Aký slovenský film mi chýba? O Tisovi (anketa)

Foto: archív redakcie

Vianočná anketa: Položili sme kolegom a našim spolupracovníkom otázku, aký film by si chceli pozrieť a nebol ešte natočený. Odpovedá Juraj Šúst.

Keď som počul otázku, nerozmýšľal som, len nahlas povedal: O Tisovi! Tento historický námet má všetko, predstavuje antickú tragédiu vo svojej esencii.

Myslím si, že na 30. výročie ponovembrového Slovenska by sme si mohli trúfnuť na film o jednej z kľúčových postáv slovenského príbehu 20. storočia.

Otváracia scéna by mohla byť podľa toho, aká bude téza filmu. Tiso dobrý? Tiso zlý? Tiso rozporuplný? Tiso homo politicus? Tiso mučeník? Tiso tragéd? Film môže byť o všetkých rozmeroch Jozefa Tisa. Dôležité však je neupadnúť do jednostrannosti. Nemôže to byť agitačný film, umenie má mať vyššiu ambíciu ako politika.

Hoci by ten film mohol začať záberom na budúceho prezidenta, krátko nato, ako súhlasil s Hitlerovou ponukou na samostatný štát, mne by sa páčilo, ak by sa vo filme mihli aj československé reálie a najmä Hlinka. Nech má divák kontext. Možno by film mohol začal aj Hlinkovým pohrebom. Ktovie.

Každopádne, záver filmu sa azda ani nedá pokaziť. Vidíme, ako Beneš zdvíha telefón a sucho konštatuje: Zamieta sa! Vďaka spomienkam žalobcu a obhajcu Tisa vieme o procese veľa, máme Tisove vyhlásenia, vieme ako prebiehala noc pred popravou, v šere cely možno počuť Tisovu spoveď a pritom nerozoznať slová, začína svitať.

Film o Tisovi by mohol mať veľa zaujímavých línií. Vlastne je ťažké všetky zmestiť do jedného filmu. Ako sa snažil korčuľovať medzi dvoma krídlami HSĽS. Ako vyjednával s Nemcami. Ako dal súhlas na židovské transporty. O odsune sa rozhodlo na chate v Tatrách, ale nemáme správy, ako diskusia za zatvorenými dverami vyzerala. Tu by bol veľký priestor pre umeleckú licenciu scenáristu a režiséra. A rovnako tak aj ohľadom Tisovho rozhodnutia zastaviť transporty.

Nemožno opomenúť ani líniu Tiso – cirkev. Vidíme prezidentskú limuzínu, ako prichádza do Bánoviec nad Bebravou, kde bol Tiso farárom a pravidelne slúžil omše. Vnímame napätie medzi prezidentom a slovenskými biskupmi. Sledujeme jeho polemiky s nunciom na jednej strane a Tukom na druhej. Čítame zápisky nuncia do Vatikánu, k dispozícii je analýza historika a zároveň kardinála Brandmüllera (Šoa na Slovensku a Katolícka cirkev, PostScriptum 2013)

No a potom sú tu filmárske skvosty, ale zároveň aj nášľapné míny. Prejav v Holíči. Vyznamenania nemeckých vojakov po potlačení Povstania. Ťažké dilemy a rovnako ťažké kompromisy. Záchrana životov verzus kolaborácia so zlom.

Aby to bol dobrý film, scenárista aj režisér musia pochopiť aj precítiť rozmer tragédie. Musia sa takpovediac do Tisa vcítiť. Autori nemusia byť katolíci, aj agnostici či dokonca ateisti dokážu natočiť hlboký kresťanský film (viď Bohovia a ľudia), ale potrebujú mať aspoň trochu katolícke srdce. Táto dráma sa totiž nedá natočiť inak než z kresťanskej perspektívy.

Ďalšie články od Juraj Šúst
Ďalšie články