Preskočiť na obsah
  |  

Holandsko chce zrušiť pätinu miest v štátnej správe

Holandská vláda plánuje v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zrušiť v štátnej správe približne 25-tisíc pracovných miest v prepočte na plné úväzky. Ide asi o pätinu súčasného počtu. Opatrenie má priniesť úspory 3,5 miliardy eur.

Kabinet v pondelok oznámil, že do konca prvého štvrťroka 2027 predstaví podrobný plán zefektívnenia štátnej správy vrátane využitia umelej inteligencie.

Podobné ciele si stanovili aj predchádzajúce vlády, no počet úradníkov napriek tomu rástol. Od roku 2018 pribudlo približne 46 500 pracovných miest v štátnej správe, čo predstavuje nárast počtu zamestnancov o 40 percent.

(reuters, bak)

  |  

Kremeľ: Prímerie v Oleškách môže byť vzorom

Dohoda o humanitárnom prímerí v meste Olešky na juhu Ukrajiny by mohla poslúžiť ako vzor na podobné dohody v ďalších častiach krajiny. V pondelok to uviedol Kremeľ s tým, že prímerie pomohli sprostredkovať Spojené štáty.

Rusko a Ukrajina sa v piatok dohodli, že prímerie začne platiť 27. októbra. Má umožniť dodávky potravín a liekov aj evakuáciu obyvateľov cez humanitárne koridory. Mesto neďaleko frontovej línie kontrolujú ruské jednotky od februára 2022.

Ruské ministerstvo obrany však v pondelok obvinilo Ukrajinu z opakovaných útokov na Olešky, ktoré podľa Moskvy bránia doručovaniu pomoci a odchodu civilistov.

Tvrdí, že ukrajinské sily od 19. októbra ostreľovali mesto 18-krát a podnikli viac ako 120 dronových útokov na mesto a okolité hlavné cesty.

Kyjev na obvinenia bezprostredne nereagoval. Ukrajina v minulosti obviňovala Rusko z blokovania humanitárnej pomoci a evakuácií.

Obyvatelia Olešiek upozorňujú na prehlbujúci sa nedostatok potravín, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z blokovania dodávok.

(reuters, lud)

  |  

Poľsko a Nemecko chcú spojiť sily aj vo vesmírnom priemysle

Poľsko a Nemecko chcú prehĺbiť obchodné a investičné vzťahy a spoločne posilniť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Na ekonomickom fóre vo Varšave to v pondelok uviedla nemecká ministerka hospodárstva Katherina Reicheová.

Vzájomný obchod oboch krajín vzrástol z 25 miliárd eur v roku 2000 na súčasných 180,4 miliardy eur. V Nemecku investovalo približne tisíc poľských spoločností, zatiaľ čo v Poľsku asi 1 600 nemeckých firiem.

Poľský minister financií Andrzej Domański zdôraznil možnosti spolupráce vo vesmírnom priemysle. Európa podľa neho potrebuje vlastné technológie, aby posilnila bezpečnosť a znížila závislosť od zahraničných partnerov.

„Ako sa môžeme brániť, ak nemáme vlastné satelity?“ položil otázku. Poľsko sa preto rozhodlo zdvojnásobiť investície do vesmírneho sektora. Podľa ministra môže každé investované euro priniesť návratnosť šesť až sedem eur.

Reicheová zároveň vyzvala na obmedzenie regulácií a zníženie nákladov na energie. Obe krajiny podľa nej čelia spoločným hospodárskym problémom aj dôsledkom pokračujúcich ruských útokov proti Ukrajine.

(reuters, bak)

  |  

Švédska Strana stredu nedokázala zostaviť vládu, vrátila poverenie

Líderka švédskej Strany stredu Elisabeth Thand Ringqvistová v pondelok vrátila poverenie na zostavenie vlády predsedovi parlamentu Andreasovi Norlénovi. Po týždni rokovaní oznámila, že pre centristický kabinet neexistuje parlamentná väčšina.

„Existuje jasný dopyt po riešeniach, ktoré dokážu spojiť širšiu väčšinu,“ povedala novinárom. Súčasné parlamentné pomery však podľa nej sťažujú premietnutie tejto podpory do vzniku vlády.

Septembrové voľby priniesli stredoľavej opozícii tesnú väčšinu 176 kresiel oproti 173 mandátom pravicového bloku premiéra Ulfa Kristerssona.

Všetky štyri opozičné strany podporujú predsedníčku sociálnych demokratov Magdalenu Anderssonovú na post premiérky. Nevedia sa však dohodnúť, ktoré strany majú byť súčasťou nového kabinetu. Anderssonová už začiatkom mesiaca neuspela pri parlamentnom hlasovaní o svojej kandidatúre.

Norlén môže teraz naplánovať ďalšie hlasovanie o premiérovi aj bez dohody strán alebo poveriť zostavovaním vlády lídra inej strany.

(reuters, bak)

  |  

AI bola pri diagnostických testoch úspešnejšia ako lekári

Nový systém umelej inteligencie od spoločnosti Microsoft dosiahol pri náročných diagnostických testoch výrazne lepšie výsledky ako všeobecní lekári. V štúdii publikovanej v časopise Science správne určil diagnózu v 83 percentách z 304 mimoriadne zložitých prípadov, zatiaľ čo lekári dosiahli úspešnosť 36 percent.

Systém MAI-DxO postupne získava informácie o pacientovi, navrhuje vyšetrenia a prostredníctvom viacerých virtuálnych odborníkov posudzuje možné diagnózy. Pri druhej skupine prípadov dosiahol úspešnosť 80 percent oproti 47 percentám u lekárov.

Výsledky však majú svoje obmedzenia. Testy vychádzali z písomných prípadov, nie z priameho vyšetrovania pacientov. Systém navyše porovnávali s jednotlivými všeobecnými lekármi, hoci mimoriadne komplikované prípady často riešia tímy špecialistov.

Ďalšie výskumy ukázali, že vysoká diagnostická presnosť umelej inteligencie nemusí automaticky viesť k lepším výsledkom liečby.

Microsoft preto pripravuje testovanie systému v bostonskej nemocnici Beth Israel Deaconess, kde chce preveriť jeho využiteľnosť v skutočných klinických podmienkach.

(red)

  |  

V Martine odhalia bustu Štefánika, prídu Pellegrini aj Okamura

Matica slovenská a Združenie miest a obcí Slovenska odhalia 29. októbra o 15.00 pred sídelnou budovou Matice v Martine prvú bustu Milana Rastislava Štefánika v tamojšej Aleji národných dejateľov.

Podujatie pripomenie úlohu Slovákov v národnooslobodzovacom odboji v rokoch 1914 až 1920. Uskutoční sa v predvečer výročia prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918, ktorá vyjadrila právo Slovákov na sebaurčenie a odmietnutie zotrvania v Uhorsku.

Štefánik patril ku kľúčovým predstaviteľom zahraničného odboja. Spolupracoval s Tomášom Garriguom Masarykom a Edvardom Benešom, organizoval česko-slovenské légie a diplomaticky presadzoval vznik samostatného štátu. V roku 1918 sa stal brigádnym generálom francúzskej armády a neskôr ministrom vojny Česko-Slovenska.

Organizátori očakávajú účasť prezidenta Petra Pellegriniho, predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas) aj českej parlamentnej delegácie vedenej Tomiom Okamurom. Prísť majú aj diplomati, cirkevní predstavitelia a zástupcovia samospráv.

Na príprave sa podieľajú predseda Matice slovenskej Marián Gešper a predseda združenia Jozef Božik. Podľa organizátorov sa návšteva českej parlamentnej delegácie podobného významu v Matici uskutočnila naposledy v roku 1926.

(matica, bak)