Krajčí: Penta v zdravotníctve deformuje trh. Matovič má v hnutí neotrasiteľnú pozíciu

Ľudia, ktorí verili, že väčší počet poisťovní prinesie systému určité výhody, musia byť sklamaní, pretože na trhu zostanú len dvaja hráči. Union ako prvý zazmluvňoval nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čím vytváral aspoň určitý tlak na väčšie poisťovne, aby s nimi tiež uzatvárali zmluvy. Aj samotní poskytovatelia hodnotili Union prevažne pozitívne.

Jedinou menšou výhodou zlúčenia bude zníženie administratívnych nákladov poskytovateľov, ktorí budú zdravotné výkony postupne vykazovať zrejme už len dvom poisťovniam namiesto troch. Pacient však tento prínos prakticky nepocíti. Zároveň dôjde k ďalšej koncentrácii moci a kapitálu v rukách Penty, ktorá patrí medzi najväčších poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Takýto oligopol je v rozpore so zdravými trhovými mechanizmami.

Krížové vlastníctvo

V čom by to mohlo byť rizikom pre pacienta?

Súkromné spoločnosti vstupujú do zdravotníctva s cieľom dosahovať zisk, čo je prirodzenou súčasťou podnikania. Mali by však fungovať v podmienkach zdravej hospodárskej súťaže. Penta vlastní významnú časť zdravotníckeho sektora a zároveň pôsobí vo viacerých jeho vzájomne prepojených oblastiach.

Ak sa príliš veľa kapitálu sústredí v rukách jedného hráča, trhová konkurencia sa oslabuje. Takýto subjekt potom môže dosahovať vyšší zisk, než aký by získal v štandardnom konkurenčnom prostredí. Pacientom tento dodatočný zisk neprináša žiadne výhody. Naopak, môže byť pre nich nevýhodný, pretože podľa môjho názoru znamená odčerpávanie prostriedkov z verejného zdravotného poistenia.

Podobnú námietku však možno vzniesť aj voči štátu. Ten vlastní VšZP aj najväčšie nemocnice.

V Európe sa zdravotníctvo považuje za verejnú službu. Na Slovensku zo zákona povinne platíme zdravotné odvody, ktoré sú v podstate zdravotnou daňou. Ich výška nezávisí od nášho zdravotného stavu, ale od príjmu. Keď takúto službu poskytuje štát, jeho cieľom nie je vytvárať zisk. Robí to pre verejný záujem obyvateľov. Penta podniká v zdravotníctve pre dosahovanie čo najvyššieho zisku. Krížové vlastníctvo Penty vytvára enormnú koncentráciu moci, deformuje trh, ničí zdravú súťaž a vytvára neférové podmienky na optimalizáciu jej ziskov.

Je to celoeurópsky unikát, ktorý Pente umožnil náš v úvodzovkách veľký reformátor zdravotníctva Rudolf Zajac, ktorý podľa údajného spisu SIS Gorila robil aj „zmenu BNO stanov [skratka BNO sa v zverejnenom texte Gorily používa pri bližšie neurčených osobách, podnikoch či materiáloch, pozn. red.] pre Sláva Haščáka“. Z trhového hľadiska je predsa úplne nelogické, aby jedna finančná skupina mohla vlastniť súčasne zdravotnú poisťovňu, ktorá má vyjednať s poskytovateľmi čo najlepšie ceny, a zároveň aj siete týchto poskytovateľov.

Akcionár Dôvery však tvrdí, že zisk nekončí vo vreckách majiteľov, ale smeruje naspäť do zdravotníctva – napríklad na výstavbu Nemocnice Bory.

Nemocnicu Bory za 350 miliónov eur nepostavili len z vlastného kapitálu Penty, ale aj z úveru, ktorý budú splácať z jej prevádzky, teda opäť z verejného zdravotného poistenia.

Podľa údajov Penty práve vďaka zodpovednému hospodáreniu Dôvery a jej nemocníc za posledných 15 rokov mohli preinvestovať takmer 600 miliónov eur do rozvoja zdravotníctva.

Čo tým však myslia, že tieto milióny mohli preinvestovať? Penta totiž získava aj zdroje z eurofondov či z plánu obnovy. To sú vlastne peniaze štátu, ktorý zároveň prispieva do európskeho rozpočtu, z ktorého Penta čerpá financie. A viaceré jej nemocnice fungujú v prenajatých priestoroch od samosprávnych krajov a investície do budov sa im podľa uzatvorených zmlúv odpočítavajú z nájomného. Sú to potom vlastne investície samosprávnych krajov, a nie Penty.

Nevieme, ako pán Haščák a jeho rodina, hlavní akcionári Dôvery, nakladajú s dividendami vyplácanými cez cyperské spoločnosti. Podľa údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vytvorila Dôvera v rokoch 2010 až 2020 z verejného zdravotného poistenia zisk vyše 900 miliónov eur. A to je iba ich poisťovňa. Vlastnia aj rozsiahlu sieť lekární, polikliniky či nemocnice.

Unitárny systém

Vaša vláda mala v programovom vyhlásení unitárny systém. Prečo sa to vtedy nepodarilo presadiť?

Nemali sme tam napísané, že zavedieme unitárny systém, ale: „Ak súčasný systém zdravotných poisťovní po analýze nebude prinášať hodnotu pre pacienta a dosahovanie zdravotných celospoločenských cieľov, vláda SR zváži zavedenie unitárneho systému zdravotného poistenia.“ Pre túto vetičku nezahlasovala za programové vyhlásenie svojej vlády ani Jana Bittó Cigániková.

Prečo ste tam dali práve takúto zmienku, ak ste nemali zámer spraviť len jednu poisťovňu?

Bola to v podstate podaná ruka súkromným poisťovniam, aby spoločne s nami hľadali verejný záujem. Stála pred nami veľká pandemická kríza a my sme potrebovali ťahať za spoločný povraz. Uvedomovali sme si, že zdravotníctvo potrebuje investície. Preto sme sa aj rozhodli kapitálovo posilniť VšZP. Ak by súkromníci chceli zo systému vyskočiť alebo štát vydierať, štát musel byť pripravený prijať ich poistné kmene a zaviesť unitárny systém. Ak by to malo byť nasilu, otázka je, koľko by to štát stálo.

Až ku koncu predchádzajúceho volebného obdobia sa mi v parlamente podarilo presadiť zastropovanie maximálneho možného zisku pre súkromné poisťovne na úrovni jedného percenta z vybraného poistného. Dovtedy v Zajacových zákonoch žiaden strop neexistoval. Aj preto si akcionár Dôvery mohol vyplatiť dividendy v stovkách miliónov eur, čo by zvyšovalo cenu vyvlastnenia Dôvery. Na základe uniknutých správ, keď sa Haščák dozvedel, že ideme kapitálovo posilniť iba VšZP, začal komunikovať s Richardom Sulíkom, ktorý to začal na vláde torpédovať.

Čo mohli súkromné poisťovne stratiť, ak by štát finančne pomohol iba VšZP?

Spoliehali sa na to, že VšZP ako akciovú spoločnosť štát nemôže finančne podporiť tak ako nemocnice, pretože tie fungujú ako príspevkové organizácie. Preto súkromníci tlačia na to, aby sa nemocnice stali akciovými spoločnosťami, lebo štát by potom stratil možnosť dotovať tieto akciové spoločnosti, ktoré sú predmetom obchodného práva.

Dovtedy štát pomáhal VšZP iba zvyšovaním platieb za poistencov štátu, z čoho však automaticky pomerne profitovali aj Dôvera a Union. Počas pandémie sme sa rozhodli postupovať inak a VšZP kapitálovo posilniť, keďže štát je jej jediným akcionárom. Súkromné poisťovne tak z tejto pomoci nedostali nič.

Ako potom súkromné poisťovne riešili situáciu v kritickom prvom roku pandémie?

Nakoniec pre poisťovne nebol rok 2020 až taký náročný, lebo veľa výkonov sa zastavilo, zaviedla sa telemedicína. Dôvera si ako jediná zdravotná poisťovňa v roku 2009 pri spájaní zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo mimoriadne kontroverzným spôsobom ocenila svoj poistný kmeň. A ten si zo zdravotných odvodov aj odpisovala, približne 15 miliónov eur ročne. V roku 2020 si z neho neodpísala iba 15 miliónov, ale zaevidovala opravnú položku 63 miliónov eur. Jej správna réžia a ostatné netechnické náklady tak boli viac ako 114 miliónov eur. Ak by tak neurobila, za rok 2020 by vykázala zisk viac ako 20 miliónov eur.

Poisťovňa Union sa tiež rozhodla v roku 2020 radikálne zvýšiť svoje prevádzkové náklady na viac ako 35 miliónov eur, v porovnaní s predchádzajúcim rokom až o desať miliónov eur viac. Každému je jasné, že ak by minula na réžiu rovnakú sumu peňazí ako v predchádzajúcom roku, nezaknihovala by stratu štyri milióny eur, ale zisk okolo šesť miliónov eur. Z uvedeného jasne vyplýva, že straty vykázané poisťovňami Dôvera a Union neboli stratami za úhradu zdravotnej starostlivosti.

VšZP bolo treba pomáhať, lebo za predchádzajúcich vedení často končila vo vysokej strate. Môžeme sa spoľahnúť na to, že keby bola jedinou poisťovňou na Slovensku, hospodárila by efektívne?

Záležalo by na tom, ako by bol tento systém nastavený. Z môjho pohľadu by malo dôjsť k zjednoteniu odvodov na zdravotné a sociálne služby štátu, ktoré by mohli byť vyberané iba formou dane. Zdravotná a sociálna starostlivosť by sa čerpala z jedného balíka peňazí. Vyriešilo by sa tým aj množstvo dilem, čo má byť hradené z ktorého balíka peňazí, a bezpochyby by to prinieslo aj vyššiu synergiu a efektivitu. Určite by sa tým tiež ušetrilo na administratívnych nákladoch. A štát by poľahky mohol flexibilne dopĺňať potreby takéhoto systému.

Unitárny systém v rôznych obmenách efektívne funguje vo viacerých európskych štátoch. Súkromné poisťovne zabezpečujú nadstavbu tohto základného systému a formou pripoistenia umožňujú svojim klientom čerpať aj nadštandardné služby. V systéme verejného zdravotného poistenia v európskych krajinách si zisk nevyplácajú ani tie súkromné poisťovne, ktorým niektoré štáty dovolili spravovať aj verejné zdroje. Zisk si vyplácajú iba z prevádzkovania pripoistenia. My sme vďaka Zajacovi boli opäť celoeurópsky unikát a súkromné zdravotné poisťovne si mohli vyplácať neobmedzený zisk zo správy verejného zdravotného poistenia.

Oddlženie nemocníc

Chystá sa ďalšie oddlženie nemocníc za takmer 1,6 miliardy eur. Prečo tie naše nedokážu hospodáriť v kladných číslach, ako napríklad porovnateľné nemocnice v Česku?

Z viacerých dôvodov, ale tým najväčším zrejme je, že Česko má transparentnú úhradovú vyhlášku. Nemocnice presne vedia, koľko dostanú za jednotlivé výkony, a ich hospodárenie bolo roky dozadu prebytkové. To znamená, že museli vracať zálohové platby, lebo nedokázali vyčerpať peniaze, ktoré dostali. U nás dostávajú nemocnice nižšie príjmy od poisťovní, dokonca nižšie, ako by mali dostať za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Konštatoval to Najvyšší kontrolný úrad.

Napriek tomu, že vy označujete za gro problému to, koľko dostávajú nemocnice od poisťovní, z ôsmich opatrení, ktoré minister zdravotníctva navrhol ako riešenie zadlžovania nemocníc, sa ani jedno netýka výnosovej časti. Ak je to základný problém, prečo ho nepomenujeme?

Najväčšou slabinou auditov, na základe ktorých ministerstvo zdravotníctva pripravilo osem riešení, bolo, že sa sústredili najmä na zefektívnenie hospodárenia nemocníc. To je síce potrebné, ale v prvom rade treba správne nastaviť systém DRG, aby nemocnice dostávali za rovnaké výkony rovnaké a spravodlivé platby od poisťovní. Najväčší problém majú koncové nemocnice, ktoré poskytujú najnáročnejšiu zdravotnú starostlivosť. Tá by mala byť aj najdrahšia, ale v súčasnom systéme je nedostatočne ohodnotená.

Prečo k tomu dochádza?

Historicky poisťovne takzvaným prospektívnym rozpočtom posielali nemocniciam určitú sumu a oni z toho museli vedieť vyjsť. Riaditelia štátnych nemocníc pri vyjednávaniach s poisťovňami často aj servilne ustupovali. Ak boli tie sumy od začiatku deficitné, nemocnice sa z roka na rok viac zadlžovali, hoci sa platby medziročne aj mierne zvyšovali.

Tento systém sa už trochu prekopal a na vrub DRG ide tento rok 30 percent platieb. Stále to však nestačí a pri financovaní nemocníc pretrvávajú nerovnosti, najmä v prospech nemocníc Agelu. Lekárske odborové združenie správne poukazuje aj na to, že poisťovne nemocniciam preplácajú výkony len do určitého mesačného limitu. Ak nemocnica limit prekročí, operuje pacientov „zadarmo“ na vlastné náklady, čo dlh prehlbuje. A môže si to dovoliť, lebo bude oddlžená.

Netreba sa súčasne zamerať aj na vysoké platy zdravotníkov? Je platová valorizácia udržateľná, ak majú nemocnice hospodáriť s kladným výsledkom?

Nárast financií do nemocníc musí zohľadniť aj nárast miezd zdravotníkov. Tie sú valorizované zo zákona podľa nárastu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. To sa dá ľahko vypočítať. Dostatočné odmeňovanie zdravotníkov a nárast absolventov medicíny zabraňujú úplnému kolapsu štátneho zdravotníctva v našich koncových nemocniciach.

Prečo napriek všetkému vyššie menovanému dokážu súkromné nemocnice hospodáriť lepšie než tie štátne?

To, žiaľ, nie je pravda. Podľa analýzy ministerstva zdravotníctva bolo v roku 2025 v nemocničnom sektore dosť peňazí, ale boli nespravodlivo rozdelené. Fakultné nemocnice dostávali od poisťovní menej, než mali, zatiaľ čo menšie, najmä súkromné nemocnice, boli zvýhodnené. Myslím si, že táto nerovnosť pretrváva dlhodobo a prispieva k zadlžovaniu štátnych nemocníc.

Nespochybňujem ani rezervy v ich manažmente, pretože riaditelia (politickí nominanti) ich tunelovali a konali nehospodárne. Podľa mňa by mali štátne nemocnice fungovať ako jedna sieť a využívať výhody spoločného riadenia. Som presvedčený, že potom by mali potenciál nielen hospodáriť vyrovnane, ale aj so ziskom.

Poplatky

Ombudsman upozornil na závažné porušovanie práv pacientov vzhľadom na poplatky v ambulanciách. Kto za tento stav nesie najväčšiu zodpovednosť?

Toto bude najväčšia čierna škvrna administratívy Hlasu. Skončí sa to tým, že si budeme priplácať za jednotlivé výkony, tak ako to teraz je v ambulanciách zubárov.

Ale prečo to neriešila už vaša vláda?

Schvaľovanie poplatkov je cesta do pekla. Systém ambulantnej zdravotnej starostlivosti treba nastaviť tak, aby poskytovatelia, ktorí majú zmluvu so zdravotnou poisťovňou, nevyberali ďalšie poplatky od svojich pacientov. Naša vláda pripravila systém centrálneho objednávkového systému. Pomocou neho by sa dal ku každému zazmluvnenému lekárovi – špecialistovi objednať pacient, či už jeho praktickým lekárom, alebo poisťovňou.

Verím, že ako sme zaviedli maximálne čakacie lehoty v ústavnej zdravotnej starostlivosti, dali by sa zaviesť aj v ambulanciách. Poisťovňa by potom bola povinná svojmu klientovi zabezpečiť termín do maximálnej čakacej lehoty. Ak to nedokáže urobiť, poistenec by mal právo dať sa ošetriť aj u niektorého z nezmluvných poskytovateľov, ktorých je teraz už veľmi veľa, a poisťovňa by to musela preplatiť.

Poplatok za termín je síce najčastejší, ale poskytovatelia si dnes pýtajú peniaze aj za zvláštne úkony, ako napríklad vedenie zdravotnej evidencie. Ako teda maximálne čakacie lehoty vyriešia takéto poplatky?

Ak bude lekár férovo ohodnotený zdravotnou poisťovňou, nebude mať dôvod pýtať si od pacientov ďalšie peniaze. Ak mu poisťovňa nezaplatí dostatočne, môže s ňou ukončiť zmluvu a prejsť na priame platby. Ak poisťovňa nebude mať dosť zmluvných lekárov a nedokáže pacientovi zabezpečiť vyšetrenie v stanovenej lehote, bude musieť preplatiť aj účtenku od nezmluvného lekára. To ju bude motivovať, aby ambulancie platila primerane a udržala si ich v zmluvnej sieti.

Poisťovne dostávajú peniaze z odvodov pracujúcich aj z platieb štátu za jeho poistencov. Po zvýšení odvodov mali na účtoch až prebytky. Problém nastal, keď minister financií Ladislav Kamenický v rámci konsolidácie stanovil výdavkové stropy, takže poisťovne tieto peniaze nemohli použiť, hoci ich mali na účte. Kamenický navyše zobral zo zdravotníckeho systému tento rok 625 miliónov eur, lebo menej zaplatil za poistencov štátu. Výdavkové limity treba mať v rámci výdavkov verejnej správy, ale nemusia sa stanoviť pre zdravotné poisťovne. Je to logické, pretože zdravím by sme nemali platiť za to, že štát nemá peniaze.

Dostavba nemocníc

Vláde ste vyčítali, že od opozície žiada záväzok dostavať rozostavané nemocnice, hoci sama neposkytla dostatok informácií o ich financovaní. Ministerstvo zdravotníctva oznámilo, že v budúcom roku na tento účel určilo 900 miliónov eur. Splnilo to požiadavky opozície?

Tu by som chcel zdôrazniť, čo je napísané v rozpočte, a konfrontovať s touto zavádzajúcou informáciou ministra Šaška a celú verejnosť. Na budúci rok je kapitálový transfer na dostavbu nemocníc v Banskej Bystrici a v Martine vo výške necelých 48 miliónov eur. V rozpočte sa píše, že ďalších 85 miliónov eur sú vlastné zdroje, ale aké vlastné zdroje majú naše nemocnice, keď majú dlhy 1,5 miliardy eur? To prestanú ešte viac platiť za svoje tovary a služby, aby mohli pokračovať v stavbách nemocníc?

Okrem toho ide ešte 562 miliónov eur z kapitoly ministerstva obrany do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, pod ktorou sa stavia nemocnica v Prešove a na bratislavských Vajnoroch.

Áno, ale nikto nevie, v akom pomere sa medzi tieto dve nemocnice peniaze rozdelia. Zdá sa teda, že Prešov bude pokračovať. Uvidíme, ako pôjdu Vajnory, ale Martin a Banská Bystrica majú alokovaných len 48 miliónov eur.

Na základe čoho teda minister Šaško hovorí, že na nemocnice pôjde takmer miliarda eur?

Dali sme mu v tejto veci žiadosť o sprístupnenie informácií na základe zákona č. 211/2000 Z. z. Rozpočet sa robí na tri roky dopredu a minister si tam možno napočítal financie z rokov, keď už nebudú pri moci. Naozaj neviem.

Za tých 48 miliónov v budúcom roku sa budú dať stredoslovenské nemocnice dostavať tak, aby v roku 2029 prijímali pacientov, ako je to naplánované?

Určite nie. Bude nás zaujímať, odkiaľ chce minister vziať aj deklarovaných 85 miliónov z vlastných zdrojov nemocníc, keď majú nemocnice pohľadávky po lehote splatnosti vo výške takmer miliardy eur.

Politická spolupráca Hnutia Slovensko

Budete opäť kandidovať za poslanca parlamentu?

(ticho) Uvidíme, čo sa stane nasledujúci rok. Zatiaľ chcem pomôcť Hnutiu Slovensko vykonať zmenu, ktorú naša krajina potrebuje. Ak bude môj príspevok zmysluplný a hnutie bude mať záujem o moju kandidatúru, pravdepodobne budem kandidovať. Som však otvorený aj ukončiť svoju politickú kariéru. Som slobodný, ľudia prilepení k stoličke sú zbytočne vystavení tlaku.

Vrátili by ste sa k povolaniu lekára?

Vo svojom odbore nemám problém zamestnať sa, ale bol som aj veľmi aktívny v charite a môžem sa angažovať aj týmto smerom. Nepripravujem si zatiaľ žiadne pozície.

Ak budete kandidovať, máte ambíciu byť opäť ministrom zdravotníctva?

Nemám takúto ambíciu, ale nemal som ju ani v roku 2020 a nakoniec som miesto ministra prijal, keď ma o to požiadal vtedajší premiér. Veľmi veľa bude závisieť od toho, aká vláda vznikne, akú pozíciu v nej bude mať Hnutie Slovensko a akú ponuku dostanem, ak budem ďalej slúžiť v politike.

Podpredseda parlamentu Martin Dubéci z PS odporúčal vymeniť predsedu Hnutia Slovensko Igora Matoviča. Akú má Matovič pozíciu v hnutí?

Veľmi silnú. Akákoľvek špekulácia o jeho politickej budúcnosti je bezpredmetná. Drvivá časť preferencií nášho hnutia sa podľa mňa viaže priamo na osobu Igora Matoviča. Ľudia si želajú jeho účasť v politike a majú voči nemu dôveru. Vidíme to na predvolebnej kampani, vďaka ktorej nám rastú preferencie. Spochybňovanie jeho pozície a budúcej eventuálnej spolupráce je zo strany našich potenciálnych koaličných partnerov veľmi nešťastné.

Vzťahy medzi PS a Matovičom sú zlé. Robí PS chybu v tom, že sa ich nesnaží zlepšiť, aby sa nepreniesli aj do koalície?

Je to obrovská chyba. Igor Matovič nedostal počas vládnutia súčasnej garnitúry od predsedu PS Michala Šimečku ani jednu pozvánku na osobné či neformálne stretnutie.

Ako vnímate štýl Matovičovej komunikácie, ktorý je dlhodobo predmetom kritiky?

On reprezentuje protestnú politiku voči pomerom na Slovensku, ktoré vyprodukoval establišment Roberta Fica. Netreba sa diviť, že množstvo ľudí sa vo svojej frustrácii zo stavu krajiny s touto protestnou politikou stotožňuje.

Niektorí odborníci aj opoziční poslanci tvrdia, že Matovič na mítingoch provokuje voličov opozície.

Igor je konfrontačný, ale nenazval by som to provokáciou. Väčšina konfliktov nastala s ľuďmi, ktorí boli často pod vplyvom alkoholu a nedokázali sa ovládať. Ak má niekto radikálne iný politický názor a je pod vplyvom návykovej látky, môže sa správať aj agresívne. Nevidel som však, že by bol Igor Matovič agresívny. Len sa snaží ľudí presvedčiť, že za zlú situáciu na Slovensku môže súčasná vláda. Ak toto ľudí provokuje, Igor Matovič si robí dobre svoju opozičnú prácu.

Ak bude súčasná opozícia zostavovať vládnu koalíciu, podľa doterajších prieskumov bude potrebovať aj hlasy Hnutia Slovensko. Aká je záruka, že sa nebudú opakovať konflikty z obdobia, keď bol premiérom Matovič?

Išlo o náročné obdobie, ktoré poznamenali viaceré globálne krízy. Ja si myslím, že za vtedajšie problémy, ktoré ľudia pripisujú na vrub Matovičovi, zodpovedá najmä Richard Sulík, ktorý spôsobil pád troch predchádzajúcich demokratických vlád. On likvidoval koalíciu, chodil na protesty vtedajšej opozície, odchádzal predčasne z vlády, aby povedal médiám svoje nezávislé stanoviská.

Hnutie Slovensko je vo viacerých prieskumoch druhou najsilnejšou parlamentnou opozičnou stranou. Ak by takýto výsledok prenieslo do vládnej koalície, má nárok na obsadenie kresla predsedu parlamentu. Bol by Matovič dobrým predsedom alebo by mal byť podľa vás členom vlády?

To sú predčasné úvahy. Počkajme si na výsledky volieb.

Je možné, že by Hnutie Slovensko nešlo do vlády, ale stanovilo by si podmienky, za akých by ju podporovalo?

Na to už vôbec neviem odpovedať, pretože nie som členom predsedníctva nášho hnutia. Som rádový člen a nemám zákulisné informácie. Pochybujem, že sa o niečom takom na predsedníctve vôbec bavili. Teraz je najmä dôležité, aby sa po voľbách zmenila vládna garnitúra tejto krajiny.