Preskočiť na obsah
  |  

Poľsko a Nemecko chcú spojiť sily aj vo vesmírnom priemysle

Poľsko a Nemecko chcú prehĺbiť obchodné a investičné vzťahy a spoločne posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Na ekonomickom fóre vo Varšave to v pondelok uviedla nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová.

Vzájomný obchod oboch krajín vzrástol z 25 miliárd eur v roku 2000 na súčasných 180,4 miliardy eur. V Nemecku investovalo približne tisíc poľských spoločností, zatiaľ čo v Poľsku asi 1 600 nemeckých firiem.

Poľský minister financií Andrzej Domański zdôraznil možnosti spolupráce vo vesmírnom priemysle. Európa podľa neho potrebuje vlastné technológie, aby posilnila bezpečnosť a znížila závislosť od zahraničných partnerov.

„Ako sa môžeme brániť, ak nemáme vlastné satelity?“ položil otázku. Poľsko sa preto rozhodlo zdvojnásobiť investície do vesmírneho sektora. Podľa ministra môže každé investované euro priniesť návratnosť šesť až sedem eur.

Reicheová zároveň vyzvala na obmedzenie regulácií a zníženie nákladov na energie. Obe krajiny podľa nej čelia spoločným hospodárskym problémom aj dôsledkom pokračujúcich ruských útokov proti Ukrajine.

(reuters, bak)

  |  

Švédska Strana stredu nedokázala zostaviť vládu, vrátila poverenie

Líderka švédskej Strany stredu Elisabeth Thand Ringqvistová v pondelok vrátila poverenie na zostavenie vlády predsedovi parlamentu Andreasovi Norlénovi. Po týždni rokovaní oznámila, že pre centristický kabinet neexistuje parlamentná väčšina.

„Existuje jasný dopyt po riešeniach, ktoré dokážu spojiť širšiu väčšinu,“ povedala novinárom. Súčasné parlamentné pomery však podľa nej sťažujú premietnutie tejto podpory do vzniku vlády.

Septembrové voľby priniesli stredoľavej opozícii tesnú väčšinu 176 kresiel oproti 173 mandátom pravicového bloku premiéra Ulfa Kristerssona.

Všetky štyri opozičné strany podporujú predsedníčku sociálnych demokratov Magdalenu Anderssonovú na post premiérky. Nevedia sa však dohodnúť, ktoré strany majú byť súčasťou nového kabinetu. Anderssonová už začiatkom mesiaca neuspela pri parlamentnom hlasovaní o svojej kandidatúre.

Norlén môže teraz naplánovať ďalšie hlasovanie o premiérovi aj bez dohody strán alebo poveriť zostavovaním vlády lídra inej strany.

(reuters, bak)

  |  

AI bola pri diagnostických testoch úspešnejšia ako lekári

Nový systém umelej inteligencie od spoločnosti Microsoft dosiahol pri náročných diagnostických testoch výrazne lepšie výsledky ako všeobecní lekári. V štúdii publikovanej v časopise Science správne určil diagnózu v 83 percentách z 304 mimoriadne zložitých prípadov, zatiaľ čo lekári dosiahli úspešnosť 36 percent.

Systém MAI-DxO postupne získava informácie o pacientovi, navrhuje vyšetrenia a prostredníctvom viacerých virtuálnych odborníkov posudzuje možné diagnózy. Pri druhej skupine prípadov dosiahol úspešnosť 80 percent oproti 47 percentám u lekárov.

Výsledky však majú svoje obmedzenia. Testy vychádzali z písomných prípadov, nie z priameho vyšetrovania pacientov. Systém navyše porovnávali s jednotlivými všeobecnými lekármi, hoci mimoriadne komplikované prípady často riešia tímy špecialistov.

Ďalšie výskumy ukázali, že vysoká diagnostická presnosť umelej inteligencie nemusí automaticky viesť k lepším výsledkom liečby.

Microsoft preto pripravuje testovanie systému v bostonskej nemocnici Beth Israel Deaconess, kde chce preveriť jeho využiteľnosť v skutočných klinických podmienkach.

(red)

  |  

V Martine odhalia bustu Štefánika, prídu Pellegrini aj Okamura

Matica slovenská a Združenie miest a obcí Slovenska odhalia 29. októbra o 15.00 pred sídelnou budovou Matice v Martine prvú bustu Milana Rastislava Štefánika v tamojšej Aleji národných dejateľov.

Podujatie pripomenie úlohu Slovákov v národnooslobodzovacom odboji v rokoch 1914 až 1920. Uskutoční sa v predvečer výročia prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918, ktorá vyjadrila právo Slovákov na sebaurčenie a odmietnutie zotrvania v Uhorsku.

Štefánik patril ku kľúčovým predstaviteľom zahraničného odboja. Spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom, organizoval česko-slovenské légie a diplomaticky presadzoval vznik samostatného štátu. V roku 1918 sa stal brigádnym generálom francúzskej armády a neskôr ministrom vojny Česko-Slovenska.

Organizátori očakávajú účasť prezidenta Petra Pellegriniho, predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) aj českej parlamentnej delegácie vedenej Tomiom Okamurom. Prísť majú aj diplomati, cirkevní predstavitelia a zástupcovia samospráv.

Na príprave sa podieľajú predseda Matice slovenskej Marián Gešper a predseda združenia Jozef Božik. Podľa organizátorov sa návšteva českej parlamentnej delegácie podobného významu v Matici uskutočnila naposledy v roku 1926.

(matica, bak)

  |  

Americkí kandidáti chcú, aby ich voličom odporúčali četboty

Politické kampane v Spojených štátoch prispôsobujú internetový obsah tak, aby ich kandidátov priaznivo prezentovali nástroje umelej inteligencie. Dokumenty, ktoré získala agentúra Reuters, odhaľujú stratégie presahujúce tradičnú optimalizáciu pre internetové vyhľadávače.

Návrh pripravený pre republikána Mikea Minoguea, vyzývateľa guvernérky Massachusetts Maury Healeyovej, počíta so stovkami stránok venovaných politickým témam, s plateným obsahom na často citovaných weboch a príspevkami na YouTube či Reddite. Kampaň by sledovala odpovede četbotov ChatGPT, Claude a Gemini a upravovala obsah tak, aby viac zodpovedal kandidátovmu programu.

Podľa Camerona Hickeyho z organizácie National Conference on Citizenship sa približne štvrtina oprávnených voličov pri rozhodovaní pýtala četbota na politického kandidáta.

Spoločnosť Visigent, ktorá stratégiu vypracovala, účtuje politickým klientom najmenej päťtisíc dolárov mesačne. Pri platených kampaniach a spolupráci s influencermi môže cena dosiahnuť 50-tisíc dolárov. Prezentácia navrhuje aj odmenu za dosiahnutie stanoveného výsledku až 200-tisíc dolárov.

Podobná služba CampSight pomáha progresívnym kandidátom sledovať a ovplyvňovať odpovede četbotov. Využívajú ju desiatky kampaní.

Odborníci upozorňujú na riziko dezinformácií. Četboty totiž môžu pôsobiť autoritatívne, hoci čerpajú aj z neoverených informácií.

(reuters, bak)

  |  

Británia predstaví plán na zvýšenie výdavkov na obranu

Minister financií John Healey v stredajšom rozpočte predstaví plán financovania existujúcich obranných záväzkov aj harmonogram zvyšovania výdavkov na obranu do roku 2035. V pondelok to prisľúbil britský premiér Andy Burnham.

V relácii Good Morning Britain televízie ITV zdôraznil, že prvou úlohou vlády je zabezpečiť plné financovanie už oznámeného investičného plánu v oblasti obrany.

Potvrdil, že pripravovaný plán zahŕňa zvýšenie obranných výdavkov na tri percentá hrubého domáceho produktu do roku 2030 a na 3,5 percenta do roku 2035. „Splníme naše záväzky voči NATO,“ vyhlásil.

Spojené kráľovstvo v súčasnosti vynakladá na obranu približne 2,6 percenta HDP. Trojpercentnú hranicu pôvodne plánovalo dosiahnuť počas nasledujúceho volebného obdobia. Voľby sa musia uskutočniť najneskôr v polovici roka 2029.

Členovia NATO sa vlani dohodli, že do roku 2035 vyčlenia 3,5 percenta HDP na základné obranné potreby a ďalších 1,5 percenta na širšie obranné a bezpečnostné opatrenia.

Britský obranný priemysel žiada vládu o predvídateľné a postupné zvyšovanie výdavkov, nie ich odkladanie až na obdobie po roku 2030. Takýto plán má podľa odvetvia posilniť dôveru spojencov a investorov.

(reuters, bak)