Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pomoc Ukrajine prudko klesla. Berlín chce výnimku z dlhu

Nemecká ministerka pre rozvoj Reem Alabali-Radovanová žiada výnimku z ústavnej dlhovej brzdy, ktorá obmedzuje zadlžovanie štátu. Cieľom je zachovať civilnú pomoc Ukrajine, ktorej financovanie sa v dôsledku rozpočtových škrtov výrazne znižuje.

Ministerka na okraj zasadnutí Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky v Bangkoku upozornila, že jej rezort už nedokáže dlhodobo udržať súčasnú úroveň podpory. Kým v roku 2023 vyčlenilo ministerstvo na Ukrajinu približne 750 miliónov eur, tento rok ide len o 330 miliónov. V roku 2022 predstavovala pomoc 670 miliónov eur.

Podľa Alabali-Radovanovej nejde o politické rozhodnutie obmedziť podporu Kyjevu, ale o dôsledok rozsiahlych škrtov. Peniaze pritom podľa nej pomáhajú stabilizovať nielen Ukrajinu, ale aj Európu.

Návrh podporuje minister zahraničných vecí Johann Wadephul z CDU. Časť jeho straníckych kolegov však odmieta ďalšie výnimky z pravidiel zadlžovania nad rámec už schválených opatrení, napríklad pre obranu.

Ministerka zároveň podporila výzvu kancelára Friedricha Merza, aby sa na pomoci Ukrajine väčšou mierou podieľali aj ďalšie krajiny. Nemecko podľa nej patrí medzi jej najvýznamnejších podporovateľov, no rozpočtové možnosti krajiny nie sú neobmedzené.

(reuters)

Minúta  |  

Zbierka Boj proti hladu má 20 rokov. Pomáha aj doma

Dvadsať rokov pomoci ľuďom v núdzi si v sobotu pripomenie Vincentská rodina na Slovensku. Jej celoslovenská zbierka Boj proti hladu podporuje chudobné rodiny, chorých aj vzdelávanie detí doma a v zahraničí. Pri príležitosti jubilea organizátori poďakujú všetkým, ktorí sa na jej fungovaní podieľajú.

Slávnostné stretnutie sa uskutoční v Kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave-Ružinove. O 16.00 sa začne interaktívna výstava 20 rokov dobra, ktorá priblíži výsledky pomoci a konkrétne ľudské príbehy. O hodinu neskôr bude nasledovať svätá omša s pomocným nitrianskym biskupom Petrom Beňom.

Za dve desaťročia sa zbierka stala pravidelným zdrojom podpory pre ľudí v Haiti, Hondurase, Sýrii, Rusku a na Ukrajine. Od roku 2015 pomáha aj slovenským rodinám v núdzi a ľuďom bez domova.

Len počas minulého ročníka darcovia prispeli sumou 268 180 eur. Dôležitú úlohu zohrávajú dobrovoľníci, ktorí pripravujú a distribuujú tradičné medovníkové srdiečka, čím pomáhajú udržiavať nízke prevádzkové náklady.

Jubilejný ročník zbierky pokračuje až do konca januára 2027. Záujemcovia môžu prispieť zakúpením medovníkového srdiečka alebo priamym finančným darom.

(tasr)

Minúta  |  

Macron čelí ďalšej vlne protestov. Pridajú sa Žlté vesty

Francúzsko čaká ďalšia skúška v podobe masových demonštrácií. Do ulíc sa v sobotu chystajú desaťtisíce študentov, odborárov a členov hnutia Žlté vesty. Spája ich nespokojnosť s drahým životom, rastúcou nerovnosťou a stavom školstva či zdravotníctva. Vláda sa obáva, že protesty prerastú do násilia.

Vlna nepokojov sa začala na školách v chudobných predmestiach Paríža, kde študenti protestovali proti chýbajúcim učiteľom a zanedbaným budovám. Postupne sa však zmenila na širší odpor proti sociálnej a ekonomickej situácii v krajine.

Premiér Sébastien Lecornu hovorí o atmosfére permanentnej krízy. Podľa neho spoločnosť vyčerpávajú vojny, inflácia a problémy s kúpnou silou. Opozičný politik Jordan Bardella dokonca varoval pred „dňom chaosu“.

Doterajšie protesty sprevádzali tvrdé strety. Zranenia utrpelo viac ako 900 policajtov, pričom vyšetrovatelia preverujú aj desiatky podozrení z neprimeraného použitia sily. Jeden z tínedžerov prišiel o ruku po manipulácii s omračujúcim granátom.

Do ulíc sa vracajú aj Žlté vesty, ktoré pred ôsmimi rokmi protestovali proti cenám palív. Jeden z ich členov pripomenul, že kedysi demonštroval pri cene benzínu 1,40 eura za liter, zatiaľ čo dnes podľa neho dosahuje 2,20 eura.

(reuters)

Minúta  |  

Delegáti EÚ opustili rokovanie MMF počas prejavu ruského ministra

Mnohí delegáti riadiaceho výboru Medzinárodného menového fondu (MMF) v sobotu opustili zasadnutie v Bangkoku vo chvíli, keď začal vystupovať ruský minister financií Anton Siluanov. Agentúre Reuters to potvrdili tri zdroje oboznámené s priebehom rokovania. Medzi delegáciami, ktoré odišli, boli aj zástupcovia členských krajín Európskej únie.

Siluanov sa účastníkom zasadnutia prihováral v ruštine. Jeho vystúpenie sprevádzal odchod viacerých predstaviteľov, čo opäť poukázalo na hlboké rozpory medzi Ruskom a časťou medzinárodného spoločenstva.

Napätie v Medzinárodnom menovom a finančnom výbore pretrváva od februára 2022, keď Rusko začalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Vojna narušila fungovanie výboru a v nasledujúcich rokoch mu opakovane zabránila dosiahnuť konsenzus pri spoločných záveroch.

Podľa Reuters sa rozpory tento rok ešte prehĺbili v súvislosti s novým napätím medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.

Z dostupných informácií zatiaľ nie je jasné, koľko delegácií rokovanie opustilo ani či sa po Siluanovovom vystúpení vrátili. Agentúra neuviedla ani bezprostrednú reakciu ruského ministra či vedenia MMF na tento incident.

(reuters)

Minúta  |  

Nemci stopli román o láske Ukrajinky a ruského vojaka

Nemecké vydavateľstvo Molino Verlag zastavilo vydanie románu o milostnom vzťahu ukrajinskej civilistky a ruského vojaka v okupovanom Chersone, informuje Die Zeit. Rozhodnutie prišlo po ostrej kritike na sociálnych sieťach, kde knihu obvinili z romantizovania ruskej vojny proti Ukrajine.

Román Wer ich bin, wenn du mich siehst od Juny Liebrechtovej rozpráva príbeh Ukrajinky Lyusiyi, ktorá počas ruskej okupácie príde takmer o všetko. Po výbuchu ju zachráni maskovaný ruský vojak, s ktorým neskôr nadviaže tajný milostný vzťah.

Kritici upozorňujú, že vykreslenie ruského vojaka ako záchrancu a romantického partnera môže zľahčovať násilie a utrpenie ukrajinských civilistov.

Vydavateľ Matthias Slunitschek však tvrdí, že kniha mala byť posolstvom ľudskosti a mieru. Naznačil tiež, že kritická kampaň na internete môže byť organizovaná. Autorka sa ospravedlnila všetkým, ktorých sa príbeh dotkol, a odmietla zámer romantizovať vojnu.

Román mal vyjsť 1. novembra a predstaviť ho plánovali na knižnom festivale v Baden-Badene.

(Die Zeit)

Minúta  |  

Izraelskí osadníci zbili fotografku Washington Post. Utrpela zlomeniny

Zber olív v palestínskej dedine Abú Faláh sa v piatok zmenil na násilný útok. Desiatky maskovaných izraelských osadníkov napadli miestnych obyvateľov aj novinárov, ktorí dokumentovali situáciu na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

Medzi obeťami je fotografka amerického denníka The Washington Post Heidi Levineová. Útočníci ju podľa svedkov zbili a kopali, pričom utrpela štyri zlomeniny stavcov, zlomené rebro a ďalšie poranenia. Skončila v nemocnici, kde musela podstúpiť operáciu.

Osadníci počas útoku hádzali kamene a podpaľovali olivovníky. Svedkovia tvrdia, že izraelskí vojaci údajne násiliu iba prihliadali a nezasiahli. Okolnosti incidentu teraz preverujú izraelské bezpečnostné zložky.

Izraelská armáda však reagovala, že jej vojaci podľa predbežného preverovania útok na fotografku nevideli. Premiér Benjamin Netanjahu upozornil na rozdielne verzie udalosti a potvrdil vyšetrovanie.

Napadnutie novinárky vyvolalo reakcie aj vo Washingtone. Viacerí americkí kongresmani a senátori požadujú dôkladné vyšetrenie prípadu.

Násilie na Západnom brehu sa zároveň stupňuje počas každoročného zberu olív. Palestínske úrady hlásia od začiatku sezóny najmenej štyroch mŕtvych a vyše sto zranených. Útok tak znovu otvoril otázku bezpečnosti palestínskych farmárov aj novinárov pracujúcich v oblasti.

(wp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.