Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéfka Nobelovej nadácie odstúpila z funkcie

Výkonná riaditeľka Nobelovej nadácie Hanna Stjärneová v piatok oznámila odchod z funkcie, len niekoľko dní po zverejnení tohtoročných laureátov Nobelových cien.

Podľa vyhlásenia nadácie, na ktoré sa odvoláva agentúra DPA, sa 57-ročná švédska novinárka a bývalá šéfka verejnoprávnej televízie SVT rozhodla odstúpiť z osobných a zdravotných dôvodov.

Stjärneová uviedla, že je hrdá na spoločné výsledky aj na úsilie priblížiť Nobelove ceny ľuďom po celom svete.

Na čele nadácie stála od začiatku roka 2025. Nobelova nadácia vznikla v roku 1900 s cieľom spravovať odkaz švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela. Rozhoduje aj o výške finančnej odmeny pre laureátov, ktorú nedávno zvýšili na 12 miliónov švédskych korún (približne milión eur).

Slávnostné odovzdávanie Nobelových cien sa tradične uskutoční 10. decembra, v deň výročia Nobelovej smrti.

(max)

Minúta  |  

Britská polícia vyšetruje manželku vládneho poradcu

Britská polícia oznámila, že prešetruje príspevok novinárky a spisovateľky Sarah Helmovej na sociálnej sieti X. Helmová, ktorá je manželkou vládneho poradcu pre národnú bezpečnosť Jonathana Powella, v ňom vyjadrila podporu hnutiu Palestine Action.

Reagovala tým na írsku autorku Sally Rooneyovú, ktorá sa rozhodla zastaviť predaj svojich kníh v Spojenom kráľovstve a výnosy venovať tejto skupine. Helmová v príspevku napísala: „Boh pomáhaj nám, autorom, ktorí podporujú Palestínu a hnutie Palestine Action.“

Keďže hnutie Palestine Action v Británii zakázali a zaradili medzi teroristické organizácie, verejné vyjadrenie podpory tejto skupine je trestným činom.

Britská vláda sa od vyhlásení Helmovej okamžite dištancovala s tým, že zastáva výhradne súkromné názory. Aktivisti zo skupiny Palestine Action sa v minulosti zviditeľnili protestmi a vandalizmom na podporu Palestíny, pričom v krajine za ich podporu zatkli už viac ako 3 500 ľudí.

(reuters, max)

Minúta  |  

Putin oznámil vytváranie 660-kilometrovej bezpečnostnej zóny

Ruský prezident Vladimir Putin v piatok vyhlásil, že Rusko vytvára na ukrajinskom území pozdĺž spoločnej hranice „bezpečnostnú zónu“, o ktorej nebude ochotné rokovať v prípadných budúcich mierových rozhovoroch s Kyjevom.

Putin vystúpil vo vojenskej uniforme počas návštevy vojenského veliteľského stanovišťa a operáciu označil za reakciu na vpád ukrajinských síl do západoruskej Kurskej oblasti v rokoch 2024 až 2025.

Podľa Putina dostali ruské ozbrojené sily za úlohu nielen vytlačiť ukrajinské jednotky z ruského územia, ale aj vytvoriť bezpečnostnú zónu na priľahlom ukrajinskom území. Tvrdí, že túto úlohu úspešne plnia a cieľom je zaistiť bezpečnosť ruských pohraničných regiónov.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov spresnil, že plánovaná bezpečnostná zóna sa má rozprestierať pozdĺž 660 kilometrov hranice, pričom približne 70 percent z nej je podľa neho už pod ruskou kontrolou.

(reuters, max)

Minúta  |  

Varšava tlačí na Metu a TikTok, aby regulovali obsah

Poľský minister digitálnych záležitostí Krzysztof Gawkowski si v piatok predvolal zástupcov veľkých internetových platforiem vrátane spoločností Google, Meta, TikTok, Discord a Telegram. Varšava od nich dôrazne vyžaduje okamžité sprísnenie kontroly a rýchlejšie odstraňovanie nebezpečného obsahu schvaľujúceho či podnecujúceho násilie.

Dôvodom je séria troch tragických útokov nožom na poľských školách v priebehu štyroch dní a následná vlna vyhrážania na sociálnych sieťach, ktorá vyvolala strach medzi študentmi aj učiteľmi a vynútila si nasadenie tisícov policajtov v školských zariadeniach.

Minister Gawkowski poukázal na to, že štát v období od 7. do 12. októbra nahlásil 89 prípadov nelegálneho obsahu súvisiaceho s útokmi, pričom platformy v dvoch tretinách prípadov nepodnikli žiadne opatrenia.

Kým TikTok deklaroval plnú súčinnosť s poľskými úradmi, zástupcovia platformy X sa na stretnutie nedostavili. Poľská vláda preto v reakcii na krízu urýchľuje schvaľovanie novej legislatívy, ktorá zjednoduší a zrýchli odstraňovanie škodlivého obsahu z internetu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lukašenko: O prezidentovi Ukrajiny rozhodne ľud, nie Trump

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko podľa portálu Zerkalo vyhlásil, že o tom, kto bude prezidentom Ukrajiny, musí rozhodnúť výhradne ukrajinský ľud, a nie americký prezident Donald Trump. Reagoval tak na nedávne vyhlásenie Trumpa v Bielom dome, podľa ktorého nastal čas na výmenu na čele Ukrajiny.

Lukašenko síce pripomenul, že Volodymyr Zelenskyj pôvodne sľuboval zotrvanie vo funkcii len na jedno volebné obdobie a voľby by sa mali usporiadať, zdôraznil však, že Washington nemá právo Kyjevu diktovať podmienky.

Samotný Zelenskyj v reakcii na Trumpove slová potvrdil, že voľba lídra je plne v rukách ukrajinských občanov. Zorganizovanie a uskutočnenie prezidentských volieb podmienil tým, aby Rusko vyhlásilo a dodržalo úplné prímerie počas 60 dní.

Kremeľ však na túto požiadavku reagoval odmietavo a vyhlásil, že je ochotný zaručiť zastavenie paľby výhradne na jediný deň, počas ktorého by sa voľby konali.

(max)

Minúta  |  

USA poskytnú milióny na lieky pre matky a deti v chudobných krajinách

Americká vláda uzavrela jednoročnú dohodu s Detským fondom OSN (UNICEF) v hodnote 25 miliónov dolárov na obstarávanie a distribúciu bezplatných liekov a zdravotníckeho materiálu pre matky, dojčatá a malé deti v najchudobnejších krajinách sveta.

Krok prichádza po mesiacoch neistoty, kritického nedostatku zásob a rušenia projektov v dôsledku škrtov administratívy a zrušenia Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Nová dohoda zabezpečí neprerušené dodávky do najmenej 15 zraniteľných štátov vrátane Konžskej demokratickej republiky, Haiti či Mali.

Kríza v zásobovaní sa už naplno prejavila v regióne južného a východného Konga, kde v nemocniciach po zmrazení programov USAID chýbali základné lieky ako oxytocín na zastavenie popôrodného krvácania či detské antibiotiká. Miestne zariadenia museli nakupovať materiál za trhové ceny, čo viedlo k dvoj- až trojnásobnému zdraženiu zdravotnej starostlivosti.

Zmluva s UNICEF slúži ako dočasné preklenovacie riešenie, kým jednotlivé štáty nedokončia prechod na nový model bilaterálnej pomoci v rámci stratégie „Amerika na prvom mieste v globálnom zdravotníctve“. Tento koncept vyžaduje spolufinancovanie zo strany prijímateľských krajín a smeruje k ich postupnej samostatnosti.

Keďže však proces objednávania a dodania nových liekov trvá často aj viac ako rok, UNICEF a Globálny fond pomôžu zaplniť časovú medzeru a zabrániť výpadkom pri záchrane ľudských životov.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.