Pápež telefonoval s Putinom, vyzval ho na prímerie v Oleškách

Pápež Lev XIV. v piatok popoludní telefonoval s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Ako vo vyhlásení informovalo tlačové oddelenie Svätej stolice podľa Vatican News, Svätý Otec vyjadril hlboké znepokojenie nad kritickou humanitárnou situáciou v meste Olešky, ktoré sa nachádza na frontovej línii v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na brehu Dnepra.

Hlava Katolíckej cirkvi vyzvala ruskú stranu na vyhlásenie prímeria, ktoré by umožnilo bezpečné dodávky potravín, lekárskej pomoci a evakuáciu civilistov.

Putin podľa vyhlásenia Kremľa podporil iniciatívu Vatikánu na zabezpečenie bezpečnosti civilistov a dodávok nevyhnutných zásob do mesta. Moskva zároveň oznámila, že sa s Vatikánom dohodla na spolupráci v tejto oblasti. O prípadnom súhlase s prímerím však neinformovala.

Diplomatický kontakt sa uskutočnil priamo z rímskej nemocnice Gemelli, kde sa Lev XIV. zotavuje po utorkovej operácii pľúc. Išlo o prvý priamy rozhovor medzi oboma lídrami od 4. júna 2025.

Pápež v závere rozhovoru opätovne potvrdil trvalý záväzok Svätej stolice aktívne podporovať dialóg a hľadať cestu k spravodlivému mieru.

(max)

Minúta  |  

Pellegrini žiada zachovať právo veta pri reforme Európskej únie

Slovensko musí pri prípadnej reforme Európskej únie trvať na zachovaní práva veta v zásadných otázkach týkajúcich sa jeho národnoštátnych záujmov. Prezident Peter Pellegrini to vyhlásil po piatkovom skončení samitu skupiny Arraiolos v Slovinsku.

Odmieta odovzdanie rozhodovacích práv väčšine, ktorej by sa malé krajiny museli podriadiť. Varoval tiež pred rozdelením členských štátov na krajiny prvej a druhej kategórie, čo by podľa neho mohlo viesť k postupnému rozpadu Únie.

Napriek rozdielnym názorom majú európski prezidenti podľa Pellegriniho spoločný cieľ – bezpečnú a konkurencieschopnú Európu prinášajúcu výsledky občanom.

Podporil posilňovanie obranyschopnosti, výdavky však podľa neho musia vychádzať z vlastného rozhodnutia štátov, nie z požiadaviek Donalda Trumpa či obáv z vojenského konfliktu s Ruskom.

Lídri sa majú venovať aj otázke dostupnosti bývania, cenám energií, zdravotníctvu, školstvu a doprave. Zanedbávanie týchto potrieb v prospech zahraničnopolitických tém môže podľa prezidenta zvyšovať frustráciu a spoločenské napätie.

Prezidenti diskutovali aj o oslabovaní svetového poriadku a postavení Bezpečnostnej rady OSN, v ktorej chce Slovensko pôsobiť ako nestály člen v rokoch 2028 a 2029.

Dvojdňový samit hostila slovinská prezidentka Nataša Pircová Musarová.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Poľsko ponúka NATO ďalších vojakov výmenou za nákup zbraní

Poľsko je pripravené vyslať ďalších vojakov na podporu spojencov v NATO, ak tieto krajiny uzavrú kontrakty s poľským obranným priemyslom. Podľa agentúry Bloomberg to na ekonomickom fóre v Sopote vyhlásil minister obrany Władysław Kosiniak-Kamysz.

Tento prístup, inšpirovaný politikou amerického prezidenta Donalda Trumpa, má podporiť domácich výrobcov zbraní. Podmienka sa má týkať dobrovoľného nasadzovania jednotiek v čase mieru na východnom krídle Aliancie, nie záväzkov kolektívnej obrany podľa článku 5 Severoatlantickej zmluvy.

Poľskí vojaci už pôsobia v pobaltských štátoch, Rumunsku a Turecku.

Vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu vláda nariadila štátnemu zbrojárskemu holdingu PGZ prejsť do „vojnového režimu“ a maximalizovať výrobné kapacity. Na letisku vo Vroclave zároveň pripravujú výstavbu nového logistického uzla pre americké vojenské lietadlá.

(max)

Minúta  |  

Protesty v Albánsku sprevádza násilie, žiadajú odchod premiéra

Tisíce mladých ľudí v piatok pochodovali Tiranou počas štvrtého dňa čoraz násilnejších protestov za odstúpenie albánskeho premiéra Ediho Ramu. Niektorí rozbíjali okná a semafory. Vo štvrtok demonštranti rozbíjali výklady, vtrhli do banky a dostali sa do potýčok s políciou.

Študenti obviňujú predstaviteľov štátu z korupcie a zanedbávania školstva. Hnev vyvolal aj predaj nedotknutých častí pobrežia na výstavbu luxusného rezortu podporovaného Jaredom Kushnerom, zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Demonštranti tvrdia, že vláda ignorovala mesiace pokojných protestov. Rama, ktorý vlani získal štvrtý mandát a chce priviesť Albánsko do Európskej únie už v roku 2028, odkázal: „Násiliu neustúpime.“

V Tirane sa protestujúci zhromaždili pred ministerstvom školstva, kde stáli proti policajným kordónom. Nepokoje zasiahli aj ďalšie mestá vrátane Lezhy, Elbasanu, Skadaru a Korče.

Obyvatelia dedín dotknutých plánovanou výstavbou tvrdia, že ich pozemky predali neoprávnene. Reuters nenašiel dôkazy o pochybení Kushnera, ktorý do pozemkového sporu nie je priamo zapojený.

Podľa analytika Afrima Krasniqiho mladí ľudia nevidia v Albánsku budúcnosť a politické aj ekonomické zdroje považujú za sústredené v rukách oligarchov.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.