Boj o tradičné hodnoty bujnie na východe. O svoju kultúru sa však boja i vo Francúzsku

Boj o tradičné hodnoty a národnú kultúru sa v poslednom desaťročí stupňuje. Nielen v krajinách ako Rusko a Čína alebo v prostredí strednej Európy. Prvá lastovička je aj na západe. Voľne povedané, všetky tieto štáty spája istý odpor proti rastúcemu vplyvu progresívnych ideológií, predovšetkým z USA.

Každý štát sa s týmto tlakom vysporadúva po svojom.

V Rusku tamojšie ministerstvo kultúry nedávno predložilo vyhlášku, ktorá má vytvoriť základy štátnej politiky pre posilnenie tradičných ruských duchovných i morálnych hodnôt, ako aj pre ochranu prírody. Spomínané hodnoty treba podľa rezortu chrániť vzhľadom na súčasnú svetovú krízu morálnosti, ktorú jednotne nazýva „ničivá ideológia“.

Tá podľa textu vedie k strate tradičných duchovných a etických hodnôt, ako aj morálnych princípov ľudstva. Zo šírenia tejto ničivej ideológie obviňuje teroristov a extrémistov, spomína však vyslovene aj činnosť USA a ich spojencov či nadnárodné korporácie a neziskové organizácie.

Vlastenectvo, rodina i zodpovednosť

Dokument taktiež bližšie definuje základné ruské hodnoty: „Tradičné hodnoty sú morálne usmernenia, ktoré formujú svetonázor občanov Ruska, prenášané z generácie na generáciu, zabezpečujúce občiansku jednotu, základ ruskej civilizačnej identity a jednotného kultúrneho priestoru krajiny, ktoré našli svoj jedinečný originálny prejav v duchovnom, historickom a kultúrnom rozvoji mnohonárodného ľudu Ruska.“

Medzi ďalšie prirodzené hodnoty patria podľa ministerstva život, dôstojnosť, ľudské práva a slobody, vlastenectvo i služba vlasti. Spomína sa tiež zodpovednosť za vlastný osud, silná rodina a tvorivá práca alebo historická pamäť a pokračovanie generácií, popri udržiavaní jednoty národov Ruskej federácie.

Skutočnosť je pritom mnohokrát iná ako obsah vyhlášky. Ruský súd nedávno zakázal činnosť organizácie Memorial za „systematické porušovanie zákona o zahraničných agentoch“. Memorial sa pritom zaoberá dejinami politických represií, ochranou ľudských práv a udržiavaním historickej pamäti.

Vyhláška bola zverejnená na vládnej stránke, aby mohla byť prediskutovaná prv než pôjde na podpis ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi.

Čínsky prístup

Rusko dlhodobo vyjadruje odpor proti súčasným západným kultúrnym či politickým trendom. Podobne je na tom Čína, ktorá rovnako začala konať. Lenže v inom meradle a svojským spôsobom.

Podpora klasickej čínskej kultúry a hodnôt je momentálne v hľadáčiku centrálnej komunistickej vlády. Objavujú sa apely na vlastenectvo a službu krajine, zobrazovanie správnych ideálov krásy či zákazy homosexuálnych tém vo filmoch.

Spomeňme tiež zákon sprísňujúci vybavovanie rozvodov, rôzne politiky na podporu rodín a plodenia detí alebo obmedzenie času, ktorý môžu deti stráviť hraním počítačových hier. Popri utužovaní kontroly nad spoločnosťou a riešení populačných problémov je za týmito krokmi možno vidieť akýsi pomyslený zápas o tradičnú čínsku kultúru.

Vonku tak, doma inak

Hoci je známe, že Ríša stredu na svojom území kontroluje tok informácií v médiách a na internete, Číňania progresívnu agendu jednoznačne vnímajú – a tí z prostredia vládnych kruhov sa ju neboja použiť proti svojim protivníkom.

Nie je neobvyklé vidieť stĺpčeky vo vládou kontrolovaných novinách Global Times, ktoré sú plné progresívnych termínov či obvinení z rasizmu a belošskej nadradenosti západných štátov a ich predstaviteľov.

Ako podotýka komentár denníka Wall Street Journal, je to akoby ste čítali príspevky amerických progresívcov na sociálnej sieti Twitter. Podľa článku sa nemôžeme Pekingu diviť, že využíva vnútorné rozpory a pochybnosti svojho hlavného soka popri ceste za svetovým vplyvom.

Tento čínsky pohľad zrejme najlepšie vyjadruje posmešný výraz Pajcuo (白左), doslova „biela ľavica“, ktorý je relatívne obľúbený na čínskom internete. Označuje predovšetkým západných liberálnych ideológov, ktorých vraj zaujímajú len témy ako migrácia, LGBT agenda a životné prostredie.  

Francúzsky odpor

Na pôde západných členských štátov Európskej únie je hlasným kritikom americkej progresívnej agendy v zásade osamotené Francúzsko. Tam takzvaný „wokeizmus“ (le wokisme, z anglického slova woke – prebudený, všeobecne synonymum pre progresivizmus) považujú za hrozbu pre svoju kultúru.

Francúzska vláda minulý rok napríklad varovala pred kultúrnou totalitou prichádzajúcou z anglosaského sveta, konkrétne z USA. Vtedajší minister vzdelávania Jean-Michel Blanquer sa zasa v rozhovore vyjadril, že „[Francúzska, pozn. red.] republika je úplne proti progresivizmu“.

Dôvodov na tento postoj je viacero. Rolu zohráva tradičný francúzsky odpor voči anglosaskému kultúrnemu vplyvu, ako aj ideál sekulárnej republiky, ktorá je nadradená rase či náboženstvu. Viacerí francúzski politici i filozofi preto varujú, že americké progresívne myšlienky idú priamo proti týmto ideálom. Najmä v témach ako rasa, pohlavie či história.

Nesmieme však opomenúť blížiace sa prezidentské voľby. Proti Emmanuelovi Macronovi stoja relatívne výrazní protivníci Marine Le Penová a Éric Zemmour, ktorí ešte hlasnejšie kritizujú progresivizmus. Kultúrny odpor proti progresivizmu má však podľa všetkého vo Francúzsku chrániacom si vlastné kultúrne vzorce hlbšie korene.