Ceny elektriny ohlasované Sulíkom na budúci rok: Môžu byť také a nemusia, hovorí šéf regulačného úradu

Pri otázke cien energií dnes počuť viac ministra hospodárstva Richarda Sulíka ako vás. Pritom práve Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) je zodpovedný za stanovovanie maximálnych cien. Kedy príde ÚRSO s cenami na budúci rok?

Regulačný úrad stanovuje tradične ceny na základe cenových konaní, ktoré sa primárne dejú v posledných dvoch mesiacoch kalendárneho roka. Uskutočňuje sa veľa konaní na jednotlivé cenové položky, ktoré vstupujú do celkovej ceny elektriny a plynu pre domácnosti a malé podniky. Minulý rok boli mnohé takéto položky uzavreté v závere roka.

Vlani ste to mali jednoduchšie, ceny boli v pandémii na nízkych hodnotách, dnes sú raketovo vysoko.

Áno, ceny elektriny a plynu sa na svetových trhoch zásadne zvýšili. Od začiatku roka narástli na dvojnásobok i viac. Pri zemnom plyne išli nahor viacnásobne. Začala sa vykurovacia sezóna a veľa plynu sa využíva na výrobu elektriny, hlavne preto, že Nemecko skončilo činnosť pomerne veľkého bloku jadrových elektrární a tie sa nahradili plynovými.

Tento rok je situácia na trhoch oveľa dynamickejšia a vaše rozhodnutia asi budeme očakávať až do posledných dní roka.

Už teraz beží viacero cenových konaní na dodávku plynu, v priebehu pár týždňov budú pre viacero dodávateľov ukončené. Takže budeme vedieť komunikovať o tej časti ceny plynu, ktorá sa týka dodávky, čo je zhruba 60 percent celkovej ceny plynu pre domácnosti. Ceny elektriny budú priebežne dobiehať v priebehu decembra. Áno, celý balík sa poskladá až ku koncu roka.

Nepredbieha vás vo vašej práci minister hospodárstva, keď ohlasuje, že ceny sa budúci rok výrazne nezvýšia? Nelezie vám Sulík do kapusty?

Ceny energií pre domácnosti boli vždy citlivou témou pre odberateľov i politikov. Pracujem v energetike doma i v zahraničí tridsať rokov a všade sa politici o túto tému zaujímali a rozprávali k nej. Komunikácia zo strany pána Sulíka, ale najmä celková debata o cenách energií vo verejnosti je veľmi dobrá, lebo upozorňuje na kľúčové oblasti, na ktoré by si odberatelia mali dať pozor, a zároveň stransparentňuje celý proces regulácie cien energií.

Minister nám nevstupuje do kapusty, skôr nám nepriamo pomáha pri našej komunikácii voči odberateľom a verejnosti. Sú veci, ktoré vie ÚRSO ovplyvniť, pri elektrine je to pomyselných 60 percent zložky celkovej ceny, a je tu aj veľký balík 40 percent súvisiaci s trhovou cenou elektriny. Pri plyne je to podobné, len percentuálne pomery sú opačné.

Opakujem, minister hospodárstva hovorí na centy presne, aké budú budúci rok ceny elektrickej energie. Akoby dával bokom nezávislý ÚRSO, ktorý jediný môže tieto ceny stanoviť.

Nikto nás nekladie bokom, naše kompetencie stanovujú zákony. Sme nezávislý úrad a nakoniec o cenách rozhodneme my, a nikto iný. Do našich rozhodovaní vstupujú podklady a informácie, čo prichádzajú v cenových konaniach, z ktorých sa mnohé ešte len začnú. Vo verejnom priestore je veľa diskusií a názorov vrátane ministrov či opozičných politikov. Rešpektujem to, ale nevnímam to ako zásah do našich kompetencií.

Takže cena elektriny na budúci rok môže byť iná, ako ohlasuje Sulík?

Môže byť iná a môže byť taká istá. Na konci sa to v ÚRSO poskladá podľa konkrétnych cenových konaní. Ak by som dostal otázku, ako to bude s cenami budúci rok, pri plnej zodpovednosti nevie ÚRSO v tejto chvíli povedať konkrétne a presné číslo.

Odkiaľ ho potom vie minister hospodárstva? Komunikoval s vami? Nebolo by to prvý raz, keď niekto z vlády ešte pred rozhodnutím ÚRSO ohlasoval budúce ceny.

Každý zodpovedný rezort si robí vlastné analýzy a z tých vychádza komunikácia ich šéfov. Nechcem špekulovať, na základe čoho minister Sulík alebo akýkoľvek iný politik hovorí o akýchkoľvek údajoch o budúcoročných cenách elektriny. My máme s ministerstvom hospodárstva a inými rezortmi intenzívnu komunikáciu ohľadom odhadovaných dosahov budúcoročných cien elektriny, tepla a podobne. 

Na vašom mieste sedeli predchodcovia, ktorí ochotne plnili požiadavky vlád. Pripomeňme si len stanovenie vysokých doplatkov za elektrickú energiu vyrábanú z obnoviteľných zdrojov za Jozefa Holjenčíka, čo sa s nami vlečie v tarife za prevádzkovanie systému doteraz. Nemôžem si pomôcť, ale spôsoby ministra hospodárstva mi to začínajú pripomínať, tentoraz v politicky motivovanom ohlasovaní cien pred záväzným výrokom ÚRSO.

Neevidujem žiadne konkrétne kroky a nebodaj rozhodnutia, ktoré by som vnímal ako obmedzenie nezávislosti ÚRSO. Ak by také niečo bolo, obrátil by som sa na príslušný rezort alebo na príslušného politika. Prípadne by som zvážil pozíciu, ktorú v súčasnosti zastávam. ÚRSO má byť a je nezávislý úrad. Návrhov, ako by mali vyzerať ceny, je veľmi veľa. Preto v oveľa väčšej miere využívame inštitút verejnej konzultácie, kde prezentujeme názory ešte pred tým, než ÚRSO prijme rozhodnutia, aby sme dostali čím viac spätných väzieb z prostredia, aj od rezortov či konkrétnych politikov. Robíme to teraz napríklad pri návrhu pásmovej tarify za prevádzkovanie systému.

Tak či tak, byť na vašej stoličke, ak by mi rezortný minister ohlásil dopredu ceny energií, minimálne vydám vyhlásenie, že to je názor ministra a že ceny bude stanovať ÚRSO, lebo je to len v jeho kompetencii a nikto mu do toho nemôže zasahovať.

Presne takéto niečo sme zverejnili 24. októbra, že o koncových cenách elektriny, plynu, tepla a vody na rok 2022, vrátane jednotlivých zložiek týchto cien, rozhodne ÚRSO v riadnych cenových konaniach v zmysle platnej legislatívy. Ak by sme mali reagovať na všetky výroky politikov k cenám, len by sme stále vydávali tlačové správy.

Takže ceny môžu byť úplne iné, ako ohlasuje minister hospodárstva.

Presne tak, uvidíme. Môžu a nemusia. Ako som povedal, o regulovaných cenách rozhodne ÚRSO, a nikto iný.

Pri plyne môže ÚRSO narábať s približne 40 percentami ceny. Vy osobne ste ohlásili, že pracovať sa bude dať s tou časťou, kde sa hovorí o poplatkoch za distribúciu a ziskoch dodávateľských firiem. Takže firmám budúci rok klesnú zisky a z toho sa bude dotovať cena plynu?

Onedlho sa začnú cenové konania na stanovenie ceny za distribúciu, prenos a prepravy plynu a elektriny. Pri plyne to predstavuje 40 percent koncovej ceny, pri elektrine je to tretina ceny. Z parametrov vychádzajúcich z makroekonomického prostredia vieme, že poklesne miera primeraného zisku. Postupujeme podľa štandardnej komplexnej metodiky, ktorá sa používa na celom svete. Už teraz vieme, že klesne miera primeraného zisku prevádzkovateľovi distribučnej  sústavy v plynárenstve. Ešte nevieme o koľko, lebo to bude výsledok konkrétneho cenového konania. Toto je síce veľká, ale len jedna z viacerých nákladových položiek.

Slovenský plynárenský priemysel (SPP) dodáva zhruba 60 percent plynu na Slovensku. Generálny riaditeľ dávnejšie povedal, že oni si prajú nastavenie transparentného, predvídateľného a stabilného regulačného rámca, ktorý zníži regulačné zaťaženie a zabezpečí dodávateľom primeraný zisk. To sa bije s tým, čo ste pred chvíľou povedali.

Nevnímam to tak. SPP pôsobí v odberateľskom reťazci primárne ako dodávateľ plynu. To, o čom som hovoril doteraz, bola distribúcia plynu, čo súvisí s infraštruktúrou, ktorú prevádzkuje SPP Distribúcia. Dodávateľom primeraný zisk zostane.

Štátny SPP to zaujíma, je to jeho polovičná vnučka, má z nej dividendy. Zároveň je koncovým dodávateľom plynu klientom.    

To, čo spomínate, sa týka spôsobu regulácie ceny za dodávku, ktorá primárne súvisí s nákladmi za dodávku, na obsluhu zákazníkov a primeranou mierou zisku. Tam je iná regulácia.

SPP sa pochválil, že minulý rok dosiahol po dlhom čase z dodávok plynu pre zákazníkov prevádzkový zisk. Straty si dovtedy mohol dovoliť, lebo jeho príjmom sú aj dividendy z polovičných vnučiek, hlavne z prepravcu plynu Eustream. Do akej miery musíte brať do úvahy, že vláda počíta v štátnom rozpočte s objemnými dividendami z SPP? Na jednej strane sledujete primerané ceny za dodávku, na druhej strane chce vláda dividendy. Nie ste medzi dvoma kameňmi?

Nie. Spôsob regulácie cien je identický bez ohľadu na to, či je firma vlastnená štátom, čiastočne vlastnená štátom alebo je v súkromných rukách. Napríklad primeranú mieru zisku stanovujeme rovnako pre všetky regulované podniky.

To mi je jasné, stanovuje vám to zákon. Opakujem a týka sa to aj elektroenergetických firiem – nepociťujete tlak z vlády, že chce mať dividendy zo štátnych a pološtátnych firiem? 

Žiadne takéto tlaky som nezaznamenal. Prirodzene, názorov a pohľadov je veľmi veľa, tie sem prichádzajú počas konaní alebo počas verejnej debaty. Na jednej strane sú názory, že štátne podniky by mali mať nejakú mieru ziskovosti, aby generovali príjmy do štátneho rozpočtu, na druhej strane, že ich zisky by mali byť nulové, lebo robia vo verejnom záujme.

Pri regulácii sa pozeráme na sektor ako na celok, nerozlišujeme mieru a spôsob vlastníctva. Kľúčové je, že každý regulovaný subjekt má právo na primeraný zisk. Je na jeho šikovnosti, či si zvýšením efektívnosti primeraný zisk zvýši alebo nerealizovaním takýchto opatrení si zisk zníži.  

Keby som bol obchodníkom s plynom, na SPP by som sa pozeral cez prsty, lebo si môže dovoliť dotovať svoje hospodárenie cez dividendy firiem, kde má podiely. Nezohľadňujete to?

ÚRSO má kompetenciu sledovať uplatňovanie regulovaných cien. Stavujeme cenové stropy a je na SPP, aké ceny má voči odberateľom pod týmito stropmi.

Mne ide o to, či pri zvažovaní oprávnenej miery zisku beriete do úvahy aj to, že firma môže mať aj iné príjmy nesúvisiace s dodávkou, napríklad z dividend.

To nie je súčasťou regulácie cien. To súvisí s výkonom akcionárskych práv a s rozhodovaním akcionárskych inštitúcií. To platí pre všetky regulované firmy.

Na Slovensku končí Slovakia Energy, dodávateľ zhruba šiestich percent plynu a elektriny. Ako dôvod uviedol neúnosný rast cien energií a štátnu reguláciu cenotvorby. To druhé sa týka vášho úradu. SPP možno takúto reguláciu ustál, táto firma nie.

Je úplne prirodzené, že regulovaný subjekt nie je spokojný s regulačným rámcom, ktorý sa naň aplikuje. Vnímam úlohu regulátora aj ako vyrovnávanie potrieb a záujmov medzi regulovanými subjektmi a odberateľmi. Regulátor nikdy nemôže uspokojiť jednu aj druhú stranu.

Z informácií, ktoré máme, Slovakia Energy primárne odišla z dôvodu, že nemali zabezpečený predaj elektriny a plynu svojim odberateľom adekvátnym nákupom elektriny a plynu. Nemali pokryté cenové a objemové riziko, ktoré sa zvýšilo tým, že ceny na trhu dramaticky vzrástli.

Štátny SPP ako dodávateľ poslednej inštancie preberá bývalých zákazníkov od Slovakia Energy a nekričí, že by sa stalo niečo vážne. Pri odbere elektriny pološtátna Stredoslovenská energetika, ktorá je v tom istom režime poslednej inštancie pri elektrine, vyhlasuje, že prebratie odberateľov elektriny jej vymaže celý tohtoročný zisk, keďže pre nich musí nakupovať drahú elektrinu a dodávať im ju za regulované ceny.

Situácia okolo skončenia činnosti Slovakia Energy bola pre nás akýsi stres test na inštitút dodávky poslednej inštancie. Prišlo to veľmi rýchlo a vidíme, že sú veci, ktoré treba zmeniť. Dostatočne sa však nedoceňuje, že bola zabezpečená kontinuita dodávok elektriny i plynu. Išlo o vyše 300-tisíc odberateľov, ktorým zo dňa na deň bola zabezpečená dodávka od dodávateľa poslednej inštancie.

Ale za akú cenu?

Na začiatku nám hrozilo, že pri súčasných vysokých trhových cenách oproti regulovaným v rámci dodávky poslednej inštancie, ktorá je vytvorená práve na zabezpečenie kontinuity – keď niekto vypadne, aby neprestala dodávka – nie je tento inštitút konštituovaný na ochranu pred zvýšenými cenami. Takéto dodávky by mali byť za trhové ceny. Tým 300-tisíc odberateľom hrozilo, že im dodávatelia poslednej inštancie, čo sú SPP a tri regionálne elektroenergetické firmy, začnú účtovať pomerne vysoké ceny.

Čo hovorí zákon?

Takýto dodávateľ sa môže rozhodnúť, či voči odberateľom pôjde na maximálne trhové ceny alebo na nižšie. Úrad pôsobil  na všetkých štyroch, aby použili súčasné regulované ceny. Rokovali sme s nimi, pristúpili na to a my to oceňujeme.

Stredoslovenská energetika však vyhlasuje, že už nechce ostať akýmsi záchrancom pre odberateľov po skrachovaných firmách, teda dodávateľom poslednej inštancie. Čo ak odstúpi? 

Zatiaľ nemáme informáciu, že by sa to rozhodli ukončiť. Ak by sa niektorý zo štyroch subjektov vzdal inštitútu dodávateľa poslednej inštancie, je to možné, ale nie zo dňa na deň. V takom prípade by sme museli rozbehnúť proces výberu nového dodávateľa poslednej inštancie. Až vtedy, keby bol vybraný a pripravený, mohla by nastať takáto zmena.

A čo keby sa takýto nenašiel?

Je to otázka, ale ja verím, že by sa našiel. Takýmto spôsobom môže potenciálne získať nových zákazníkov.

Spomínali ste, že ste zažili akýsi stres test. Takže čo ďalej?

Radi by sme našli spôsob, ako vytvoriť nejaký systém predbežného varovania, aby sme mohli vyhodnocovať rizikovosť pozície jednotlivých dodávateľov. Nejaký semafor, aby odberatelia videli podľa zelenej, oranžovej a červenej, s kým uzatvárajú zmluvu.

Ukazuje sa, že odchod dodávateľov pokračuje, z trhu dodávok elektriny odchádza spoločnosť BCF Energy. Kde sa to môže skončiť?

Veľmi pozorne monitorujeme situáciu na trhu. Slovakia Energy predstavovala viac ako polovicu takzvaného alternatívneho trhu dodávateľov v plyne i elektrine. Zvyšná polovica tohto trhu neavizuje nejaké zásadnejšie problémy.

Jedného takéhoto problémového dodávateľa som práve spomenul.

To je malý dodávateľ. Ostatní malí sú zväčša etablovaní, štandardní hráči na trhu, ktorí intenzívne pracujú aj s rizikom.

Hrozí, že pri súčasnom turbulentnom vývoji ostane niekto na Slovensku bez dodávateľa plynu alebo elektriny?

Dodávka poslednej inštancie sa viaže na určité podmienky, ktoré musí splniť dodávateľ aj odberateľ. Z pohľadu bežného zákazníka je kľúčové, aby si platil načas faktúry za elektrinu a plyn, aby nebol v štádiu takzvaného neoprávneného odberu. Inak by mu dodávka poslednej inštancie mohla byť odmietnutá. Ak si plní záväzky, prejde plynulo k novému dodávateľovi poslednej inštancie.

Hovorili sme o stanovovaní regulovaných cien na rok 2022. Ešte väčším problémom môže byť rok 2023, lebo sa bude vychádzať veľmi pravdepodobne už z oveľa vyšších burzových cien platných v roku 2022.

Pozorne sledujeme trhy s elektrinou. Pomerne vysoké ceny by mali prevládať na trhoch až do konca vykurovacej sezóny. V apríli, máji by mali klesať, a to zásadne nižšie oproti súčasnosti. Čo sa týka ďalších opatrení, hľadáme obdobie, za ktoré sa ráta priemer historických cien. Radi by sme sa z prvého polroku daného roku, keď sa ráta priemer na výpočet regulovanej ceny, posunuli na druhý a tretí kvartál. Ideálne aby sme zachytili obdobie po skončení vykurovacej sezóny, teda po poklese cien na burzách.

To je len technická vec, dodávatelia si budú musieť zabezpečiť kontrakty bez ohľadu na to, či interval posuniete alebo nie. Na ich nákupné ceny to nebude mať vplyv a môžete im spôsobiť problémy.

Ak by sme posunuli referenčné obdobie o tri mesiace na čas po poklese burzových cien, báza, z ktorej by sa regulovala cena pre domácnosti, by sa znížila.

Mne to zaváňa špekuláciou.

Hľadáme všetky možnosti, aby sme zabránili cenovým nárastom pre domácnosti. Chceme to ustanoviť už v najbližších týždňoch, aby dodávatelia, ktorí nakupujú elektrinu na rok 2023, začali konať už podľa vopred nastavenej metodiky.

Ak regulované ceny takýmto spôsobom znížite, niekto to predsa bude musieť zaplatiť.

Hľadáme systémové riešenie. Nechceme nastaviť mimoriadne tarify, ktoré budú nižšie ako náklady, ktoré niekto bude musieť zaplatiť, lebo sa vytvorí dlh, ale hľadáme úspory v nákladoch a tie reflektujeme v špecifických opatreniach. Konkrétne v tarife za prevádzkovanie systému, čo je asi najlepší príklad. Práve v dôsledku vysokých trhových cien by doplatky pre producentov z obnoviteľných zdrojov mohli byť nižšie ako tento rok.

Napriek tomu minister Sulík hovorí, že na zníženie tejto kľúčovej tarify, a teda aj konečnej ceny elektriny bude treba finančné zdroje. Vidí ich v Envirofonde či v dividendách od regulovaných firiem, ako sú SPP či regionálne elektroenergetické firmy. Budete s tým rátať vo svojich výpočtoch?

Pri tomto intenzívne komunikujeme s ministerstvami hospodárstva a financií, je to výlučne ich kompetencia. Ak sa štát rozhodne konať v systéme tarify za prevádzkovanie systému, môže poskytnúť zdroje, čím sa znížia náklady pre odberateľov. Podľa mojich informácií je táto téma stále otvorená a zvažujú sa rôzne schémy. Detaily nepoznám. Verím, že ku koncu roka bude jasné riešenie. Ak bude dispozícii nejaký objem peňazí zo štátnych zdrojov, my to budeme brať do úvahy a do výpočtov.

Toto je už téma skôr politická a visí na dohode vo vládnej koalícii. Politické dohody sa tak premietnu aj do vašich kalkulácií.

My do toho vôbec nevstupujeme. Pre nás je dôležité, aby sme dostali oficiálnu informáciu, že na rok 2022 je k dispozícii konkrétny objem peňazí zo štátneho rozpočtu. S tým potom budeme pracovať.

Ak sa politici vo vláde nedohodnú na dotovaní tejto tarify, a teda aj regulovanej ceny elektriny, budete musieť vychádzať z aktuálnej situácie.

Áno, budeme vychádzať z tých údajov a zdrojov, ktoré máme k dispozícii.

Dokedy budete čakať na prípadné dotácie? Vo vládnej koalícii sa mnohé veci neuveriteľne naťahujú.

Cenové konanie bude v decembri. Tradične sa uzatvára pred Vianocami, niekedy dokonca aj medzi sviatkami. Vláda má stále dosť času, aby rozhodla, či poskytne prostriedky.

Čaká vás horúci záver roka.

Áno. Vnímame to rovnako.