Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Prahe bude prvý raz rokovať česká a maďarská vláda

V Prahe sa vo štvrtok uskutočnia prvé česko-maďarské medzivládne konzultácie za účasti českého premiéra Andreja Babiša a jeho maďarského náprotivka Pétera Magyara. V pondelok o tom informoval český úrad vlády. Politici budú rokovať o aktuálnych európskych aj medzinárodných témach a tiež vzájomnej spolupráci.

„V rámci programu sa uskutoční spoločné rokovanie predsedov vlád a následne tiež bilaterálne schôdzky jednotlivých ministrov Českej republiky a Maďarska. Rokovanie sa zameria na aktuálne európske a medzinárodné témy, najmä na konkurencieschopnosť EÚ, energetickú bezpečnosť, migráciu, budúcnosť európskeho rozpočtu a rozšírenie EÚ,“ avizoval český úrad vlády.

Témou bude aj regionálna a bilaterálna spolupráca v oblasti ekonomiky, dopravy, obranného priemyslu, digitalizácie, vedy, výskumu, inovácií a zdravotníctva.

Spoločné rokovanie vlád je prejavom nadštandardných vzťahov medzi krajinami. Česká vláda ich absolvuje napríklad so Slovenskom, Poľskom či Ukrajinou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Blanár: Prioritou rokovaní v Moskve je energetická bezpečnosť

Prioritou rokovaní ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) v Moskve je energetická bezpečnosť. Pred pondelkovým stretnutím so Sergejom Lavrovom označil slovensko-ruské vzťahy za pragmatické a konštruktívne. Podporuje pokračovanie spolupráce v oblastiach, ktorých sa netýkajú sankcie.

S Lavrovom chce hovoriť aj o hospodárskych vzťahoch, vojne na Ukrajine a mierových iniciatívach. V Moskve zároveň zasadá medzivládna komisia, ktorá rokuje o energetike, poľnohospodárstve, životnom prostredí, cestovnom ruchu, športe a kultúre.

Blanár varoval pred možnou arbitrážou v súvislosti s plánovaným zákazom dovozu ruského plynu. Slovenský plynárenský priemysel má totiž zmluvu s Ruskom do konca roka 2034.

Možné odškodné odhadol na desať až 16 miliárd eur. Únia podľa neho v prípade prehratého sporu ponúka iba právnu pomoc. Tvrdí, že sankcie na ruskú ropu stoja Slovensko pol miliardy eur ročne.

Ruský minister Valerij Faľkov uviedol, že Moskva chce zachovať a rozšíriť energetickú spoluprácu so Slovenskom. Rusko podľa neho naďalej dodáva krajine ropu aj zemný plyn.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Holandsko chce zrušiť pätinu miest v štátnej správe

Holandská vláda plánuje v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zrušiť v štátnej správe približne 25-tisíc pracovných miest v prepočte na plné úväzky. Ide asi o pätinu súčasného počtu. Opatrenie má priniesť úspory 3,5 miliardy eur.

Kabinet v pondelok oznámil, že do konca prvého štvrťroka 2027 predstaví podrobný plán zefektívnenia štátnej správy vrátane využitia umelej inteligencie.

Podobné ciele si stanovili aj predchádzajúce vlády, no počet úradníkov napriek tomu rástol. Od roku 2018 pribudlo približne 46 500 pracovných miest v štátnej správe, čo predstavuje nárast počtu zamestnancov o 40 percent.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kremeľ: Prímerie v Oleškách môže byť vzorom

Dohoda o humanitárnom prímerí v meste Olešky na juhu Ukrajiny by mohla poslúžiť ako vzor na podobné dohody v ďalších častiach krajiny. V pondelok to uviedol Kremeľ s tým, že prímerie pomohli sprostredkovať Spojené štáty.

Rusko a Ukrajina sa v piatok dohodli, že prímerie začne platiť 27. októbra. Má umožniť dodávky potravín a liekov aj evakuáciu obyvateľov cez humanitárne koridory. Mesto neďaleko frontovej línie kontrolujú ruské jednotky od februára 2022.

Ruské ministerstvo obrany však v pondelok obvinilo Ukrajinu z opakovaných útokov na Olešky, ktoré podľa Moskvy bránia doručovaniu pomoci a odchodu civilistov.

Tvrdí, že ukrajinské sily od 19. októbra ostreľovali mesto 18-krát a podnikli viac ako 120 dronových útokov na mesto a okolité hlavné cesty.

Kyjev na obvinenia bezprostredne nereagoval. Ukrajina v minulosti obviňovala Rusko z blokovania humanitárnej pomoci a evakuácií.

Obyvatelia Olešiek upozorňujú na prehlbujúci sa nedostatok potravín, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z blokovania dodávok.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Poľsko a Nemecko chcú spojiť sily aj vo vesmírnom priemysle

Poľsko a Nemecko chcú prehĺbiť obchodné a investičné vzťahy a spoločne posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Na ekonomickom fóre vo Varšave to v pondelok uviedla nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová.

Vzájomný obchod oboch krajín vzrástol z 25 miliárd eur v roku 2000 na súčasných 180,4 miliardy eur. V Nemecku investovalo približne tisíc poľských spoločností, zatiaľ čo v Poľsku asi 1 600 nemeckých firiem.

Poľský minister financií Andrzej Domański zdôraznil možnosti spolupráce vo vesmírnom priemysle. Európa podľa neho potrebuje vlastné technológie, aby posilnila bezpečnosť a znížila závislosť od zahraničných partnerov.

„Ako sa môžeme brániť, ak nemáme vlastné satelity?“ položil otázku. Poľsko sa preto rozhodlo zdvojnásobiť investície do vesmírneho sektora. Podľa ministra môže každé investované euro priniesť návratnosť šesť až sedem eur.

Reicheová zároveň vyzvala na obmedzenie regulácií a zníženie nákladov na energie. Obe krajiny podľa nej čelia spoločným hospodárskym problémom aj dôsledkom pokračujúcich ruských útokov proti Ukrajine.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Švédska Strana stredu nedokázala zostaviť vládu, vrátila poverenie

Líderka švédskej Strany stredu Elisabeth Thand Ringqvistová v pondelok vrátila poverenie na zostavenie vlády predsedovi parlamentu Andreasovi Norlénovi. Po týždni rokovaní oznámila, že pre centristický kabinet neexistuje parlamentná väčšina.

„Existuje jasný dopyt po riešeniach, ktoré dokážu spojiť širšiu väčšinu,“ povedala novinárom. Súčasné parlamentné pomery však podľa nej sťažujú premietnutie tejto podpory do vzniku vlády.

Septembrové voľby priniesli stredoľavej opozícii tesnú väčšinu 176 kresiel oproti 173 mandátom pravicového bloku premiéra Ulfa Kristerssona.

Všetky štyri opozičné strany podporujú predsedníčku sociálnych demokratov Magdalenu Anderssonovú na post premiérky. Nevedia sa však dohodnúť, ktoré strany majú byť súčasťou nového kabinetu. Anderssonová už začiatkom mesiaca neuspela pri parlamentnom hlasovaní o svojej kandidatúre.

Norlén môže teraz naplánovať ďalšie hlasovanie o premiérovi aj bez dohody strán alebo poveriť zostavovaním vlády lídra inej strany.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.