Preskočiť na obsah
  |  

Brusel zvažuje prísnejšie víza pre Rusov v reakcii na hybridné útoky

Lídri Európskej únie chcú v reakcii na stupňujúce sa ruské hybridné útoky zvážiť ďalšie sankcie a sprísnenie vízovej politiky voči ruským občanom. Vyplýva to zo záverov piatkového samitu v Bruseli, na ktorom zároveň vyzvali na posilnenie ochrany kritickej infraštruktúry a obrany proti dronom.

Európska rada odsúdila pribúdajúce sabotáže a opakované narúšanie vzdušného priestoru či teritoriálnych vôd členských štátov. Zdôraznila, že konanie Ruska nezostane bez odpovede.

Lídri požadujú urýchlenie prípravy akčného plánu na ochranu pred dronmi vrátane iniciatívy Eastern Flank Watch, ktorá sa týka aj Slovenska.

Obavy z hybridných hrozieb posilnili nedávne incidenty. Nemecko pripísalo Moskve zmarený augustový útok dronom s výbušninami na letisku Lipsko/Halle, Rusko zodpovednosť odmietlo. V októbri zasiahli drony aj obchodné lode vo výlučných ekonomických zónach Bulharska a Rumunska v Čiernom mori.

Európska rada zároveň potvrdila cieľ zvýšiť obrannú pripravenosť Únie do roku 2030. Členské štáty majú odstrániť nedostatky v obranných schopnostiach a posilniť spoločný vývoj, výrobu a obstarávanie vojenského vybavenia.

(tasr, lud)

  |  

Českí a slovenskí vedci skúmajú, prečo ľudia odchádzajú z pohraničia

Odborníci z Masarykovej univerzity v Brne a Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne spúšťajú dvojročný projekt Revital, ktorý má preskúmať príčiny dlhodobého odlivu obyvateľov z česko-slovenského pohraničia.

Hranicou rozdelené pohraničné regióny bojujú so statusom takzvanej vnútornej periférie, kde odchod mladých ľudí a rodín spôsobuje prepad daňových príjmov obcí, nedostatok financií na rozvoj, úpadok miestnych firiem aj oslabovanie komunitného života.

Výskumný tím zložený zo sociológov, demografov, ekonómov aj zástupcov samospráv sa zameria na odhalenie kľúčových motívov, ktoré obyvateľov vedú k odchodu alebo ich motivujú v regióne zotrvať či sa vrátiť. Na základe zistených poznatkov navrhnú a priamo v pilotných mestách na oboch stranách hranice otestujú konkrétne opatrenia na oživenie obcí.

Vďaka porovnaniu odlišných správnych a právnych systémov v Česku a Slovensku vedci dokážu určiť, ktoré riešenia fungujú univerzálne a ktoré sú viazané na špecifické podmienky.

(tasr, max)

  |  

Trump vyhlásil, že voči Starshieldu nezaviedli žiadne reštrikcie

Americký prezident Donald Trump v piatok kategoricky vyhlásil, že si nemyslí, že by on alebo miliardár Elon Musk niesli zodpovednosť za nedávne výpadky a obmedzenia satelitnej siete Starlink na Ukrajine. Spomalenie internetu a redukcia služieb spôsobili ukrajinskej armáde vážne problémy s komunikáciou medzi veliteľstvom a jednotkami na fronte.

Prezident USA reagoval na správy agentúry Reuters, podľa ktorých mal Biely dom schváliť zníženie výkonu špeciálneho vojenského systému Starshield, ktorý vyvinula spoločnosť SpaceX pre vládne a bezpečnostné účely.

Trump pri odchode z Bieleho domu zdôraznil, že Spojené štáty nestanovili pre Ukrajinu žiadne nové obmedzenia prístupu k systému Starshield, ktorý funguje na báze satelitnej konštelácie Starlink.

Neopomenul, že udržiava dobré vzťahy s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a akékoľvek obvinenia zo zámerného poškodzovania obranyschopnosti Ukrajiny odmietol.

(reuters, max)

  |  

Únia pripravuje nástroj na rýchle obmedzenie prístupu na svoj trh

Európska komisia pripraví nový nástroj, ktorý umožní rýchlo obmedziť prístup na jednotný trh Európskej únie, ak to bude v jej záujme. V piatok to po samite EÚ v Bruseli oznámila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová. Opatrenie nadväzuje na francúzsko-nemecký návrh posilniť schopnosť EÚ reagovať na obchodné konflikty.

Komisia zároveň plánuje ďalšie obmedzenia dovozu z Číny nad rámec nedávnej dohody s Pekingom o znížení dovozu čínskych hybridných vozidiel na polovicu.

Von der Leyenová upozornila, že dohoda nerieši štrukturálnu nerovnováhu v obchodných vzťahoch. Obchodný deficit EÚ s Čínou podľa nej presahuje miliardu eur denne. Dodala, že ďalšie ochranné opatrenia podporujú aj lídri členských štátov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron navrhol zamerať sa najmä na chemický priemysel, plasty a ferozliatiny.

Komisia chce v decembri predstaviť aj návrh na zníženie závislosti európskych spoločností od jediného dodávateľa strategických surovín a ďalších kritických produktov. Pripraví tiež mechanizmus solidarity na pomoc krajinám či odvetviam, ktoré zasiahnu obchodné nátlakové alebo odvetné opatrenia zo zahraničia.

(reuters, lud)

  |  

Fico na Vučičovom mítingu: Slovensko nikdy neuzná Kosovo

Slovenský premiér Robert Fico (Smer) v piatok vystúpil na predvolebnom zhromaždení v srbskom Novom Sade, kde podporil bývalého prezidenta Aleksandra Vučiča. Na mítingu koalície Zjednotené Srbsko predniesol prejav v srbčine.

Fico do Srbska odcestoval ešte pred skončením samitu Európskej únie v Bruseli. Vučič, ktorý sa v predčasných voľbách 25. októbra uchádza o post premiéra, mu za účasť poďakoval. Na zhromaždení bol aj bosnianskosrbský politik Milorad Dodik.

Slovenský premiér odmietol zahraničné zasahovanie do srbských volieb a vyhlásil, že neprišiel občanom hovoriť, ako majú hlasovať. Vučiča označil za „lídra s chrbtovou kosťou“, ktorý dokáže odolávať medzinárodnému tlaku.

Fico zároveň vyzdvihol hospodársky rozvoj Srbska a postavenie slovenskej menšiny vo Vojvodine. Poďakoval sa srbským predstaviteľom za podporu krajanov a uviedol, že čoskoro otvoria nový Slovenský dom.

Zopakoval tiež, že Slovensko nikdy neuzná nezávislosť Kosova a bude rešpektovať suverenitu Srbska. Srbov vyzval, aby zachovali mier, stabilitu a doterajší pokrok.

(tasr, danas.rs, lud)

  |  

Hovorkyňa Bieleho domu skončila len pár dní po nástupe

Hovorkyňa Bieleho domu Katie Zachariová v piatok skončila vo funkcii len niekoľko dní po nástupe. Agentúre Reuters to potvrdil predstaviteľ Bieleho domu. Jej odchod nasledoval po tom, ako jej americký prezident Donald Trump odporučil, aby svoje pôsobenie na tomto poste prehodnotila.

Trump novinárom pri odchode z Bieleho domu povedal, že Zachariovej odporučil uprednostniť osobné šťastie, keďže práca hovorkyne je mimoriadne náročná. Televízia Fox News následne informovala, že z funkcie odchádza. Prezident dodal, že sa neponáhľa s vymenovaním novej hovorkyne.

Zachariová nastúpila do úradu v pondelok ako nástupkyňa Karoline Leavittovej a už v utorok viedla svoj prvý tlačový brífing.

Pri oznámení jej vymenovania ju Trump predstavil ako právničku. Počas týždňa sa však objavili pochybnosti o jej kvalifikácii. Absolventka právnickej fakulty Pepperdine University vo štvrtkovom rozhovore pre Fox News priznala, že nezložila advokátsku skúšku.

(reuters, max)