Migračná kríza na španielskych hraniciach naďalej vyvoláva politické reakcie v celej Európe. V nadväznosti na list, ktorý 1. augusta zaslali vedúci predstavitelia 22 členských štátov európskym inštitúciám, vydali talianska premiérka Giorgia Meloniová a jej dánska kolegyňa Mette Frederiksenová spoločné vyhlásenie, v ktorom sa venovali otázkam prisťahovalectva, integrácie a v širšom zmysle kultúrnych základov Európy.
Schengenský priestor spochybnený
Toto vyhlásenie, zverejnené v pondelok 10. augusta, nadväzuje na prílev migrantov, ktorý koncom júla zasiahol španielsku enklávu Ceuta. Rozsah príchodov a okolnosti, za ktorých tisíce migrantov prekročili hranicu, rýchlo premenili miestnu krízu na záležitosť európskeho významu.
V Únii, kde je zrušenie vnútorných hraníc založené na vzájomnej dôvere medzi členskými štátmi, nemožno kontrolu vonkajších hraníc považovať za výlučnú zodpovednosť priamo dotknutej krajiny.
List, ktorý niekoľko dní predtým podpísalo 22 európskych predsedov vlád, zdôraznil tento kľúčový bod. Signatári vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila dôsledky krízy v Ceute. Spochybnili aj budúcnosť schengenského priestoru v situácii, keď niektoré členské štáty prijímajú migračné politiky, ktoré by mohli mať vplyv na ich susedov. Keď dôvera medzi štátmi zlyhá, je tým narušený jeden zo základných princípov európskej integrácie.
Vyhlásenie Meloniovej a Frederiksenovej odráža tieto obavy, no zároveň rozširuje ich rámec. Obe političky presadzujú posilnenie politiky návratov a hľadanie riešení, ktoré by umožnili spracúvať niektoré žiadosti týkajúce sa migrácie mimo územia Európy. Zároveň chcú zabrániť tomu, aby rozhodnutia prijaté v jednej krajine motivovali nových migrantov prichádzať do iných krajín.
Od hraničnej kontroly po integráciu
Ich text ide nad rámec týchto praktických úvah. Meloniová a Frederiksenová jasne spájajú dodržiavanie európskych zákonov s dodržiavaním „európskych hodnôt“. Táto požiadavka sa vzťahuje nielen na tých, ktorí vstupujú na územie Únie nelegálne, ale aj na milióny cudzincov, ktorí tam žijú legálne.
Toto znenie presadzuje koncepciu integrácie, v ktorej bremeno adaptácie nespočíva výlučne na pleciach európskych spoločností. Aj noví prisťahovalci sú vyzývaní, aby akceptovali kultúrny a normatívny rámec, v ktorom sa rozhodli žiť.
Integrácia sa preto už neobmedzuje len na osvojenie si jazyka, získanie prístupu k zamestnaniu alebo rešpektovanie inštitúcií. Vyžaduje si aj dodržiavanie hodnôt a tradícií hostiteľskej spoločnosti.
Tento koncept nie je nový. Dánsko už niekoľko rokov presadzuje náročnú integračnú politiku. Významnejšie je však prepojenie, ktoré sa teraz vytvorilo medzi týmto prístupom a otázkou európskeho kultúrneho dedičstva.
Migrácia oživuje diskusiu o kresťanských koreňoch
Najvýznamnejšou vetou v deklarácii je pravdepodobne tá, v ktorej obe premiérky uvádzajú, že sú „hrdé na kresťanské kultúrne dedičstvo Európy“, a vyhlasujú svoj zámer chrániť ho.
Počas niekoľkých desaťročí bol európsky projekt definovaný predovšetkým politickými a právnymi zásadami, ako sú demokracia, právny štát a základné práva.
Historický a náboženský rozmer európskej civilizácie však z diskusie takmer úplne zmizol od kontroverzií spojených s prípravou návrhu európskej ústavy na začiatku tohto storočia. Vtedajší návrh výslovne spomenúť kresťanské dedičstvo Európy v preambule zmluvy vyvolal intenzívnu kontroverziu a nakoniec v nej nebol zahrnutý.
Vyhlásenie Meloniovej a Frederiksenovej opäť posúva túto otázku do popredia. Migrácia hlboko premenila európske spoločnosti a vyvolala otázky, ktoré sa už netýkajú len počtu prijímaných ľudí. Týkajú sa aj schopnosti týchto spoločností zachovať si svoje kultúrne normy uprostred výraznej imigrácie.
Kresťanstvo je tu prezentované ako historická súčasť európskej civilizácie a obe líderky zdôrazňujú svoju legitimitu pri jeho zachovávaní. Imigrácia sa tak prestáva vnímať výlučne ako administratívna záležitosť.
Európania očakávajú, že tí, ktorí sa usadzujú na ich kontinente, budú rešpektovať ich zákony. Musia byť však schopní definovať hodnoty, ku ktorým by sa ich zákony a spoločnosti mali naďalej hlásiť. Migračná politika sa tak spája s otázkou kultúrneho dedičstva.
Vďaka tomu má vyhlásenie z 10. augusta väčší význam než len reakcia na krízu v Ceute. List 22 členských štátov nastolil inštitucionálnu otázku: ako je možné zachovať voľný pohyb osôb, ak vonkajšie hranice Únie už nie sú účinne kontrolované?
Meloniová a Frederiksenová k tomu pridávajú kultúrnu otázku: aký druh spoločnosti majú tieto hranice chrániť?
Zhoda medzi týmito dvomi líderkami je príznačná. Meloniová stelesňuje taliansku konzervatívnu pravicu, zatiaľ čo Frederiksenová vedie sociálno-demokratickú vládu. Ich zhoda v otázke imigrácie ukazuje, že kontrola hraníc a požiadavky na integráciu teraz presahujú tradičné politické rozdelenia.
Ak chce Európa chrániť svoje hranice, musí zároveň jasnejšie definovať, čo v ich rámci zamýšľa zachovať.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com