Preskočiť na obsah
  |  

Putin oznámil vytváranie 660-kilometrovej bezpečnostnej zóny

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že Rusko vytvára na ukrajinskom území pozdĺž spoločnej hranice „bezpečnostnú zónu“, o ktorej nebude ochotné rokovať v prípadných budúcich mierových rozhovoroch s Kyjevom.

Putin vystúpil vo vojenskej uniforme počas návštevy vojenského veliteľského stanovišťa a operáciu označil za reakciu na vpád ukrajinských síl do západoruskej Kurskej oblasti v rokoch 2024 až 2025.

Podľa Putina dostali ruské ozbrojené sily za úlohu nielen vytlačiť ukrajinské jednotky z ruského územia, ale aj vytvoriť bezpečnostnú zónu na priľahlom ukrajinskom území. Tvrdí, že túto úlohu úspešne plnia a cieľom je zaistiť bezpečnosť ruských pohraničných regiónov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spresnil, že plánovaná bezpečnostná zóna sa má rozprestierať pozdĺž 660 kilometrov hranice, pričom približne 70 percent z nej je podľa neho už pod ruskou kontrolou.

(reuters, max)

  |  

Varšava tlačí na Metu a TikTok, aby regulovali obsah

Poľský minister digitálnych záležitostí Krzysztof Gawkowski si v piatok predvolal zástupcov veľkých internetových platforiem vrátane spoločností Google, Meta, TikTok, Discord a Telegram. Varšava od nich dôrazne vyžaduje okamžité sprísnenie kontroly a rýchlejšie odstraňovanie nebezpečného obsahu schvaľujúceho či podnecujúceho násilie.

Dôvodom je séria troch tragických útokov nožom na poľských školách v priebehu štyroch dní a následná vlna vyhrážania na sociálnych sieťach, ktorá vyvolala strach medzi študentmi aj učiteľmi a vynútila si nasadenie tisícov policajtov v školských zariadeniach.

Minister Gawkowski poukázal na to, že štát v období od 7. do 12. októbra nahlásil 89 prípadov nelegálneho obsahu súvisiaceho s útokmi, pričom platformy v dvoch tretinách prípadov nepodnikli žiadne opatrenia.

Kým TikTok deklaroval plnú súčinnosť s poľskými úradmi, zástupcovia platformy X sa na stretnutie nedostavili. Poľská vláda preto v reakcii na krízu urýchľuje schvaľovanie novej legislatívy, ktorá zjednoduší a zrýchli odstraňovanie škodlivého obsahu z internetu.

(reuters, max)

  |  

Lukašenko: O prezidentovi Ukrajiny rozhodne ľud, nie Trump

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko podľa portálu Zerkalo vyhlásil, že o tom, kto bude prezidentom Ukrajiny, musí rozhodnúť výhradne ukrajinský ľud, a nie americký prezident Donald Trump. Reagoval tak na nedávne vyhlásenie Trumpa v Bielom dome, podľa ktorého nastal čas na výmenu na čele Ukrajiny.

Lukašenko síce pripomenul, že Volodymyr Zelenskyj pôvodne sľuboval zotrvanie vo funkcii len na jedno volebné obdobie a voľby by sa mali usporiadať, zdôraznil však, že Washington nemá právo Kyjevu diktovať podmienky.

Samotný Zelenskyj v reakcii na Trumpove slová potvrdil, že voľba lídra je plne v rukách ukrajinských občanov. Zorganizovanie a uskutočnenie prezidentských volieb podmienil tým, aby Rusko vyhlásilo a dodržalo úplné prímerie počas 60 dní.

Kremeľ však na túto požiadavku reagoval odmietavo a vyhlásil, že je ochotný zaručiť zastavenie paľby výhradne na jediný deň, počas ktorého by sa voľby konali.

(max)

  |  

USA poskytnú milióny na lieky pre matky a deti v chudobných krajinách

Americká vláda uzavrela jednoročnú dohodu s Detským fondom OSN (UNICEF) v hodnote 25 miliónov dolárov na obstarávanie a distribúciu bezplatných liekov a zdravotníckeho materiálu pre matky, dojčatá a malé deti v najchudobnejších krajinách sveta.

Krok prichádza po mesiacoch neistoty, kritického nedostatku zásob a rušenia projektov v dôsledku škrtov administratívy a zrušenia Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Nová dohoda zabezpečí neprerušené dodávky do najmenej 15 zraniteľných štátov vrátane Konžskej demokratickej republiky, Haiti či Mali.

Kríza v zásobovaní sa už naplno prejavila v regióne južného a východného Konga, kde v nemocniciach po zmrazení programov USAID chýbali základné lieky ako oxytocín na zastavenie popôrodného krvácania či detské antibiotiká. Miestne zariadenia museli nakupovať materiál za trhové ceny, čo viedlo k dvoj- až trojnásobnému zdraženiu zdravotnej starostlivosti.

Zmluva s UNICEF slúži ako dočasné preklenovacie riešenie, kým jednotlivé štáty nedokončia prechod na nový model bilaterálnej pomoci v rámci stratégie „Amerika na prvom mieste v globálnom zdravotníctve“. Tento koncept vyžaduje spolufinancovanie zo strany prijímateľských krajín a smeruje k ich postupnej samostatnosti.

Keďže však proces objednávania a dodania nových liekov trvá často aj viac ako rok, UNICEF a Globálny fond pomôžu zaplniť časovú medzeru a zabrániť výpadkom pri záchrane ľudských životov.

(reuters, max)

  |  

Útoky na dátové centrum paralyzovali ruské súdy

Ruské súdy začali hromadne odročovať a rušiť plánované pojednávania v dôsledku rozsiahleho výpadku digitálnych služieb spoločnosti Yandex. Podľa informácií ruského denníka Verstka úrady zaznamenali technické kolapsy po ukrajinskom útoku z 8. októbra, ktorý cielil na dátové centrum spoločnosti v Sasove v Rjazaňskej oblasti.

Incident vyradil z prevádzky kľúčovú infraštruktúru Yandex Cloud, na ktorej funguje štátny systém „Elektronická justícia“ spravovaný spoločnosťou PravoTech.

V dôsledku poškodenia infraštruktúry nemohli súdy realizovať online pojednávania, vyhotovovať zvukové či obrazové záznamy a sprístupňovať spisy. Výpadok postihol napríklad aj súd Kemerovskej oblasti, ktorý nemohol preskúmať žiadosť Sberbank v konkurznom konaní.

Technické problémy pretrvávali až do polovice októbra a portály súdov naďalej varujú pred obmedzeným fungovaním služieb.

(max)

  |  

Pápež telefonoval s Putinom, vyzval ho na prímerie v Oleškách

Pápež Lev XIV. v piatok popoludní telefonoval s prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom. Ako vo vyhlásení informovalo tlačové oddelenie Svätej stolice podľa Vatican News, Svätý Otec vyjadril hlboké znepokojenie nad kritickou humanitárnou situáciou v meste Olešky, ktoré sa nachádza na frontovej línii v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti na brehu Dnepra.

Hlava Katolíckej cirkvi vyzvala ruskú stranu na vyhlásenie prímeria, ktoré by umožnilo bezpečné dodávky potravín, lekárskej pomoci a evakuáciu civilistov.

Putin podľa vyhlásenia Kremľa podporil iniciatívu Vatikánu na zabezpečenie bezpečnosti civilistov a dodávok nevyhnutných zásob do mesta. Moskva zároveň oznámila, že sa s Vatikánom dohodla na spolupráci v tejto oblasti. O prípadnom súhlase s prímerím však neinformovala.

Diplomatický kontakt sa uskutočnil priamo z rímskej nemocnice Gemelli, kde sa Lev XIV. zotavuje po utorkovej operácii pľúc. Išlo o prvý priamy rozhovor medzi oboma lídrami od 4. júna 2025.

Pápež v závere rozhovoru opätovne potvrdil trvalý záväzok Svätej stolice aktívne podporovať dialóg a hľadať cestu k spravodlivému mieru.

(max)