Vražda podľa Dostojevského

Jusupovov popis Rasputinovej vraždy sa zdá byť inšpirovaný obdobnou scénou z Dostojevského novely Domáca. Niektorí historici dokonca usudzujú, že Jusupov mohol nájsť predobraz v hororoch vznikajúceho Hollywoodu.

Jediné isté svedectvo je lekára Dimitrija Kosorotova, ktorý robil Rasputinovu pitvu. Ten vypovedal, že Rasputin mal tri strelné zranenia a potom mnoho ďalších poranení, ktoré však utrpel až posmrtne. Rasputinova dcéra Maria tvrdila, že jej otec nebol na sladké a nikdy by ponúknuté koláče nezjedol.

Ďalší z vrahov, doktor Stanislav Lazovert, neskôr tvrdil, že sa v ňom pohlo svedomie a vymenil kyanid za neškodný prášok. Experti sa isto-iste zhodujú na tom, že je nemožné, aby Rasputin bez akýchkoľvek následkov prežil otravu kyanidom. Kóma a smrť po jeho konzumácii nastupuje do niekoľkých minút.

Ak je Rasputinova smrť iba legenda vyfabrikovaná Jusupovom, čo ďalšie rozprávky o Rasputinovi? O orgiách, ktoré organizoval v Zimnom paláci? O pomere s cárovnou Alexandrou? O nezvyčajne tvarovanom penise? O jeho až démonickej kontrole cárskej rodiny a manipulácii ruskej politiky? Väčšinou ide o prifúknuté báchorky až o výmysly.

Rasputin sa podľa juliánskeho kalendára narodil 9. januára 1869 v dedine Pokrovskoje na ázijskej strane Uralu. O jeho detstve nevieme takmer nič. Nezdá sa, že by sa nejako vymykal. Mnohokrát opakované tvrdenie, že mladý Rasputin bol zlodej koní, dokonca pochádzal z rodu konských zlodejov, sa nezakladá na pravde. Napriek tomu sa s tým spája legenda, že jedného dňa dedinčania nachytali Rasputina pri krádeži a strhli ho na zem takou silou, že si poranil genitálie. Odvtedy mal vraj trpieť priapizmom, teda permanentnou erekciou. Neexistuje žiadny záznam o tom, že by sa to kedy stalo.

V roku 1887 sa oženil s Paraskevou, mali sedem detí, z toho tri prežili do dospelosti. Až o desať rokov neskôr sa začína naozajstný Rasputinov príbeh. Zdá sa, že prešiel akousi spirituálnou alebo existenciálnou krízou. Vydal sa na púť do mesta Verchoturie, kde sa uchýlil do kláštora. Keď sa po niekoľkých mesiacoch vrátil späť, evidentne prešiel hlbokou náboženskou premenou. Od tohto obdobia sa začína štylizovať do pozície „svätého muža“. Aj keď býva označovaný ako kňaz či mních, žiadnu oficiálnu cirkevnú pozíciu nemal.

Začal okolo seba zhromažďovať nasledovníkov a cestovať po Rusku. Od začiatku ho sprevádzali klebety, že spia so svojimi ženskými obdivovateľkami. Rovnako sa špekuluje, že bol sektárom či heretikom, znova však nič nenasvedčuje tomu, že by nejako významne teologicky vybočoval z ruského pravoslávia.

Je však nepochybné, že musel mať istú charizmu, niečo, čím zaujal široké masy. Hoci bol neupravený, špinavý a pri stole mal hrozné stolovacie maniere, vraj olizoval lyžice predtým, než ich poslal ďalej, aby si ďalší mohli nabrať, a vo fúzoch mu hnili zvyšky jedla, dokázal sa prepracovať až do Petrohradu.

Pri návšteve Kazane si ho všimli miestni cirkevní predstavitelia, ktorí mu dali odporúčanie do Lavry Alexandra Nevského v hlavnom meste. Tam sa zoznámil s archimandritom Theofanom, kňazom s kontaktmi v najvyšších vrstvách ruskej smotánky. To on uviedol Rasputina do petrohradskej spoločnosti, keď ho začal vodiť do najrôznejších salónov.

Monsieur Phillippe, náš priateľ

Ruská aristokracia vtedy prepadla celoeurópskej móde: hladu po spiritualizme, nadprirodzene, okultizme a vôbec ezoterizme. Pred Rasputinom napríklad Petrohrad okúzlil Monsieur Phillippe, francúzsky liečiteľ, okultista, ktorý pomáhal ľuďom za pomoci „psychických tekutín a astrálnych síl“. Dokázal sa vlúdiť aj do priazne cára Mikuláša a jeho ženy Alexandry, hovorili mu „náš priateľ“.

Mikuláš šokoval francúzskeho ministra zahraničných vecí Théophila Delcassého, keď žiadal, aby udelil Phillippovi medicínsky diplom. Podľa Delcassého bol Phillippe obyčajný šarlatán. Podľa Mikulášovej matky, cárovnej-vdovy, bol Phillippe satanista, agent medzinárodného slobodomurárstva s cieľom zničiť monarchiu. Tlak rodiny donútil cára pretrhnúť s Phillippom vzťahy a poslať ho späť do Francúzska. Cárska rodina ale zostala otvorená infiltrácii ďalšieho charizmatika.

Rasputin sa svojím podivným zjavom však na petrohradskú elitu zapôsobil. Stále dookola sa opakuje popis jeho prenikavých očí, mnoho ľudí bolo presvedčených, že dokáže čítať myšlienky, ďalší tvrdili, že vie predpovedať budúcnosť. Svätý muž zo Sibíri v podstate zaujal miesto po ezoterickom Francúzovi.

V Petrohrade sa Rasputin zoznámil so sestrami Milicou a Anastaziou Čiernohorskými, dcérami čiernohorského kniežaťa, neskôr kráľa Nikolu. Čiernohorské sestry boli vydaté za dvoch bratov, Milica za veľkokniežaťa Petra a Anastazia za veľkokniežaťa Nikolaja. Tí boli zároveň bratrancami cára Mikuláša.

Milicu a Anastaziu prezývali čierne dámy, čierne nebezpečenstvo, čiernohorské pavúky, čierne duše, čierne vrany a čierne princezné. Sestry sa zaujímali o mysticizmus a okultizmus, zvlášť Milica. Tej francúzsky ezoterik Gérard Encausse, známy ako Papus, udelil čestný doktorát z hermetizmu. Papus tvrdil, že študuje pradávne vedenie starých Egypťanov, Babylončanov a Atlanťanov.

Boli to práve Milica a Anastazia, ktoré prvýkrát predstavili Rasputina cárovi. Stalo sa to 1. novembra 1905. Mikuláš II. a Alexandra boli zúfalí. Dlho sa márne snažili o mužského dediča, Alexandra však porodila štyri dievčatá po sebe. Syna sa konečne dočkali v roku 1904, lenže cárovič Alexej sa narodil ako hemofilik, keď trpel dedičnou poruchou zrážanlivosti krvi. Aj najmenšie poranenie hrozilo jeho vykrvácaním. Bolo to dedičstvo po prababičke kráľovnej Viktorii. Ženy sú však iba prenášačky hemofilného génu, choroba sa spúšťa len u mužských potomkov. Hemofíliu zdedili po Viktorii dve z jej piatich dcér, ktoré sa vydali do európskych kráľovských rodov. Cez princeznú Alicu, matku cárovnej Alexandry, sa choroba dostala do cárskej rodiny.

Bola to práve cárovičova hemofília, ktorá viedla k Rasputinovej moci nad cárskou rodinou. Zvlášť cárovná mu okamžite prepadla. Keď Monsieur Phillippe odchádzal z Ruska, povedal jej: „Nebojte sa, Vaše Veličenstvo, príde ďalší priateľ a bude vás chrániť, až tu nebudem.“ Zdá sa, že Alexandra si od začiatku myslela, že Rasputin je Phillippom predpovedaný priateľ.

Falošné policajné hlásenie

Tu je potrebné vyvrátiť ďalší mýtus o Rasputinovi, o ktorom spievali aj Boney M. Nikdy nebol milencom ruskej cárovnej. Alexandra bola úplne oddaná Mikulášovi a nie sú žiadne dôkazy o tom, že by mala sexuálny vzťah s Rasputinom.

Jedna z historiek, ktorá sa o Rasputinovi rozpráva, je, že sa pri návšteve moskovskej reštaurácie opil a začal tancovať s cigánskymi tanečnicami. V jednej chvíli vraj vytiahol svoj penis a začal vykrikovať: „Toto je oltár, pri ktorom sa modlí cárovná, cez toto vládnem Rusku.“

Lenže ako dokázal britský historik Douglas Smith, nikdy sa to nestalo. Celú aféru si vymyslel Vladimir Džunkovskij, námestník ministra vnútra a jeden z Rasputinových nepriateľov. Prinútil moskovskú políciu, aby sfalšovala hlásenia. Rasputinova kontrola cárskej rodiny sa nekonala cez jeho úd, ale cez zvláštnu moc zastaviť cárovičovo krvácanie.

Najznámejším takýmto prípadom je zázrak v dedine Spala. Počas pobytu cárskej rodiny začal cárovič vnútorne krvácať. Desať dní sa zvíjal v desivých bolestiach, privolaní lekári mu neboli schopní pomôcť, Alexej dostal posledné pomazanie. Začalo sa pripravovať oznámenie smrti dediča trónu.

Zúfalá Alexandra poslala telegram Rasputinovi, aby sa modlil za Alexeja. „Boh videl vaše slzy a vypočul modlitby. Nebuďte smutná. Chlapec nezomrie. Nenechajte lekára, aby ho príliš trápili,“ odpovedal Rasputin. To Alexandru upokojilo. O dva dni prestal Alexej krvácať. Nebolo to prvýkrát ani naposledy, keď Rasputin dokázal zastaviť cárovičovo krvácanie, ale je to jediný prípad, keď sa tak stalo na diaľku. Mal teda liečiteľské schopnosti?

Aj keď to vylúčiť nemôžeme, moderná veda o tom pochybuje. Medicína na začiatku 20. storočia si s hemofíliou jednoducho nevedela poradiť. Mohla len nechať pacienta na izbe a dúfať, že sa sám zahojí. Neustále lekárske examinácie najskôr bránili ukončeniu krvácania. Rasputinova rada, aby doktori nechali Alexeja na izbe, mu mohla zachrániť život.

Potom je tu placebo efekt. Rasputin mal nejaký upokojujúci vplyv na Alexeja, čo potom viedlo k jeho zotaveniu. V prípade incidentu v Spale najskôr Rasputinov telegram upokojil Alexandru. Pobehovanie hysterickej matky nemohlo byť pre Alexeja dobré. Keď sa upokojila, upokojil sa aj on.

Väčšina najškandálnejších historiek o Rasputinovi je teda vymyslená. Ale bola by chyba ísť do druhého extrému a tvrdiť, že to bol naozajstný svätec.

Vyliečený vegetarián

V hlavnom meste ruskej ríše Rasputin prepadol nerestiam. Aj keď báchorky o zvrhlom správaní ho sprevádzali takmer neustále, po svojom náboženskom prebudení odvrhol alkohol a stal sa vegetariánom. Pobyt na cárskom dvore a v lepšej spoločnosti ho z toho vyliečil.

Je nepochybné, že veľa pil a mal mnoho žien. Aj keď povesti o divokých orgiách sú prestrelené, vytvoril si okolo seba hárem stálych spoločníčok, ktoré sa o neho starali, dávali mu darčeky a peniaze, zbierali zvyšky jeho jedla a špinavú spodnú bielizeň. Často išlo o emocionálne zraniteľné ženy, ktoré si k Rasputinovi prišli pre útechu.

Douglas Smith opisuje výpoveď jednej z nich, vraj u neho hľadali duchovnú útechu, akú oficiálni predstavitelia cirkvi neboli schopní pochopiť, nieto ešte ponúknuť. Útechou im bol Rasputin. Čas strávený s ním naplnil ich nešťastné duše novým životom, nádejou a dokonca aj radosťou.

Vedel, ako spoznať utrpenie druhého človeka, a niekoľkými slovami dokázal bolesť zmierniť a niekedy aj úplne odstrániť. S mystickou adoráciou uverili v jeho svätosť a zverili mu svoje duše a často aj telá. Okrem ovládania zraniteľných žien chodil Rasputin aj za prostitútkami.

Potom ako sa uhniezdil na cárskom dvore, začal sa Rasputin motať do politiky a udeľovať rady. Varoval napríklad pred vstupom do prvej svetovej vojny a potom sa plietol aj do vojnových operácií. Vplyv divokého svätého muža na cársku rodinu začínal byť neúnosný. Šírili sa reči o jeho sexuálnych eskapádach, o jeho magických schopnostiach, o jeho hypnotizme.

Rusko zaburinili karikatúry Rasputina v posteli s nenávidenou (pretože bola pôvodom Nemka) Alexandrou. Čím viac sa situácia na fronte zhoršovala, tým rástol pocit, že hlavným problémom je Rasputin. Nakoniec sa Jusupov a spol. rozhodli problém vyriešiť po svojom. Verili, že tým zachránia monarchiu. O tri mesiace neskôr už neexistovala.

Akási tajomná moc Rasputina nad Ruskom však zostala. V decembri 1978 Boney M vystúpili v Moskve. Sovietske úrady im zatrhli jedinú skladbu: Rasputin.

Text vyšiel na portáli Echo. Vychádza so súhlasom redakcie.