Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Gašpar odmieta využitie ruských aktív pre ukrajinskú armádu

Slovensko odmieta využitie zmrazených ruských aktív na financovanie ukrajinskej armády. Pre agentúru TASS to uviedol podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer), ktorý zdôraznil potrebu právneho posúdenia a zváženia dlhodobých dôsledkov.

Pripomenul, že premiér Robert Fico (Smer) už v novembri 2025 odmietol konfiškáciu aktív na vojenské účely. Podľa Gašpara upozornil na riziko právnych sporov, odvetných opatrení a komplikácií pri budúcich mierových rokovaniach. Využitie aktív na povojnovú obnovu Ukrajiny by podľa neho bolo vhodnejšie.

Gašpar zároveň uviedol, že Slovensko naďalej umožňuje ruským občanom žiadať o víza. Ministerstvo zahraničných vecí podľa neho v júli potvrdilo, že vydávanie turistických víz nepozastavilo. Vzhľadom na personálne možnosti veľvyslanectva však upravilo letný harmonogram prijímania žiadostí.

TASS zverejnila úryvky rozhovoru v pondelok a celý ho plánuje publikovať v utorok. V Moskve sa zároveň koná zasadnutie slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku a vedecko-technickú spoluprácu. Slovenskú delegáciu vedie minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer).

(tasr, bak)

Minúta  |  

Firmám v eurozóne rastú náklady, úvery získavajú ťažšie

Podniky v eurozóne hlásia vyššie úroky a horšiu dostupnosť bankových úverov, zatiaľ čo ich financie zaťažujú drahšie palivá a ďalšie náklady. Vyplýva to z pondelkového prieskumu Európskej centrálnej banky.

Firmy potrebujú viac úverových liniek, no ich dostupnosť klesá. Podľa ECB rastúci dopyt po obchodnom financovaní a úverových linkách naznačuje tlak na prevádzkový kapitál, pravdepodobne spôsobený vyššími vstupnými nákladmi.

Podiel podnikov, ktoré narazili na prekážky pri získavaní bankového úveru, vzrástol v treťom štvrťroku z piatich na sedem percent.

Prieskum medzi 12 822 firmami ukázal aj vyššie očakávania rastu cien. Podniky predpokladajú, že ich predajné ceny v nasledujúcom roku stúpnu o 7,1 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi 3,2 percenta. ECB však upozornila, že výsledok skresľuje veľký počet nových respondentov.

Firmy zapojené do oboch posledných prieskumov očakávajú zdražovanie o 3,6 percenta v porovnaní s predchádzajúcimi 2,5 percenta.

ECB postupne zvyšovala úrokové sadzby v boji proti inflácii. Tento týždeň sa očakáva, že ich ponechá bez zmeny, aby mohla lepšie vyhodnotiť dosahy drahšieho financovania na ekonomiku.

(marketscreener, bak)

Minúta  |  

V Prahe bude prvý raz rokovať česká a maďarská vláda

V Prahe sa vo štvrtok uskutočnia prvé česko-maďarské medzivládne konzultácie za účasti českého premiéra Andreja Babiša a jeho maďarského náprotivka Pétera Magyara. V pondelok o tom informoval český úrad vlády. Politici budú rokovať o aktuálnych európskych aj medzinárodných témach a tiež vzájomnej spolupráci.

„V rámci programu sa uskutoční spoločné rokovanie predsedov vlád a následne tiež bilaterálne schôdzky jednotlivých ministrov Českej republiky a Maďarska. Rokovanie sa zameria na aktuálne európske a medzinárodné témy, najmä na konkurencieschopnosť EÚ, energetickú bezpečnosť, migráciu, budúcnosť európskeho rozpočtu a rozšírenie EÚ,“ avizoval český úrad vlády.

Témou bude aj regionálna a bilaterálna spolupráca v oblasti ekonomiky, dopravy, obranného priemyslu, digitalizácie, vedy, výskumu, inovácií a zdravotníctva.

Spoločné rokovanie vlád je prejavom nadštandardných vzťahov medzi krajinami. Česká vláda ich absolvuje napríklad so Slovenskom, Poľskom či Ukrajinou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Blanár: Prioritou rokovaní v Moskve je energetická bezpečnosť

Prioritou rokovaní ministra zahraničných vecí Juraja Blanára (Smer) v Moskve je energetická bezpečnosť. Pred pondelkovým stretnutím so Sergejom Lavrovom označil slovensko-ruské vzťahy za pragmatické a konštruktívne. Podporuje pokračovanie spolupráce v oblastiach, ktorých sa netýkajú sankcie.

S Lavrovom chce hovoriť aj o hospodárskych vzťahoch, vojne na Ukrajine a mierových iniciatívach. V Moskve zároveň zasadá medzivládna komisia, ktorá rokuje o energetike, poľnohospodárstve, životnom prostredí, cestovnom ruchu, športe a kultúre.

Blanár varoval pred možnou arbitrážou v súvislosti s plánovaným zákazom dovozu ruského plynu. Slovenský plynárenský priemysel má totiž zmluvu s Ruskom do konca roka 2034.

Možné odškodné odhadol na desať až 16 miliárd eur. Únia podľa neho v prípade prehratého sporu ponúka iba právnu pomoc. Tvrdí, že sankcie na ruskú ropu stoja Slovensko pol miliardy eur ročne.

Ruský minister Valerij Faľkov uviedol, že Moskva chce zachovať a rozšíriť energetickú spoluprácu so Slovenskom. Rusko podľa neho naďalej dodáva krajine ropu aj zemný plyn.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Holandsko chce zrušiť pätinu miest v štátnej správe

Holandská vláda plánuje v priebehu nasledujúcich desiatich rokov zrušiť v štátnej správe približne 25-tisíc pracovných miest v prepočte na plné úväzky. Ide asi o pätinu súčasného počtu. Opatrenie má priniesť úspory 3,5 miliardy eur.

Kabinet v pondelok oznámil, že do konca prvého štvrťroka 2027 predstaví podrobný plán zefektívnenia štátnej správy vrátane využitia umelej inteligencie.

Podobné ciele si stanovili aj predchádzajúce vlády, no počet úradníkov napriek tomu rástol. Od roku 2018 pribudlo približne 46 500 pracovných miest v štátnej správe, čo predstavuje nárast počtu zamestnancov o 40 percent.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kremeľ: Prímerie v Oleškách môže byť vzorom

Dohoda o humanitárnom prímerí v meste Olešky na juhu Ukrajiny by mohla poslúžiť ako vzor na podobné dohody v ďalších častiach krajiny. V pondelok to uviedol Kremeľ s tým, že prímerie pomohli sprostredkovať Spojené štáty.

Rusko a Ukrajina sa v piatok dohodli, že prímerie začne platiť 27. októbra. Má umožniť dodávky potravín a liekov aj evakuáciu obyvateľov cez humanitárne koridory. Mesto neďaleko frontovej línie kontrolujú ruské jednotky od februára 2022.

Ruské ministerstvo obrany však v pondelok obvinilo Ukrajinu z opakovaných útokov na Olešky, ktoré podľa Moskvy bránia doručovaniu pomoci a odchodu civilistov.

Tvrdí, že ukrajinské sily od 19. októbra ostreľovali mesto 18-krát a podnikli viac ako 120 dronových útokov na mesto a okolité hlavné cesty.

Kyjev na obvinenia bezprostredne nereagoval. Ukrajina v minulosti obviňovala Rusko z blokovania humanitárnej pomoci a evakuácií.

Obyvatelia Olešiek upozorňujú na prehlbujúci sa nedostatok potravín, pričom obe strany sa navzájom obviňujú z blokovania dodávok.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.